Uzavrel s ním Pán smluvu pokoja a kniežaťom ho urobil, aby mal kňazskú dôstojnosť naveky. Pamätaj, Pane, na Dávida, na všetku jeho nábožnosť.
Preto uzavrel s ním zmluvu pokoja, (ustanovil ho) za knieža svätyne a ľudu, aby si podržal on sám a jeho potomstvo kňazskú hodnosť naveky.
Ja však volám k Bohu: a Pán mi spomôže. Vykúpi v pokoji moju dušu od tých, ktorí sa mi približujú: lebo mnohí sú proti mne. Vyslyší Boh, a sníži ich, ktôrý je pred vekmi. Lebo oni sa nezmenia,[1] ani sa neboja Boha: Uvrhni na Pána svoju starosť,[2] a on sám ťa bude opatrovať; nedá na veky, aby sa spravodlivý sklátil.[3][4]
[1] Tí sa nepolepšia, lebo sa neboja Boha.
[2] Túto radu dáva Dávid sebe a všetkým nevinne trpiacim.
[3] On ťa chráni a nedopustí nikdy, aby spra-vodlivý zahynul.
[4] Mat. 6, 25; 1. Petr. 5, 7.