Sver Bohu starosť o seba, on sám ťa udrží. Keď som volal na Pána, vypočul môj hlas proti tým, ktorí napádajú ma.

Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. Ja však budem volať k Bohu a Pán ma zachráni. Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať a vypočuje môj hlas. Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, lebo ich je mnoho proti mne.

Uvrhni na Pána svoju starosť,[1] a on sám ťa bude opatrovať; nedá na veky, aby sa spravodlivý sklátil.[2][3] Ja však volám k Bohu: a Pán mi spomôže. Večer, a ráno, a na poludnie chcem vyprávať a zvestovať:[4] a vyslyší môj hlas. Vykúpi v pokoji moju dušu od tých, ktorí sa mi približujú: lebo mnohí sú proti mne.


[1] Túto radu dáva Dávid sebe a všetkým nevinne trpiacim.
[2] On ťa chráni a nedopustí nikdy, aby spra-vodlivý zahynul.
[3] Mat. 6, 25; 1. Petr. 5, 7.
[4] Hebr.: nariekať a vzdychať.