BEGIN:VCALENDAR VERSION:2.0 PRODID:-//https://misal.tradi.sk///NONSGML kigkonsult.se iCalcreator 2.10.15// METHOD:PUBLISH BEGIN:VEVENT UID:20260427T053959CEST-64475VWGZe@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260427T033959Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu\n\n\n\n\n Int.\n Lect.\n Alle.\n Evan.\n Off er.\n Com.\n\n\n\nVeľká noc je ústredným bodom liturgického roku\, je jeho slnkom\, podľa ktorého sa riadia všetky pohyblivé sviatky. Každá nedeľa j e odbleskom veľkonočnej nedele. Apoštolovia na pamiatku zmŕtvychvstania sv ojho božského Majstra preložili týždenný posvätný deň\, ako „deň Pánov“ (d ies dominica)\, so soboty\, čiže s posledného dňa\, na nedeľu\, t. j. na p rvý deň v týždni. Starozákonná Veľká noc pripomínala pamiatku vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Každoročné obetovanie a požívanie veľkonočné ho baránka obnovovalo v nich vedomie vyvoleného ľudu Božieho\, a vtedy si uvedomili aj skutočnosť\, že ruka Božia bdie nad nimi\, ako keď v Egypte v raždiaci anjel obišiel krvou baránkovou pomazané domy\, a neuškodil im. Pr eto tento sviatok sa menoval „pascha“\, t. j. príchod\, priechod anjela a znamená i prechod z Egypta do zasľúbenej zeme. Veľká noc Starého zákona pr edobrazovala našu Veľkú noc. Kristus\, náš veľkonočný Baránok\, nás vyslob odil vlastnou krvou z diablovho otroctva a voviedol do prisľúbenej zeme sv ojho kráľovstva (Cirkvi). Kristus svojím zmŕtvychvstaním korunoval dielo v ykúpenia. V liturgii veľkonočného týždňa\, ale aj neskôr\, pozorujeme výst ižné symbolické obrazy: Veľkonočný Baránok (Ježiš Kristus)\, Červené more (sviatosť krstu)\, manna (kresťanská náuka\, Eucharistia)\, voda vyvierajú ca zo skaly (milosti sv. krstu\, ktoré nám pramenia z prebodnutého boka Sp asiteľovho)\, zasľúbená zem (Cirkev\, kráľovstvo nebeské) atď. Sviatok Veľ kej noci pripadá na jar. V prírode sa začína nový život\; to isté sa stalo s ľudstvom v smysle duchovnom po smrti Ježiša Krista. Veriaci vo veľkonoč ný sviatok prinášajú na mnohých miestach do chrámu svätiť jedlá: mäso\, ch lieb\, vajcia. Cez Veľký pôst sa zdržiavali mäsitého pokrmu\, teraz ho chc ú prvý raz požívať posvätený\, prijať ho ako by z rúk Cirkvi. Vajce je sym bolom zmŕtvychvstania. Ak chceme porozumieť duchu veľkonočnej liturgie v j ej podstate\, musíme sa vžiť do myšlienky\, že v popredí veľkopôstnej i ve ľkonočnej liturgie stojí starosť o mladý kresťanský dorast. Katechumenát\, správnejšie fotizomenát\, pretkáva zlatou niťou celú veľkolepú sieť tejto liturgie. Pri bohoslužbách veľkonočného týždňa novokrstenci stáli v popre dí veriacich. Všetky slávnosti týždňa konaly sa im kvôli. Každý deň slávil i v niektorej významnej bazilike Ríma\, kde v prvých radoch pri eucharisti ckej obete stáli krstenci\, oblečení v bielom rúchu. Dobu od Veľkej noci a ž no sobotu svätodušnú menujeme „časom veľkonočným“. V nedele pred slávnos tnou svätou omšou Asperges nahrádzame antifónou „Vidi aquam“. Vo veľkonočn om čase sa v liturgii často ozýva spev aleluja. Slovo je hebrejského pôvod u a znamená: Chváľte Boha! Sv. Ján apoštol ho počul v Zjavení z úst anjels kých v kráľovstve nebeskom. Kristus\, náš veľkonočný Baránok. - „V tento d eň\, ktorý učinil Pán\, je slávnosť slávností a naša Veľká noc: zmŕtvychvs tanie nášho Spasiteľa\, Ježiša Krista\, podľa tela.“ Takto zvestuje rímske martyrológium dnešný deň. Je naším najstarším sviatkom\, ktorého počiatky siahajú až do Starého zákona. Židovská Veľká noc ako „priechod Pánov“ v o sobe anjela-pomstiteľa\, ktorý ušetril domy\, poznačené krvou veľkonočného baránka\, bola predobrazom Veľkej noci Nového zákona. Tam krv baránkova z achránila prvorodencov od smrti a v jej znamení ľud izraelský vyslobodil s a z egyptského otroctva\, tu si Boh vyvolil nové pokolenie\, vykúpil ho kr vou svojho Syna\, Baránka Božieho\, vyslobodil ho z otroctva diablovho a u stanovil za Izraela Nového zákona. Židia slávili svoju Veľkú noc 14. nizan a\, čiže v prvý deň splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti (po dni 21. marc a). Kresťania ustálili novozákonnú Veľkú noc ako sviatok zmŕtvychvstania K ristovho na nedeľu po 14. nizane. Veľká noc\, podobne ako Vianoce\, má cha rakter mariánsky. Dnes pozdravujeme „radostnú' Matku Ježiša Krista\, ktorá prežívala umučenie svojho Syna ako Matka bolestná. Právom spieva Cirkev c ez celý veľkonočný čas antifónu Regina caeli laetare (Raduj sa\, nebies Kr áľovná). Veriaci hneď po prijatí krstu predstavili svojich nových spolubra tov a odporúčali ich do ochrany Matke Ježišovej ako Matke všetkých kresťan ov\, ktorá je aj obrazom Matky Cirkvi. Aj my sme povstali s Kristom. Zomre li sme svojim nezriadeným žiadostiam\, aby sme žili v Kristovi a s Kristom . Naša radosť je práve preto podobná radosti vzkrieseného Spasiteľa (intr. ). On je naším veľkonočným Baránkom. Požívame ho obnoveným srdcom\, ktoré sa dnes podobá nekvasenému chlebu Starého zákona (lekcia). Radostná ozvena „Toto je deň\, ktorý učinil Pán“\, vzatá zo Žalmu 117.\, stala sa veľkono čnou piesňou\, ktorú počúvame pri každej omši a aj v každej hóre veľkonočn ého týždňa. Tým tento žalm stal sa veľkonočnou piesňou Cirkvi svätej. Kris ta oslavujeme najmä ako veľkonočného Baránka\, ktorý sa obetoval za nás (v erš aleluja)\, a vzletná veľkonočná sekvencia Victimae paschali rozvádza a interpretuje ďalej túto myšlienku. Anjel (diakon) zvestuje nábožným ženám (všetkým nám) blahozvesť zmŕtvychvstania Kristovho (evanj.). V kréde vyzn ávame veľkonočné tajomstvo slovami: „A na tretí deň vstal zmŕtvych podľa P ísem.“ Vo veľkonočnej obete čakáme Krista Víťaza\, ktorý porazil nepriateľ ov (ofert.)\, zjavuje sa nám\, ako sa zjavil svojim\, a ako veľkonočný Bar ánok obetuje sa za nás. Obetná hostina nám dáva účasť na požívaní veľkonoč ného Baránka\, Krista (kom.). https://misal.tradi.sk/kalendarium/udalost/4 298-nedela-velkonocna-dominica-resurrectionis DTSTART;VALUE=DATE:20270328 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:➀ Nedeľa Veľkonočná. Dominica Resurrectionis URL:https://misal.tradi.sk/kalendarium/udalost/4298-nedela-velkonocna-domin ica-resurrectionis END:VEVENT END:VCALENDAR