Ja však budem volať k Bohu a Pán ma zachráni. Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, lebo ich je mnoho proti mne. Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja. Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: pohliadni na mňa a vyslyš ma. Keď premýšľam o sebe, som rozrušený...
Ja však volám k Bohu: a Pán mi spomôže. Vykúpi v pokoji moju dušu od tých, ktorí sa mi približujú: lebo mnohí sú proti mne. Vyslyší Boh, a sníži ich, ktôrý je pred vekmi. Lebo oni sa nezmenia,[1] ani sa neboja Boha: Uvrhni na Pána svoju starosť,[2] a on sám ťa bude opatrovať; nedá na veky, aby sa spravodlivý sklátil.[3][4]
[1] Tí sa nepolepšia, lebo sa neboja Boha.
[2] Túto radu dáva Dávid sebe a všetkým nevinne trpiacim.
[3] On ťa chráni a nedopustí nikdy, aby spra-vodlivý zahynul.
[4] Mat. 6, 25; 1. Petr. 5, 7.