- Dňa 30.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberApoštol kríža. - Bol bratom sv. Petra. Ako učeník sv. Jána Krstiteľa a pripojil sa k božskému Majstrovi spolu so sv. Jánom evanjelistom, keď Krstiteľ ukázal na neho slovami: „Ajhľa, Baránok Boží!“ Podľa starej tradície evanjelium hlásal v Malej Ázii a na Balkáne, kde v meste Patras (Grécko) skonal mučeníckou smrťou na kríži. Oficium ho oslavuje ako „apoštola kríža“. Jeho telo preniesli najprv do Carihradu (357), hlavu r. 1462 uložili v bazilike sv. Petra v Ríme. Dnes odpočíva v arcibisk. katedrále v Amalfi (Taliansko). Omša nám črtá myšlienku druhého povolania Ondrejovho pri Genezaretskom jazere. Patrí medzi kniežatá Cirkvi (intr., grad., ofert.). Ako hlásateľ evanjelia kliesni cestu viere (lekcia). Evanjelium líči jeho povolanie za rybára duší. Ku Kristovej obete dnešného dňa aj sv. Ondrej kladie na oltár svoju krížovú smrť. Nasledujme apoštolovu ochotu pri pozvaní Kristovom.
- Dňa 02.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, December
- Dňa 03.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPočiatočná príprava na príchod Vykupiteľa. - S Matkou Kristovou začíname advent (štácia). Je predobrazom Cirkvi, Nevesty Kristovej, ktorá túžobne obracia zrak k nebesiam, odkiaľ očakáva Krista (intr., grad, all., ofert.), hľadá cestu, po ktorej mi prísť Spasiteľ a po ktorej mu bude môcť ísť v ústrety. Táto cesta je pravý kresťanský život: skutky svetla, boj so zbraňami svetla a zavrhnutie hriešneho života. Prestáva noc pohanstva, svitá deň kresťanstva. Zúčtujme konečne so všetkým, čo je v nás ešte pohanského a žime životom pravého kresťana (lekc.). Aj život človeka a ľudstva je adventom, prípravou na stretntie sa s Kristom (evanj.). V dnešnej obete ideme v ústrety Kristovi, ktorého prijímame s Božstvom a s ľudskou prirodzenosťou (kom.).
- Dňa 03.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, December
- Dňa 06.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, DecemberVeselý darca. - Pochádzal z Patary (Lýcia) a bol biskupom v Mýre. Požíval veľkú úctu pre mnohé zázraky (orácia) a štedrosť. Patril k najväčším postavám biskupov 4. storočia a ako taký zúčastnil sa aj na sneme nicejskom (335). Umrel okolo r. 350. Jeho úcta je na Východe všade veľmi rozšírená. Je patrónom východnej Cirkvi. Omša líči obraz sv. Mikuláša ako vznešeného veľkňaza a verného správcu Kristovej pokladnice, za ktorú čnosť Spasiteľ odmenil ho večnou slávou. Svätá cirkev ctí dnes blahoslavenú pamiatku slávneho svätého, ktorého meno známe je od mnohých storočí celému kresťanstvu; je to sv. Mikuláš, biskup z mesta Myry, v maloasijskej krajine Lycii ležiaceho.
- Dňa 08.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, DecemberCelá krásna si, Mária! - Tento sviatok oslavuje vieroučný článok Cirkvi, že Matka Božia od prvopočiatku života nebola dotknutá dedičným hriechom, že požívala plnosť milostí. Počiatky tohto sviatku siahajú na Východe až do 6.-7. storočia a na Západe do 9. storočia. Sixtus IV. zaviedol ho v Ríme od r. 1477 a Kliment XI. rozšíril ho pre celú Cirkev (1708). Pius IX. z príležitosti vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí 8. dec. 1854 povýšil ho do radu povinných sviatkov a konečne Lev XIII. dal mu dnešnú hodnosť. Tento sviatok pôvodne nesúvisel s adventom. Narodenie blahosl. Panny Márie oslavuje Cirkev 8. septembra, teda deväť mesiacov predtým slávi počatie Matky Spasiteľovej. (Takto súvisí napr. aj Zvestovanie P. Márie, 25. marca, s Narodením Pána, 25. decembra.) Lenže sviatok Nepoškvrneného Počatia veľmi vhodne sa zaraďuje do doby adventnej, ktorá má charakter mariánsky. Sv. omša vo všetkých vlastných textoch prízvukuje mimoriadne omilostnenie Matky Spasiteľovej. Hneď v úvode počujeme ďakovnú pieseň Máriinu za toľké vyznačenie (intr.). Nepoškvrnené počatie je ovocím vykúpenia, ale aj prípravou vhodného príbytku pre vtelené Slovo Božie (orácia). Boh vyvolil od večnosti Matku pre svojho Syna, preto Cirkev priliehavo prenáša smysel čítania z knihy Múdrosti na osobu Matky Božej (lekcia). Evanjelium nám zvestuje pozdrav, ktorý posiela sám Boh skrze anjela Gabriela Panne nazaretskej. Keď sa v tejto sv. omši pripravujeme na príchod Spasiteľov, cítime, že medzi nami je jeho Matka, s ňou konáme túto prípravu a ju pozdravujeme v svojom kruhu (ofert). Návšteva Kristova znamená aj návštevu jeho Matky u nás. Prežívame ju a pri prijímaní Tela Kristovho, zrodeného z najčistejšej Panny, cítime, že aj „nám učinil veľké veci“ Pán (komún.).
- Dňa 10.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusJeruzalem (Cirkev) čaká svojho Kráľa. - V duchu putujeme do Jeruzalema, ktorý žije v znamení príprav na príchod kráľov. Očisťujú a ozdobujú ulice, naprávajú cesty, stráže na hradbách bedlivo pozorujú okolie, či sa ešte neblíži. Bazilika sv. Kríža v Ríme odpradávna sa nazývala „Jeruzalemom“. Preto v duchu sem prichádzame sláviť najsv. obetu a s novozákonným Jeruzalemom, t. j. Cirkvou sv., pripravovať sa na príchod svojho Kráľa, Ježiša Krista (intr., grad., al., kom.). Kráľ už vysiela k nám svojho posla, sv. Jána Krstiteľa, aby mu pripravil cestu medzi svojich (evanj.).
- Dňa 11.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, December
- Dňa 13.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, DecemberLucia nám svieti v adventnom šere. - Panna zo Syrakúz, ktorá pre svojho Božského ženícha pohrdla zemským ženíchom a podstúpila mučenícku smrť sťatím asi r. 304. Hrob má v Benátkach v benediktínskom kostole na ostrove San Giorgio. Meno Lucia znameni „svietiaca“. Sv. omša oslavuje jej panenstvo a vytrvalosť v mučení. Pri sv. omši sme jedno so sv. Luciou, s ňou sa aj my zasväcujeme Kristovi (lekcia) a nachádzame drahocennú perlu kráľovstva Kristovho (evanj.), za ktoré všetko obetujeme. Kristova nevesta. - Typ Kristovej nevesty, ktorý ovláda túto omšu, je obrazom Cirkvi, ale i duše kresťanskej. Nevesta Kristova miluje spravodlivosť a nenávidí hriech, jej život zaváňa príjemnou vôňou svätosti a čistoty (intr.). Zasnúbená je Kristovi (lekcia). Celý život jej uplynul v očakávaní príchodu Božského ženícha. Očakávala ho s kahančekom lásky v nepretržitom bdení, kým sa s ním nestretla v okamihu smrti; vtedy ju Kristus pojal na svoju nebeskú svadbu (evanj.). Vo sv. obete obetuje sa Cirkev spolu so sv. pannou a obetuje aj nás (ofert.). V okamihu premenenia i my zažívame blažené stretnutie s Kristom, ktorý nám dáva okúsiť sladkosť svojej nebeskej hostiny (kom.). V tejto omši sa duša naša cíti Kristovou nevestou a podľa príkladu sv. panny vžíva sa do najvnútornejšieho spojenia s Božským Ženíchom najmä pri sv. prijímaní.
- Dňa 16.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, DecemberTento veľký biskup a mučeník narodil sa v trieťom storočí zo vznešených a bohatých mešťanov rímskych na ostrove Sardinii. Roku 310 počas prenasledovania kresťanov uväznení boli horliví kresťanskí rodičia i s dietkami a odvedení boli do Ríma. Na ceste zomrel utýraný otec a bôľná matka, menom Restituta, usadila sa po svojom vypustení z väzenia v Ríme i s oboma dietkami, synom Eusebiom a dcérkou, i starala sa usilovne o ich dobré kresťanské vychovanie.
- Dňa 17.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPán je blízko. - Preto sa radujeme (intr., ep.). Naša radosť je ešte väčšia, lebo si uvedomujeme, že v tejto sv. omši Kristus je skutočne medzi nami (evanj.). Radostný charakter dnešnej omšovej liturgie prízvukujeme aj tým, že podľa rubrík oltár ozdobíme kvetmi, diakon sa oblečie do „rúcha radosti“ čiže do dalmatiky a subdiakon do tunicely, celú omšu sa hrá na organe a celebrant môže mať ružové rúcho.
- Dňa 24.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusKráľ pred bránami mesta Jeruzalema (Cirkvi). - Chvíľa ozaj plná napätého očakávania. Omšu ovládajú hlavne dve myšlienky: blízke zjavenie slávy Spasiteľovej a slávnostné otváranie brán pred vchodom Kráľovým. Mojžiš oznámil ľudu, že Boh mu pošle ráno nebeský pokrm, mannu (intr., grád.). Touto nebeskou mannou je jeho jednorodený Syn (Ž 23). Ako pieseň sprevádzal prenášanie archy do Jeruzalema a je vhodným predobrazom príchodu Spasiteľovho na tento svet (ofert.). Sv. Pavol zvestuje bohoľudský pôvod Spasiteľov (lekc.) a sv. Jozefovi - v jeho osobe nám - anjel oznamuje pôrod Panny z Ducha Svätého (evanj.). Dnešná sv. omša znamená pre nás vchod Kristov do Betlehema nášho chrámu a vo sv. prijímaní vchod do nášho srdca, ktoré sme si pripravili podľa vzoru prečistého života nazaretskej Panny. Keď vigília pripadne na 4. nedeľu adventnú, slávime omšu vigílie so spomienkou nedele, posledné evanjelium obyčajné.
- Dňa 24.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrichádza Spasiteľ, túžobne ho očakávame. - V túto nedeľu včas ráno kántrová vigília skončila sa omšou, veriaci sa rozišli odpočinúť si. Teda štvrtá nedeľa adventná pôvodne nemala vlastnú omšu, lebo omša za rána slávená patrila ku vigílii kántrového týždňa. Keď liturgiu kántrovej vigílie preložili na sobotu, najprv na čas večerný (post Nonam, teda po 15. hodine), a neskôr, ako ju dnes máme, na hodiny predpoludňajšie, nedeľa by bola ostala bez omše. Pre túto zmenu dostala štvrtá nedeľa adventná osobitnú omšu a bol ustálený aj štáciový chrám u dvanástich sv. apoštolov. Sv. omša je ako by shrnutím myšlienok predchádzajúcich kántrových dní. Spevy sú zo stredy, podobne i lekcia, evanjelium zo soboty. Týmto nadobúda zvláštny charakter mariánsky, čo sa veľmi dobre hodí v adventných časoch. Príchod Spasiteľov je už celkom blízko, a preto aj naša túžba po ňom nadobúda osobitné vystupňovanie; stupňuje sa i naša prítulnosť k Matke Božej (lekcia, intr., komúnia), ktorá nám sprostredkuje tento nebeský dar.
- Začína 25.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisKristus sa nám narodil z Márie Panny ako človek, vítame ho s anjelmi. - Naše slovo „utiereň“, latinsky „matutinum“, znamená verejnú nočnú modlitbu Cirkvi, ktorú pôvodne veriaci spolu s duchovenstvom vykonávali v nočnom čase okolo polnoci. Niektoré rehole, ako kartuziáni, podržaly si túto obyčaj dodnes. Všeobecne sa nočné matutinum zachovalo len na Vianoce pred polnočnou omšou. Tak ho vykonávajú kapituly v biskupských kostoloch. Naša utiereň je teda omša, slúžená bezprostredne po skončení matutína. Hlavná omša kresťanstva o polnoci sa celebruje vo veľkom chráme Panny Márie v Ríme, v kaplnke, zvanej „ad Praesepe“, pri jasličkách. Relikvie jasličiek boly pôvodne pod oltárom tejto kaplnky (dnes sú pod hlavným oltárom). V duchu aj my putujeme do tohto rímskeho kostola na polnočnú omšu, on, ale i náš domáci chrám, je našim Betlehemom. Vonku je tma, znak pohanstva. Kostol, ožiarený v tejto tme, znamená svetlo, ktoré nám priniesol Spasiteľ. Túto myšlienku obsahuje aj orácia. Z Otcovho lona sostupuje Syn Boží ako Svetlo zo Svetla (intr.), spev glórie počujeme ako by z úst anjelských, cítime sa synmi svetla (lekc.) a na evanjelium diakon, zastupujúci anjela, zvestuje nám radostnú zvesť. Že sa nám dnes narodil Spasiteľ. Cítime sa, ako by sme pri jasličkách betlehemských zastupovali anjelov, ktorí prví poklonili sa narodenému Synu Božiemu. Na ofertórium mu pripravujeme jasličky (oltár) a plienočky, do ktorých ho Matka-Cirkev zavinie (chlieb a víno). Pri sv. prijímaní smieme ho uzavrieť do svojho náručia.
- Začína 25.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisVyšlo Slnko spravodlivosti, - vítame ho s pastiermi. - Blíži sa ráno. Keď pastieri počuli radostnú zvesť o narodení Spasiteľa, nepochybovali, ale s radosťou sa poponáhľali do betlehemskej maštaľky pokloniť sa mu. A naozaj našli Dieťatko s Matkou a Pestúnom. Na východe sa zjavujú prvé zore; naznačujú svitanie vianočného dňa. Narodením Kristovým svitlo ono aj v noci pohanstva, preto táto sv. omša nám v mnohom pripomína svetlo Kristovo (intr., or., grad.). Skoro všetky omšové spevy sú zo Žalmu 92., ktorý rozvádza myšlienku nadprirodzeného svetla. Kým sv. Pavol uvažuje nad darom božieho synovstva, ktoré nám priniesol narodený Spasiteľ, sv. Lukáš líči príchod a poklonu betlehemských pastierov. V tejto sv. omši sa úplne vžívame do postoja pastierov; v ich osobe pripravujeme oltár a obetné dary; vítame Spasiteľa, keď prichádza na premenenie a pri sv. prijímaní uzavierame ho do náručia. Pôvodne v Ríme na 25. decembra pripadol sviatok sv. Anastázie, mučenice, ktorá zomrela na začiatku 4. stor. v juhopanonskora meste Sirmiu. Keďže jej relikvie požívaly veľkú úctu v Carihrade, grécki cisárski úradníci rozšírili jej úctu aj v Ríme a na úpätí Palatína v jej kostole práve dnes včasráno slávili výročie jej mučeníckej smrti. Po polnočnej omši veriaci sa ponáhľali do chrámu sv. Anastázie. Lež časom aj táto omša nadobudla ráz vianočný, ale ostala v nej spomienka sv. Anastázie.
- Začína 25.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisSlovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami. - Tretia omša je hlavnou omšou sviatku Narodenia Pána. Oslavujeme v nej tajomstvo vtelenia Syna Božieho. Narodený Syn Otcov stojí pred nami v celej svojej Božskej sláve. Hoci chudoba panuje okolo betlehemských jasieľ, ten, ktorý v nich leží, je pravým Synom Božím od večnosti. Najmä lekcia a evanjelium velebným hlasom oznamujú túto hodnosť dieťaťa betlehemského. Omšové piesne (int., grad., of.) oslavujú kráľovskú hodnosť Kristovu. Tu sa nám jasličky menia na trón kráľovský a maštaľ na palác. Cítime sa dvoranmi nebeského Kráľa. Stal sa nám podobný, aby nás mohol učiniť synmi Božími. Aj my sme sa narodili z Boha v smysle nadprirodzenom, a teda sme bratmi Kristovými. V tejto obete sme uzreli jeho slávu (evanj.); účastní sme na nej najmä vo sv. prijímaní, kde nadobúdame právo na nebeskú slávu (kom.). Túto omšu rímski kresťania slávievali pri hrobe kniežaťa apoštolov a zástupcu Krista na zemi, sv. Petra; avšak od 12. storočia pre vojnové nebezpečenstvá, ktoré hrozily za hradbami Ríma, preložili ju tiež do veľkej baziliky Panny Márie (S. Maria major).
- Dňa 26.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, De tempore natalicio, Tempus Nativitatis, DecemberKristus je kráľom mučeníkov, – nasledujme ho. – Tri sviatky po Vianociach sú staršie než samé Vianoce, ale dajú sa riadiť s myšlienkou vianočnou. Tvoria akúsi vianočnú ozdobu Kráľovi. Svätých, tu oslavovaných, kresťania menovali „sprievodom Baránkovým“. Sv. Štefan je vzorom mučeníctva, sv. Ján panenstva, sv. Neviniatka aj mučeníctva aj čistoty. Sú to tri najvyššie ideály prvých kresťanov: mučeníctvo, panenstvo a panenstvo, spojené s mučeníctvom. Po nájdení ostatkov sv. Štefana preniesli ich do Ríma a uložili do hrobu sv. Vavrinca. Súčasne vzniklo niekoľko kostolov na česť sv. diakona a prvého mučeníka, medzi nimi aj kostol na vrchu Caeliu, ktorý pôvodne bol pohanským chrámom. Meno „Stefanos“ znamená: korunovaný. Sv. diakon ostal verný tvojmu menu, lebo obsiahol mučenícku korunu. V omšových spevoch nám všade zaznieva hlas trpiaceho mučeníka. Sme svedkami obety mučeníka (lekc.), ktorý dnes tiež obetuje svoj život s obetou Kristovou. Pripájame sa, ako prítomní, tým, že ponúkame svoju ochotu dať všetko za Krista. Účelom posla božieho je mučeníctvo (evanj.), a preto každý kresťan má byť naň pripravený.
Zobrazených 20 z celkového počtu 1813 udalostí
Načítať viac1813101events53bd3a63af64c7a70375b0c9437e090e