Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci.^[1] Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú. Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného.

^[1] Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10,35.36; Ž 68,2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4,3 n.), nemala pevný príbytok.

Povstaň, Pane, do odpočinutia svojho ty i archa tvojej velebnosti.^[1] Tvoji kňazi nech sa obliekajú v spravodlivosti: a nech tvoji svätci plesaju. Pre Dávida, svojho služobníka,^[2] neodvracaj tvár pomazaného svojho.^[3]

^[1] (2 Par 6, 41)
^[2] Ktorý dľa svojej túžby toto miesto vystavil.
^[3] Nenachádza sa tam uvedený text poznámky.