➁ Hromnice. Očisťovanie Bl. Panny Márie. In Purificatione Beatæ Mariæ Virginis

➁ Hromnice. Očisťovanie Bl. Panny Márie. In Purificatione Beatæ Mariæ Virginis

Dňa 02.02.2027

Pridal Guardián





Matka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie.

Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú.

Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou.

Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie.

Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie).

Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom.

Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou.

V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece.