㎝ Spomienka sv. Egídia, opáta. Commemoratio s. Ægidii, abbatis

Dňa 01.09.2022
Pridal Guardián
 

«Milý Bohu a ľuďom bol, ktorého pamiatka je požehnaná (Sir.45; 1)»; tieto slová múdreho Siracha platia o sv. Egýdovi, ktorého blahoslavenú smrť sv. cirkev dnes oslavuje. Sv. Egýd narodil sa r. 640 v gréckom meste Athénach zo vznešenej a nábožnej kresťanskej rodiny. Šľachetní rodičia starali sa svedomite, aby svojmu jedináčkovi nielen pozemské statky zanechali, lež najmä, aby ho Bohu odchovali.

Nadaný mladík počúval sväté reči nábožných rodičov, obdivoval ich dobré skutky, ktoré objavovaly sa zvláštne v napomáhaní biednych bližných, čítaval usilovne sv. Evanjelia, v ktorých svietila láska božského Spasiteľa k ľuďom. I stal sa vzorom všetkým vrstovníkom a ľuďom vo všetkých kresťanských cnosťach. Často navštevoval chrámy, kde sa skrúšene modlieval, a jako len mohol, pomáhal chudobným.

Raz uzrel na ulici chudobného polonahého človeka, ktorý mimoidúcich o almužnu prosil. I ponáhľal sa k nemu, vyzliekol vrchné rúcho a daroval ho jemu. Žobrák poďakoval sa, obliekol si drahé rúcho, cítil sa lepšie a nezadlho celkom ozdravel, že si mohol zase každodenný chlieb prácou vyhľadávať.

Keď rodičia uzreli, že ich jedináčok bez vrchného rúcha domov sa vracia, pýtali sa ho prísne, kde má svoje vrchné nové rúcho. Ľudomilný mladík rozpovedal, čo a prečo to urobil a nábožní rodičia tešili sa nad svojím cnostným jedináčkom, i zvelebovali milostivého Boha, ktorý im poprial takého syna vychovať. Vševedomý Boh nepoprial mu toho šťastia, že sa mohol dlho tešiť s takými láskavými a zbožnými rodičami: lebo ich náhle k sebe povolal.

Osirelý mládenec popredal všetky svoje statky, utržené peniaze rozdal nemocným a chudobným a sebe podržal len toľko, že mohol dlhú cestu do cudzej zeme podujať. Keď totiž badal, že ho ľudia pre jeho dobročinnosť a nábožnosť zvelebujú, obával sa, žeby snadno zpyšnel; i uzavrel, že rodisko opustí a v ďalekej zemi sa usadí, aby nepoznaný a nikým nemýlený Bohu slúžiť a v kresťanskej dokonálosti pokračovať mohol.

Opustil teda vlasť, a vysadol na loď, ktorá sa plavila do ďalekého Francúzska. Na širokom mori povstala veľká búrka, prívaly dážďa lialy sa na loď, hromové blesky osvetlovaly velikánske vlny, ktoré slabú loď s cestovateľmi pohltiť hrozily, silný vetor metal loď po búrnych hučiacich vlnách, všetci cestovatelia triasli sa strachom a úzkostlivé očakávali blízku nenadálu smrť.

Zbožný pútnik Egýd nezúfal, skladal svoju nádej v Božie milosrdenstvo, i modlil sa neprestajne o pomoc k Tomu, ktorého vetry a vlny poslúchajú. Búrka prestala, loď bola zachránená. Cestovatelia pripisovali svoje zachránenie horlivej modlitbe Egýdovej a ctili ho čo milostníka Božieho. Po dlhej plavbe prirazila loď ku brehom Francúzska.

Zbožný Egýd vystúpil na suchú zem pri ústi rieky Rodanu (Rhône), vyhľadal si pusté miesto, usadil sa pri bralovej (skalnej) jaskyni, ktorú si prikryl ráždim a stromovými korkami, i žil v tejto pustovni na modlitbách, vo sv. rozjímaní a pri čítaní sv. Písma. Obyvatelia okolitých dedín vypátrali jeho pustovňu, donášali mu pokrmy, i obdivovali jeho zbožný život; čím bol Egýd vo svojej pobožnosti často mýlený a znepokojovaný.

I odišiel hlbšie do lesov a usadil sa neďaleko Gardu v biskupstve Nismes rečenom, kde si shotovil z rážda a kôry pustovňu a korienkami a vodou sa živil. Tu žil Bohu, nikým nemýlený, za niekoľko rokov. Nastala tuhá zima, vysoké sňahy pokrývaly zem a zbožný pustovník nenašiel pokrmu. Aby od hladu nezomrel, chcel pustovňu svoju opustiť. A hľa, Pán Boh poslal mu laňku (jeleňa samicu), ktorá sa krotko k nemu túlila, v jeho blízkosti sa pridŕžala a svojím mliekom ho živila.

Jedného dňa poľoval Vemba, kráľ Góthov, ktorí toho času južné Francúzsko obývali, v blízkych horách. I zazrel jeleňa, prenasledoval ho, až sa mu po dlhom namáhaní pri pustovni s očú ztratil. Kráľ vstúpil do nízkej chyžky, i zadivil sa, keď videl, že prenasledovaný jeleň u nôh šedivého pustovníka leží, ktorý bol do hlbokého premýšľania pohrúžený a na zemi pred sv. krížom kľačal.

Kráľ vypytoval sa zbožného pustovníka na jeho meno, rod a príčiny, pre ktoré svet opustil a v tejto divokej púšti tak prísno žije. Keď počul, že sv. muž z lásky k Bohu a k svojmu duševnému spaseniu márný, hlučný svet opustil, ctil ho veľmi a chcel ho nahovoriť, žeby s ním na kráľovský dvor išiel, jemu čo radca pri správe pomáhal, slovo Božie poddaným hlásal a dľa vôle i svojmu duševnému spaseniu v úkryte palácu žil.

Ale sv. pustovník volil si len svoju pustovňu v divom lese, kde mohol nemýlený s Bohom obcovať a o svoje duševné spasenie sa starať. V krátkom čase rozniesol sa chýr po celom Francúzsku o svätom živote zbožného pustovníka Egýda. Z blízka i ďaleka prichádzali do jeho pustovne nábožní kresťania, ktorí hľadali u neho poučenie a pomoc vo svojich nemocách. Svätý pustovník uzdravil divotvorne mnohých nemocných, poučil pochybujúcich a nevedomých.

Mnohí jeho príkladom oduševnení mužovia túžili, aby pod jeho spasonosnou správou v kresťanskej dokonalosti cvičiť sa o svoje duševné spásenie starať sa mohli. Na mnohé prosby a naliehanie vystaval Egýd pri svojej pustovni, podporovaný štedre kráľom Góthov, kláštor, prijal do neho učeníkov a predpísal im pravidlá života dľa predpisov sv. Benedikta. Čo prvý opát vzdelal sv. Egýd mnohých zbožných mužov.

V krátkom čase javilo sa Božie požehnanie v celom okolí. Učeníci jeho pôsobili požehnane u nevzdelaného ľudu, ktorý začal cnostné, mravne a pracovité žiť. Kráľ francúzsky Karol Martel, ktorý v meste Orleane žil, žiadal si poznať veľkého svätého muža a chcel sa s ním radiť, i povolal ho úctivé na svoj kráľovský dvor. Sv. opát usporiadal záležitosti svojho kláštora a nastúpil cestu do Orleanu.

Vstúpil do chrámu sv. Kríža a pomodlil sa skrúšene. Keď vychádzal z chrámu, aby sa kráľovi predstavil, postretol muža, ktorý bol zlým duchom obsadlý i veľkým hlasom volal: «Ach, Egýde, prečo trápiš ma tak nemilosrdne? Jak veľmi protiví sa tvoja spravedlivosť môjmu zákonu! Ušetri ma svojou modlitbou, aby som ztadeto výjsť mohol; lebo som tebou tu mučený.» Sv. muž prežehnal nemocného znamením sv. kríža a riekol: «Nepriateľu ľudského pokolenia, vyjdi von ztadeto!»

Zlý duch zareval a nešťastný človek bol osvobodený. Sv. Egýd navštívil kráľa, ktorý ho láskavé a okázalé prijal. Dlho rozmlúval sa s kráľom, hovoril mu o márnosti sveta, o kresťanskej dokonalosti a oduševnil ho k opravdivým cnosťam. Biskup Orleanský posvätil zbožného pustovníka za kňaza a kráľ prosil ho, aby sa za neho pri sv. omši modlieval. Kráľ dopustil sa bol ťažkého hriechu, ktorý ostýchal sa biskupovi, ba i sv. Egýdovi vyznať.

Sv. opát slúžil v nedeľu sv. omšu a modlil sa za kráľa. Anjel Boží zjavil sa mu a položil na oltár ceduľku, na ktorej naznačený bol ťažký hriech kráľov a uistenie, že keď sa kráľ polepší, svoj ťažký hriech oľutuje a viacej sa ho nedopustí, dosiahne odpustenie. Sv. Egýd prečítal ceduľku a poslal ju kráľovi. Kajúcny kráľ prosiť dal sv. opáta, aby ho navštívil; padol pred ním na kolená, vyznal svoj hriech a prosil skrúšene za rozhrešenie.

S dovolením kráľovým vrátil sa sv. Egýd do svojho kláštora. Na ceste zastavil sa v meste Nismes, kde práve zomrel syn jednému vznešenému mužovi. Zarmútení rodičia prosili sv. opáta, aby ich potešil. Sv. Egýd modlil sa nad mrtvým, ktorý náhle z mrtvých vstal. Zadivený ľud zveleboval dobrotivého Boha, ktorý tak skvele oslávil svojho verného sluhu.

Sv. Egýd prišiel do svojho kláštora, žil tu prísno za dlhý čas, riadil svojich učeníkov k dosiahnutiu kresťanskej dokonalosti a činil mnohé divy. Raz ponosoval sa mu mních, že má pochybnosť, či Panna Maria vždycky od každého hriechu čistá bola. Sv. Egýd napísal do piesku tri otázky, či sv. Panna pred, vo a po vtelení Pána panenstvo zachovala a hriechom poškvrnená nebola? Za každou otázkou vypučila z piesku prepodivná biela lalia. A mních nepochyboval viacej.

Po rokoch putoval sv. opát do Ríma k hrobom sv. Petra a Pavla. Dosiahol apoštolského požehnania, i navrátil sa do svojho kláštora, kde telo svoje prísnym pôstom a iným seba zapieraním mŕtvil, čas na modlitbách a vo sv. rozjímaní trávil, svojich učeníkov ku kresťanskej dokonalosti viedol. Tu usnul v Pánu sv. Egýd r. 700, oplakávaný svojimi učeníkmi a všetkým okolitým ľudom, i odovzdal svoju dušu do rúk nebeského Otca.

Okolo kláštora povstalo nezadlho ľudnaté mesto, ktoré jeho meno nosí, Sén Žili (Saint Gillies, Sv. Egýd.) Ostatky sv. Egýda prenesené boly počas nepokojov bludoverskými Kalvinistami (Hugenotmi), ktorí kláštory a chrámy bohorúhavou vzteklosťou rúcali a plienili, do opátskeho chrámu v meste Tulús (Toulouse), kde sa posiaľ nachádzajú. Sv. Egýd ctený býva čo jedon zo štrnástich Spomocníkov.

On je patrónom roľníckeho ľudu. Rodičia vzývajú ho o požehnanie potomkov. Čo zemský patrón ctený je v Korutánoch. Sv. opát Egýd vyobrazuje sa čo pustovník s laňkou, ktorá je streľkou ranená.

Poučenie.

Mládeži a nerozumnému človekovi zdá sa všetko na svete byť milým, vznešeným. Nerozvážnej mládeži usmieva sa všetko jako prekrásna záhrada, plná pestrých kvetov. No, jako sa klame! Mnohý človek sa pretvaruje, usmieva sa ústami, keď medzitým srdce jeho zármutkom a bôľom puká. Niet opravdivého šťastia na tejto zemi! Nenasýtenosť žiadostí nedá človekovi pokoja.

Lakomec nenashromaždí si nikdy dostatočného a uspokojujúceho bohatstva, ctižiadostivý nedosahuje nikdy žiadaného vyznamenania. Smyselné srdce človeka nemôže byť nasýtené. Kto je v stave smyselnosť svoju a náruživosti potlačiť, toho srdce nájde pokoja a požíva blaženosť už na tejto zemi. To znal sv. opát Egýd. On volil si chudobnú samotu v púšti; keď opustil márný svet, žil Bohu, svojmu duševnému spaseniu a blahu svojich bližných.

Kresťane, i ty máš a môžeš sv. Egýda nasledovať! Znášaj svoju chudobu spokojne a trpezlive, a keď utratíš časné statky, nereptaj, ale považuj to za dopustenie vôle Božej.

I ty môžeš nasledovať sv. Egýda v tom, že všetko opustil, keď všetku neriadnu starosť odložíš a žiješ dľa slov sv. Pavla, majúc manželku jakoby si ju nemal, majúc statky jakoby tvoje neboly, a vo svete živý súc, jakoby si ho neužíval, keď si hotový radšej všetok majetok a čo ti milé na zemi opustiť, než Boha ťažkým hriechom obraziť.

Zapieraj sám seba, odriekaj sa časných žiadostí, buď pokorným, miluj Boha nado všetko a bližného jako seba samého: a budeš blaženým na zemi a vo večnosti.

Modlitba.

Popraj nám, ó Bože, prosíme, pre orodovanie blahoslaveného opáta Egýda, žeby sme to, čo svojimi zásluhami nemôžeme, jeho prímluvou dosiahnuť mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.

Opakovanie udalosti