⓵ Sviatok Narodenia Pána. II. omša vianočná (na úsvite, omša pastierska). In Nativitate Domini. Ad secundam Missam (in Aurora)

⓵ Sviatok Narodenia Pána. II. omša vianočná (na úsvite, omša pastierska). In Nativitate Domini. Ad secundam Missam (in Aurora)

Začína 25.12.2027

Pridal Guardián





Vyšlo Slnko spravodlivosti, - vítame ho s pastiermi. - Blíži sa ráno. Keď pastieri počuli radostnú zvesť o narodení Spasiteľa, nepochybovali, ale s radosťou sa poponáhľali do betlehemskej maštaľky pokloniť sa mu. A naozaj našli Dieťatko s Matkou a Pestúnom.

Na východe sa zjavujú prvé zore; naznačujú svitanie vianočného dňa. Narodením Kristovým svitlo ono aj v noci pohanstva, preto táto sv. omša nám v mnohom pripomína svetlo Kristovo (intr., or., grad.). Skoro všetky omšové spevy sú zo Žalmu 92., ktorý rozvádza myšlienku nadprirodzeného svetla. Kým sv. Pavol uvažuje nad darom božieho synovstva, ktoré nám priniesol narodený Spasiteľ, sv. Lukáš líči príchod a poklonu betlehemských pastierov. V tejto sv. omši sa úplne vžívame do postoja pastierov; v ich osobe pripravujeme oltár a obetné dary; vítame Spasiteľa, keď prichádza na premenenie a pri sv. prijímaní uzavierame ho do náručia.

Pôvodne v Ríme na 25. decembra pripadol sviatok sv. Anastázie, mučenice, ktorá zomrela na začiatku 4. stor. v juhopanonskora meste Sirmiu. Keďže jej relikvie požívaly veľkú úctu v Carihrade, grécki cisárski úradníci rozšírili jej úctu aj v Ríme a na úpätí Palatína v jej kostole práve dnes včasráno slávili výročie jej mučeníckej smrti. Po polnočnej omši veriaci sa ponáhľali do chrámu sv. Anastázie. Lež časom aj táto omša nadobudla ráz vianočný, ale ostala v nej spomienka sv. Anastázie.