-
Dňa 12.06.2026Božské Srdce, prameň lásky a milosti. Kult Božského Srdca vyplýva prirodzene z kultu Eucharistie. Základy tohto kultu sú uložené v Písme svätom. Svätí kresťanského staroveku (Augustín) alebo stredoveku (Bernard, Gertnida, Mechtilda) a nového veku (Ján Eudes a najmä Margita Alacoque) budujú tento kult. Pius XI. r. 1938 schválil terajší omšový formulár a sviatok povýšil na hodnosť, akú majú Vianoce a Nanebevstúpenie Pána. Kristus nám dokázal svoju nekonečnú lásku smrťou na Kríži a ustanovením najsv. Sviatosti Oltárnej (intr.). V Srdci Kristovom máme nevyčerpateľný prameň milosti (orácia) a ako údy tela Kristovho účastní sme na tomto bohatstve (lekcia). Na Kríži otvára Bohočlovek svoje srdce ako prameň spasenia (evanj.). Očakávajúc obetu tohto Srdca, chápeme jeho ponosu a chceme mu dať náhradu (ofert.). Cez kánon stojíme pod Krížom, pozeráme na otvorené Srdce Ježišovo v duchu Matky, Jána a nábožných žien. Pri sv. prijímaní čerpáme z otvoreného Srdca bohatstvo milosti (kom.). -
Dňa 29.06.2026Kategórie: Proprium de sanctis„Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň. -
Dňa 02.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, Júl„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci. -
Dňa 03.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlPôvodne bol Grék. V mladosti sa učil u svätého Polykarpa a potom sa presťahoval na západ do Lyonu, kde sa stal kaplánom malajských emigrantov. Po návrate z cesty do Ríma sa stal biskupom a napravil škody spôsobené prenasledovaním. Obhajoval kresťanskú vieru proti gnostikom a písal spisy proti heréze. Medzitým pápeža napomenul, že je príliš prísny voči tým, ktorí majú iné názory. Bol jedným z najznámejších spisovateľov prvých kresťanských storočí a počas ďalšieho prenasledovania bol sťatý mečom. -
Dňa 05.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlAnton Mária Zaccaria sa narodil koncom r. 1502, pravdepodobne v decembri, v Cremone na rieke Pád – v severnom Taliansku. Už v mladosti zložil sľub čistoty. Po skončení prvých štúdií v rodnom meste sa dal zapísať na známu univerzitu v Padove, aby tam študoval medicínu. V r. 1524 získal hodnosť doktora medicíny a vrátil sa späť do svojho otcovského mesta. Pod vedením dominikána pátra Marcella, ktorého pomenoval svojím „duchovným otcom“, sa venoval priamemu apoštolátu: v kostole sv. Vitála čítal a vykladal state Svätého písma, vyučoval ľud katechizmus a mával prednášky najmä o listoch sv. Pavla, apoštola. Po Marcellovej smrti ho jeho nový duchovný vodca Battista Carioni usmernil, aby sa pripravoval na kňazstvo. V r. 1528 prijal kňazskú vysviacku. V Miláne spoznal oratórium Večnej Múdrosti u augustiniánok sv. Marty. V tomto spolku asketického života sa onedlho stal duchovným vodcom. Spolok sa na jeho popud rozdelil na tri nové náboženské družiny, ktoré sa podľa jeho želania zasvätili sv. Pavlovi. Hlavným cieľom jednej z družiny – barnabitov bolo zasadzovať sa osobným príkladom svojich členov za mravné pozdvihnutie kňazov a ľudu a obetovať sa mu. Keď Zaccaria videl, že mu ubúdajú telesné sily, želal si, aby sa dostal do svojho rodného mesta. Tam dokonal v náručí svojej matky, iba tridsaťšesťročný, dňa 5. júla 1539. Pochovali ho v Miláne v kostole sv. Pavla. -
Dňa 10.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlBohatá žatva mučeníctva. - Sedem bratov, synov sv. Felicity, mučenice (spomienka 23. nov.), podstúpilo hrdinskú smrť za Krista (asi r. 162) podľa vzoru starozákonných Machabejcov. Onedlho ich nasledovala aj matka. Pochovaní boli na rozličných cimetériách: Silána s matkou uložili v 8. storočí v chráme sv. Zuzany v Ríme; tam odpočívajú aj dnes. Telo Alexandra dostalo sa do opátskeho chrámu vo Farfe. Sv. Rufína a Sekunda, popredné rímske panny, staly sa obeťou viery a panenskej čistoty r. 357. Ich telá od 12. stor. odpočívajú v lateránskej bazilike. Omšové texty oslavujú spoločne synov a matku (intr.), obdivujú jej hrdinskosť (lekcia), jej synovia stali sa bratmi Kristovými, lebo splnili vôľu Otca nebeského (evanj., kom.); zlosť nepriateľov Kristových síce zabila ich telo, ale neuškodila duši (ofert.). -
Dňa 14.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlUčiteľ serafínsky. - Narodil sa r. 1221 vo Viterbe (Toskána), ešte v mladom veku vstúpil do rehole sv. Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. R. 1273 stal sa kardinálom. Zomrel r. 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie r. 1562. Popri sv. Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky (,,Doctor seraphicus“ ). -
Dňa 15.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlOddanosť sv. Stolici. - Bol kráľom bavorským (od r. 905), kráľom nemeckým (od r. 1002), konečne rímsko-nemeckým cisárom (1014-1024). Staval kostoly a kláštory, založil biskupstvo bamberské. Vo vykonávaní dobrých skutkov pretekala sa s ním jeho svätá manželka Kunigunda, ktorá po smrti manžela skonala život v kláštore († 1033). Obidvaja sú pochovaní v bamberskom dóme. -
Dňa 18.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, Júl„Chorý som bol, a navštívili ste ma.“ (Mt 25, 36) - Narodil sa r. 1550 v Abruzze (Tal.). Po neusporiadanom vojenskom živote založil v Ríme spolok nábožných laikov, ktorí sa zaviazali opatrovať chorých. R. 1584 prijal kňazskú vysviacku a sv. Stolica schválila aj spoločnosť, ktorú pomenovali „Otcovia dobrej smrti“. Zomrel v Ríme 14. júla 1614. Pochovaný je v kostole sv. Márie Magdalény pod vedľajším oltárom. Je patrónom nemocníc a chorých; ako taký bol pojatý aj do litánií za umierajúcich. -
Dňa 19.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlHrdina kresťanskej lásky. - R. 1600 stal sa kňazom a prišiel do Paríža, kde započal svoju dušpastiersku a charitatívnu prácu; tu sa pripojili k nemu oduševnení mužovia a ženy, a tak vznikly kongregácie lazaristov a Milosrdných sestier, ktoré sa venovaly zmierneniu ľudskej biedy. Zomrel 27. sept. 1660 v Paríži; pochovaný je v kostole kláštora sv. Lazára. Je patrónom všetkých charitatívnych spolkov. -
Dňa 20.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlDuch detinstva Božieho. - Bol „otcom sirôt“ (oráčia), lebo sa staral predovšetkým o opustené deti. Podľa vzoru rehole sv. Augustína založil roku 1532 kongregáciu tzv. somaskov, určenú na výchovu mládeže. Zomrel v službe chorých na mor dňa 8. febr. 1537 v osade Somasco (Lombardia, Tal.); tam je pochovaný v kostole sv. Bartolomeja. -
Dňa 21.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlAugustín z Brindisi (1559 - 1619) bol rímskokatolícky kňaz a člen rádu menších bratov kapucínov. Pápež Pius VI. ho v roku 1783 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Lev XIII. ho v roku 1881 kanonizoval. Pápež Ján XXIII. vyhlásil Vavrinca za učiteľa Cirkvi v roku 1959 a udelil mu titul doctor apostolicus. Vavrinec zastával mnohé cirkevné funkcie. Postupne bol kardinálom, generálnym definitorom, predstaveným kláštora, provinciálom toskánskej a benátskej provincie a ďalšími. Pápež Klement VIII. ho poveril úlohou obrátiť rímskych Židov na kresťanstvo. Začiatkom roka 1599 Vavrinec založil kapucínske kláštory na území dnešného Nemecka, Rakúska a Českej republiky (Praha). Počas rekatolizácie obhajoval katolícku vieru a mnohí protestanti sa pod jeho vplyvom vrátili ku katolicizmu. V roku 1601 sa stal cisárskym kaplánom v armáde Rudolfa II. a podarilo sa mu získať Filipa Emanuela de Mercoeur ako pomocníka v boji proti Turkom. Potom, vyzbrojený iba krížom, viedol vojsko počas dobývania hlavného mesta Osmanskej ríše Belehradu (Székesfehérvár). -
Dňa 23.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlObsiahol nevädnúci veniec slávy. - Podľa podania pochádzal z Antiochie a do Ríma prišiel so sv. Petrom. Neskôr hlásal evanjelium v Ravene, ale pohania ho vyhnali. Tak sa dostal do Dalmácie. Tu a v susediacich krajoch hlásal kráľovstvo Kristovo, kým ho Pán ako mučeníka nepovolal k sebe asi r. 75 v Ravene, kde je pochovaný v kostole zvanom „in classe“, ktorý je jemu zasvätený. -
Dňa 25.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlMôj kalich budete piť. - Sv. Jakub starší so svojím bratom sv. Jánom, evanjelistom, a sv. Petrom bol z prvých apoštolov Kristových. Iba im dovolil Pán, aby boli svedkami jeho premenenia na vrchu Tábor, vzkriesenia dcéry Jairovej a smrteľného zápasu v Getsemanskej záhrade. Po soslaní Ducha Svätého hlásal evanjelium v Španielsku. Medzi apoštolmi prvý zomrel za Krista; Herodes Agripa dal ho sťať r. 42 (alebo 43). a tak sa splnil prísľub Spasiteľov, že bude piť kalich mučeníctva (evanj.). Jeho relikvie preniesli na začiatku stredoveku do Kompostely v Španielsku; vtedy sa toto mesto stalo pútnickým. Radujeme sa vznešenej hodnosti apoštola (intr.), obdivujeme jeho apoštolskú prácu (ofert.) a tešíme sa večnej odmene (kom.), ktorú obsiahol v trápení (lekcia) a za prijatie kalicha mučeníckej smrti (evanj.). -
Dňa 26.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlAnna znamená „milosť“. - Matka blahosl. Panny Márie a stará matka Ježiša Krista zaslúži si našu osobitnú úctu. Túto úctu do minulosti môžeme sledovať až po ôsme storočie a na Východe ešte ďalej. Dnešný sviatok ustanovil pápež Gregor XIII. r. 1584. So srdcom ozaj radostným prichádzame sláviť sv. omšu na počesť sv. Anny (intr.). V nej vidíme splnený typ starozákonnej „silnej ženy“, pracovitej a bohabojnej manželky a matky (lekcia), ktorá poznala hodnotu bázne Božej, tejto drahocennej perly, a cenila si ju nadovšetko (evanj.). Ozaj kráľovská dcéra, ktorá pod vedením vlastnej dcéry, Panny Márie, sprevádza Krista-Kráľa (ofert.). Jej nežná oddanosť ľúbila sa Bohu (kom.). Vžívajme sa dnes do ducha sv. Anny. -
Dňa 28.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlPriechod Červeným morom. - Nazarius pred nepriateľmi kresťanov ušiel do Galie, kde obrátil mnohých pohanov. Asi r. 68 sťali ho spolu s mladým galským kresťanom Celzom, ktorého bol získal Kristovi. - Sv. Viktor I. († 198) skončil boj o slávenie Veľkej noci. - Inocent († 417) znovuzískal donatistov Cirkvi, vyniesol zákony o liturgii, celibáte kňazov a proti cudzoložstvu. -
Dňa 29.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlBedlivá o časné veci, dala prednosť večným. - Sestra Lazára a Márie z Betánie; ona pohostila Spasiteľa s prehnanou bedlivosťou. Napomenutie Spasiteľovo, že len jedno je potrebné, vzala si k srdcu a odvtedy venovala sa viac večným veciam. O jej ďalšom živote nevieme nič určitého. -
Dňa 31.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlVšetko na väčšiu slávu Božiu. - Narodil sa r. 1491 zo šľachtickej rodiny španielskej. Ako dôstojník viedol najprv svetácky život. Po poranení pri Pampelone (1531) vhĺbil sa do života Krista a svätých. Po uzdravení putoval na Montserrat, potom sa utiahol v Manreze do samoty a sostavil svoje „Duchovné cvičenia“. Po doplnení svojich štúdií založil roku 1534 na Montmartre pri Paríži „Spoločnosť Ježišovu“ na obranu práv Božích a Cirkvi. R. 1537 stal sa kňazom. Až do smrti (1556) pôsobil ako prvý generálny predstavený Spoločnosti v Ríme. Jeho telo je pochované v nádhernom rímskom jezuitskom kostole „al Gesú“, ktorý bol postavený pri prvom rehoľnom dome jezuitov. Sv. Ignác konal všetko z lásky k Ježišovi (intr.). čo sv. Pavol hovoril o vlastných apoštolských útrapách, to sa hodí aj na sv. Ignáca (lekcia). Skrze svoju Spoločnosť hlása svetu Kristovu blahozvesť (ev.). Boh ho sprevádzal milosťou (of.), aby oheň viery a lásky Kristovej roznecoval vo svete (kom ). -
-
Dňa 04.08.2026Kategórie: Proprium de sanctis, August
Zobrazených 20 z celkového počtu 1198 udalostí
Načítať viac 1198 101 events53bd3a63af64c7a70375b0c9437e090e