Keď sme starostlivo spytovali svoje svedomie, vzbuďme úprimnú ľútosť nad svojimi hriechmi a spravme pevné predsavzatie; lebo pri svätej spovedi záleží viac na ľútosti než na spytovaní svedomia a vyznaní hriechov. Ľútosť je bolesť a zármutok duše nad spáchanými hriechmi, spojená s predsavzatím v budúcnosti nehrešiť. Človek rozumom poznáva, že hriech je najväčšie zlo a najväčšie nešťastie. Preto hriech zavrhuje a nenávidí; svojou vôľou sa od neho odvracia a praje si, aby sa hriechu nebol nikdy dopustil. Musíme ľutovať všetky svoje ťažké hriechy. Keď sa spovedáme len zo všedných hriechov, pre platnosť stačí, keď ľutujeme aspoň jeden z nich.
S ľútosťou musí byť nerozlučne spojené skutočné predsavzatie. Predsavzatie je pevné rozhodnutie v budúcnosti nehrešiť. Pred spoveďou si musíme zaumieniť: S pomocou Božou sa nechcem už nikdy žiadneho ťažkého hriechu dopustiť. Keď sa spovedáme len zo všedných hriechov, stačí vôľa chrániť sa aspoň jedného všedného hriechu. Vo vážnom predsavzatí musí byť nutne obsiahnuté aj rozhodnutie, že sa budeme varovať blízkej príležitosti k hriechu (knihy, miesta, osoby, spoločnosti, internetu, zaháľania), že využijeme vhodné prostriedky, aby sme sa pred hriechom ubránili (modlitby, častejšie prijímanie sv. sviatostí, rozumné zamestnanie alebo čo poradí spovedník), že nahradíme spôsobenú škodu, či napravíme dané pohoršenie.
Aby si ľahšie vzbudil ozajstnú ľútosť, spomeň si: Aký veľký, vznešený a svätý je Boh! Anjeli nebeskí hlboko sa mu klaňajú a prespevujú: Svätý, svätý, svätý Pán Boh zástupov! Plné sú nebesia i zem jeho slávy! Nekonečná Božia vznešenosť nesmieme nenávidí každý, aj najmenší hriech - a ty, prach a popol, opovážil si sa nie raz, ale často sa hriechu dopustiť, vzbúriť sa proti jedinému svojmu Pánovi a vyhlásiť mu neposlušnosť!
Uvedom si, aký dobrý a láskavý je Pán Boh náš! Od neho máš všetky dobrá, čo si, čo máš, čo mať budeš: „Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel“ (Jak 1, 17). Od neho máš telo so všetkým jeho obdivuhodným ústrojenstvom, dušu so všetkými krásnymi vlohami, zdravie, silu a telesnú krásu, pozemské statky, čestné miesto v spoločnosti. To sú dary prirodzené. Oveľa drahocennejšíe sú dary nadprirodzené. Pri sv. krste ťa prijal za dieťa a za dediča svojho kráľovstva na nebesiach: „Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.“ (Jn 3,1). Dáva ti účasť na najdrahšej obeti svätej omše a na svätých sviatostiach; toľkokrát ťa osvietil svojou milosťou a povzbudzoval k dobrému, aby si žil ako sa patrí na Božie dieťa. A ako si sa mu za to všetko odvďačil? Urazil si svojho najväčšieho dobrodinca, najlepšieho otca; aj jeho dary si zneužil k jeho urážkam. Koľká nevďačnosť, aké nedôstojné zaobchádzanie!
Uvedom si, aký spravodlivý je Boh! On nielenže odmeňuje dobrých podľa zásluh, ale aj trestá zlých, a to tu na zemi a na onom svete: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud. Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.“ (Žid. 10, 30-31). Za ťažké hriechy Boh trestá neľutujúceho hriešnika vo večnosti nekonečnými mukami v pekelnom ohni; za všedné hriechy nevýslovnými bolesťami v očistci. Hľa, aký ohavný je hriech, keď ho absolútne spravodlivý Boh tak prísne trestá! - Hľa, čo si si zaslúžil za svoje prehrešky!
Ó, padni na kolená a v horkosti svojej duše vzbudzuj ľútosť nad spáchanými hriechmi a pevne si zaumieň, že sa budeš varovať nielen hriechov ako takých, ale aj blízkych príležitostí k hriechu.
|