-
Dňa 30.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberApoštol kríža. - Bol bratom sv. Petra. Ako učeník sv. Jána Krstiteľa a pripojil sa k božskému Majstrovi spolu so sv. Jánom evanjelistom, keď Krstiteľ ukázal na neho slovami: „Ajhľa, Baránok Boží!“ Podľa starej tradície evanjelium hlásal v Malej Ázii a na Balkáne, kde v meste Patras (Grécko) skonal mučeníckou smrťou na kríži. Oficium ho oslavuje ako „apoštola kríža“. Jeho telo preniesli najprv do Carihradu (357), hlavu r. 1462 uložili v bazilike sv. Petra v Ríme. Dnes odpočíva v arcibisk. katedrále v Amalfi (Taliansko). Omša nám črtá myšlienku druhého povolania Ondrejovho pri Genezaretskom jazere. Patrí medzi kniežatá Cirkvi (intr., grad., ofert.). Ako hlásateľ evanjelia kliesni cestu viere (lekcia). Evanjelium líči jeho povolanie za rybára duší. Ku Kristovej obete dnešného dňa aj sv. Ondrej kladie na oltár svoju krížovú smrť. Nasledujme apoštolovu ochotu pri pozvaní Kristovom. -
Dňa 20.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusSyn Boží, počatý z Panny Márie, stretá sa s našou prirodzenosťou. - Cirkev pôvodne slávila decembrové kántrové dni na poďakovanie za celoročnú úrodu a najmä za úrodu oleja. Veriaci podľa príkladu Starého zákona chceli odovzdať Bohu desiatku z úrody a robili to tak, že sa postili a dávali chudobným hojnú almužnu. Lež časom duchovná úroda nahradila úrodu hmotnú, preto najmä v kántrovú vigíliu (dnes slávenú v sobotu) pápeži za starých čias pri hrobe sv. Petra radi vysluhovali hierarchické svätenia všetkých stupňov po presbyterát. Liturgia kántrových dní decembrových stratila prírodný ráz, aký prezradzujú napr. letné alebo jesenné dni kántrové, a úplne ju ovládajú myšlienky adventné. Panenstvo Panny Márie pričinením Ducha Svätého prinieslo zázračnú úrodu, vteleného Syna Božieho. Kántrovú stredu prežívame pri nohách Matky Spasiteľovej (štácia), v tichom rozjímaní sa učíme od nej v svojom srdci pripravovať miesto prichodiacemu Spasiteľovi. Zbožný stredovek pomenoval túto omšu zlatou (Missa aurea) a z nej povstala naša míli rorátová omša. Nazaretská Panna je úrodná zem, na ktorú padá rosa, t. j. Syn Boží, s neba (intr.). Je božím Jeruzalemom, z ktorého vychádza Slovo Božie a matkou-pannou v jednej osobe (1. a 2. lekcia). Predpoveď 2. lekcie je doslovným splnením evanjeliovej zvesti („hľa, Panna počne a porodí syna“ - „hľa, počneš v živote a porodíš syna“). Vo sv. omši sa obnovuje zázrak: Syn Boží sa ako by znovu počína, keď na slová premenenia berie na seba podobu chleba a vína, ako pri vtelení prijal ľudskú podobu. Pri prijímaní ako by sme v osobe Panny Márie aj my prijímali do srdca Syna Božieho pod spôsobom chleba. -
-
Dňa 22.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrvé stretnutie Spasiteľa so sv. Jánom Krstiteľom. - Naše stretnutie s ním vo sv. omši. - Piatky kántrových dní majú kajúci náter. Tak je to aj v advente. Túžime po očistení od hriechov, aby sme čistí mohli sláviť Vianoce. Spasiteľ ešte v živote Matkinom stretá sa s Jánom, tiež v živote matkinom, a toto stretnutie očistí Jána od dedičného hriechu. Matka Božia sprostredkuje Krista Jánovi (evanj.). Nám ho sprostredkuje Matka-Cirkev v tejto sv. omši. Pán je blízko (int.), ako bol blízko Jánovi. Túžime po vykúpení (grad., ofert.), ako Ján túžil po ňom. V tejto omši vžívame sa teda do úlohy Jána, ktorého zastupujeme. Pri sv. prijímaní prichádza k nám Pán v sprievode svojich svätých. -
Dňa 23.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusCez adventnú tmu očakávame vianočné svetlo. - Liturgiu kántrovej soboty vykonávali kresťania v starších časoch vo forme veľkej vigílie zo soboty na nedeľu. V nočnej tme očakávali ranné svitanie. Toto malo pre nich symbolický význam; tma znamenala život nevykúpeného ľudstva v Starom zákone, svetlo príchod Spasiteľa. Vigília sa skladala z posvätných čítaní (lekcie), zo spievania žalmov (graduál) a z modlitieb (orácie). Dnes sa táto modlitbová vigília - pravda, skrátená - vkladá medzi oráciu a lekciu omšovú. Po každej lekcii biskup duchovným osobám postupne udelil jedno svätenie. Sv. omšu vigílie celebrovali v nedeľu včasráno. Spevy omše (intr., grad., ofert. a kom.) prezrádzajú túžbu po svetle alebo radosť zo svitania dňa spasenia. 1. lekcia: Kristus, ako svetlo sveta, zasvieti do tmy pohanstva; 2. ako slnko, obnoví tvár zeme; 3. je pastierom svojich; 4. ako kráľ Kýrus, vyslobodí ľud boží zo zajatia (hriechu); 5. svojich vyvedie zo smrti do života (troch mládencov z ohnivej pece). Slávenie Kristovho vianočného príchodu je predobrazom jeho druhého príchodu na konci sveta (lekc. omše) a v evanjeliu nám Ján zvestuje blízky príchod Kristov, aby sme sa naň pripravili. Kántrovú vigíliu slávili pri hrobe sv. Petra vo Vatikáne. Viedol ju sám pápež a po každom čítaní podal homíliu (výklad) a dával svätenia. Sv. omša, slúžená za svitania, bola obrazom príchodu nadprirodzeného Svetla. -
Dňa 26.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, De tempore natalicio, Tempus Nativitatis, DecemberKristus je kráľom mučeníkov, – nasledujme ho. – Tri sviatky po Vianociach sú staršie než samé Vianoce, ale dajú sa riadiť s myšlienkou vianočnou. Tvoria akúsi vianočnú ozdobu Kráľovi. Svätých, tu oslavovaných, kresťania menovali „sprievodom Baránkovým“. Sv. Štefan je vzorom mučeníctva, sv. Ján panenstva, sv. Neviniatka aj mučeníctva aj čistoty. Sú to tri najvyššie ideály prvých kresťanov: mučeníctvo, panenstvo a panenstvo, spojené s mučeníctvom. Po nájdení ostatkov sv. Štefana preniesli ich do Ríma a uložili do hrobu sv. Vavrinca. Súčasne vzniklo niekoľko kostolov na česť sv. diakona a prvého mučeníka, medzi nimi aj kostol na vrchu Caeliu, ktorý pôvodne bol pohanským chrámom. Meno „Stefanos“ znamená: korunovaný. Sv. diakon ostal verný tvojmu menu, lebo obsiahol mučenícku korunu. V omšových spevoch nám všade zaznieva hlas trpiaceho mučeníka. Sme svedkami obety mučeníka (lekc.), ktorý dnes tiež obetuje svoj život s obetou Kristovou. Pripájame sa, ako prítomní, tým, že ponúkame svoju ochotu dať všetko za Krista. Účelom posla božieho je mučeníctvo (evanj.), a preto každý kresťan má byť naň pripravený. -
Dňa 27.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, Proprium de sanctis, De tempore natalicio, Tempus Nativitatis, DecemberKristus, ženích panien, – prináiame mu dar čistoty. – Sv. Ján, syn Zebedeja a Salome, brat sv. Jakuba apoštola staršieho, bol pre svoju panenskú čistotu miláčkom Ježišovým, ktorý mu dovolil, aby si pri poslednej večeri sklonil hlavu na jeho prsia. Jediný z apoštolov sprevádzal s Matkou Božou Ježiša na krížovej ceste. Umierajúci Spasiteľ jemu odporúčal svoju Matku do ochrany, a apoštol si ju vzal za svoju. Z Jeruzalema sa presťahoval do Efezu a ztade spravoval Cirkev v Malej Ázii. Cisár Domicuán ho poslal do vyhnanstva na ostrov Patmos. Tu mal zjavenie, ktoré opísal. Je pôvodcom štvrtého evanjelia, Zjavenia a troch listov. Jediný z apoštolov zomrel prirodzenou smrťou. Štácia vo veľkej bazilike mariánskej poukazuje na úzky vzťah sv. Jána k Panne Márii. Omšový formulár nám črtá tento obraz o sv. Jánovi: Ako evanjelista priam na Srdci Kristovom bol účastný na Múdrosti Božej (int., lekcia), ktorú nám sprostredkuje a „jeho svedectvo je pravé“ (evanj.). Svojim charakterom podobá sa prekvitajúcej palme a košatému libanonskému cédru (ofert.). Kristus prišiel pre svojho milovaného apoštola vo vysokom veku a vzal si ho bez mučeníctva. Toto jeho stretnutie s Majstrom je naším stretnutím s Ním pri sv. prijímaní (kom.). -
Dňa 28.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, Proprium de sanctis, De tempore natalicio, Tempus Nativitatis, DecemberPrvotiny Kristovi Kráľovi, – aj my mu zasväcujeme svoje najlep-šie sily. – Cirkev privádza dnes k jasličkám milý zástup nevinných dietok, ktoré podstúpily mučenícku smrť za Krista. Radostný obraz, ale Cirkev cíti spolu aj smútok betlehemských matiek, preto sa oblieka do rúcha kajúceho. Relikvie sv. Neviniatok sú v bazilike sv. Pavla, preto je tam aj štácia. Krv nevinných dietok je svedectvo za Krista (intr., orácia); v nebi dostaly odmenu, že môžu spievať Baránkovi (lekcia), za ktorého položily život (evanj.). V duchu Neviniatok obetujeme seba v tejto obete, najmä obetavým bojom proti osídlam diablovým (ofert.). Dietky sú na svadbe Baránkovej, kým matky oplakávajú ich na zemi (kom.). Ich odmena je obrazom nalej účasti na eucharistickej hostine. -
Dňa 29.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus NativitatisSlovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami. - Tretia omša je hlavnou omšou sviatku Narodenia Pána. Oslavujeme v nej tajomstvo vtelenia Syna Božieho. Narodený Syn Otcov stojí pred nami v celej svojej Božskej sláve. Hoci chudoba panuje okolo betlehemských jasieľ, ten, ktorý v nich leží, je pravým Synom Božím od večnosti. Najmä lekcia a evanjelium velebným hlasom oznamujú túto hodnosť dieťaťa betlehemského. Omšové piesne (int., grad., of.) oslavujú kráľovskú hodnosť Kristovu. Tu sa nám jasličky menia na trón kráľovský a maštaľ na palác. Cítime sa dvoranmi nebeského Kráľa. Stal sa nám podobný, aby nás mohol učiniť synmi Božími. Aj my sme sa narodili z Boha v smysle nadprirodzenom, a teda sme bratmi Kristovými. -
Dňa 30.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus NativitatisSlovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami. - Tretia omša je hlavnou omšou sviatku Narodenia Pána. Oslavujeme v nej tajomstvo vtelenia Syna Božieho. Narodený Syn Otcov stojí pred nami v celej svojej Božskej sláve. Hoci chudoba panuje okolo betlehemských jasieľ, ten, ktorý v nich leží, je pravým Synom Božím od večnosti. Najmä lekcia a evanjelium velebným hlasom oznamujú túto hodnosť dieťaťa betlehemského. Omšové piesne (int., grad., of.) oslavujú kráľovskú hodnosť Kristovu. Tu sa nám jasličky menia na trón kráľovský a maštaľ na palác. Cítime sa dvoranmi nebeského Kráľa. Stal sa nám podobný, aby nás mohol učiniť synmi Božími. Aj my sme sa narodili z Boha v smysle nadprirodzenom, a teda sme bratmi Kristovými. -
Dňa 31.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus NativitatisSlovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami. - Tretia omša je hlavnou omšou sviatku Narodenia Pána. Oslavujeme v nej tajomstvo vtelenia Syna Božieho. Narodený Syn Otcov stojí pred nami v celej svojej Božskej sláve. Hoci chudoba panuje okolo betlehemských jasieľ, ten, ktorý v nich leží, je pravým Synom Božím od večnosti. Najmä lekcia a evanjelium velebným hlasom oznamujú túto hodnosť dieťaťa betlehemského. Omšové piesne (int., grad., of.) oslavujú kráľovskú hodnosť Kristovu. Tu sa nám jasličky menia na trón kráľovský a maštaľ na palác. Cítime sa dvoranmi nebeského Kráľa. Stal sa nám podobný, aby nás mohol učiniť synmi Božími. Aj my sme sa narodili z Boha v smysle nadprirodzenom, a teda sme bratmi Kristovými. -
Dňa 02.01.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus NativitatisJežiš - náš Spasiteľ a Vykupiteľ; vykúpení ho pozdravujú. Texty sv. omše rozvádzajú myšlienku veľkosti Mena Ježišovho, ktoré „je nad všetky mená“ (intr., lekc.), jeho význam ako Spasiteľa (or.), božský pôvod (evanj.) a vyslovujú mu chválu (ofert., kom.). - Meno Ježiš je nám menom najsvätejším, „lebo nie je dané ľuďom pod nebom iné meno, v ktorom máme byť spasení“ (lekc.) - Právom hovorí sv. Bernard (v 2. nokturne dnešného sviatku): „Tvoje meno je vyliaty olej. Olej totiž svieti, živí a lieči. Oživuje oheň, živí telo, uľavuje bolesť: je teda svetlom, pokrmom a liekom... Či nás Boh nepovolal pri svetle tohto mena ku svojej obdivuhodnej jasnosti? Meno Ježiš je nielen svetlom, ale aj pokrmom. Či sa neposilníš toľko ráz, koľko ráz myslíš naň? A suchý je každý pokrm duše, ak sa nepoleje týmto olejom; bez chuti je, ak sa neposype touto soľou. Keď píšeš, nepáči sa mi, ak tam nečítam Ježiša. Keď dokazuješ niečo alebo prednášaš, nepáči sa mi, ak nezaznieva Ježiš. Ježiš je med ústam, pieseň ušiam, radosť srdcu.“ Slávi sa v nedeľu medzi 1. a 6. januárom; ak takej niet, vtedy vždy 2. januára. -
Dňa 07.01.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus EpiphaniæAk táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.). -
Dňa 08.01.2024Túto nedeľu, zatlačenú sviatkom sv. Rodiny, nahradzujeme nasledujúci pondelok. Ak pripadne na 13. jan., vtedy si ju pripomenieme 19. jan. Kristus sa nám zjavuje ako Syn Boží. - V úvode omše klaňajú sa mu anjeli (intr.). Aj my mu chceme verne slúžiť (or.). Zrkadlo pravého služobníka Kristovho podáva nám apoštol (lekc.). Kristus prízvukuje svojim nebeským Rodičom, že je Synom Božím. Na sv. obete sme prítomní v osobe Panny Márie a Jozefa, obetujeme sa mu veľkodušne (ofert.), ctíme jeho prítomnosť a nadväzujeme s ním spoločenstvo (kom.). -
Dňa 13.01.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus EpiphaniæPri svojom krste Kristus sa zjavuje ako Syn Boží (2. taj.), aj my sme pri krste obsiahli hodnosť dieťaťa Božieho. - Božský Spasiteľ chcel byť zástupcom padnutého ľudského pokolenia, preto sa podrobil krstu pokánia. Týmto úkonom aj nám naznačil potrebu sviatosti krstu, ktorou sa očisťujeme od dedičného hriechu a stávame sa údami Kristovho tajomného tela, Cirkvi. Voda sa dotýka jeho tela, čím sa posväcuje a nadobúda nadprirodzený účinok pre sviatosť krstu a sväteninu (ako svätená voda) v živote Cirkvi. Za uponíženie dostáva oslávenie od Ducha Svätého, ktorý sa zjavuje nad ním v podobe holubice, a od Otca, ktorý ho vyhlasuje za svojho Syna. Aj my sme pri sv. krste obsiahli vznešenú hodnosť dieťaťa Božieho. -
Dňa 14.01.2024Ak túto druhú alebo inú nedeľu po Zjavení Pána zatlačí nedeľa Septuagézimy a nemôže sa nahradiť po Turícach, slávime ju v predchádzajúcu sobotu s výnimkami nedele (glória, krédo, prefácia o sv. Trojici). Spasiteľ zjavuje svoje Božstvo prvým zázrakom, - slávime jeho zasnúbenie s nami (3. tajomstvo). - Nedele po Zjavení Pána sú myšlienkove pod vplyvom tohto sviatku, rozvádzajú ideu Krista Kráľa a jeho ríše. Táto sv. omša má charakter svadby Krista s Cirkvou a s dušou každého z nás. Na začiatku prežívame slávnostný príchod Kráľa v obraze príchodu kňaza k oltáru (intr.). Počujeme Kráľov zákon o láske k bližnému (lekc.) a obraz svadobnej hostiny, plnej lásky, na ktorej budeme účastní v tejto sv. omši (evanj.). Pri príprave oltára ako trónu a posvätných spôsobov ako kráľovského rúcha Kráľa a nášho Ženícha spievame pieseň jasajúcej nevesty Kristovej, Cirkvi a našej duše (ofert.). Sme svedkami zázračnej premeny nielen vína, ale i chleba na vlastnú podstatu Krista a tieto dary požívame na svadobnej hostine, ako svadobníci v Káne požívali zázračne premenené víno (kom.). Vžívame sa do položenia svadobníkov a v ich osobe prežívame Baránkovu svadbu medzi nami. -
Dňa 21.01.2024Kristus je lekárom ľudstva, - lieči aj nás. - Touto nedeľou zanecháva liturgia dejiny skrytého života Kristovho. Odteraz si volí úseky z evanjelií, ktoré ako zázraky alebo náuky, objasňujú vlastností Krista Kráľa a jeho kráľovstva. Zrazu prichádza k nám Spasiteľ ako Kráľ, prevádzaný zástupmi anjelov (kňaz i jeho asistencia, - intr.). Priznávame, že sme chorí a prosíme, aby Spasiteľ nad nás vystrel svoju pravicu (or.). Lenže aj sami sa musíme liečiť zo svojich chýb a nedokonalostí a ochotne prijímať lieky, podávané v posv. učení Kristus uzdravuje malomocného (evanj.) a v jeho osobe vidíme seba. Tušiac o nadprirodzených liečivých účinkoch tejto najsv. obety, už vopred spievame s uzdraveným malomocným pieseň vďaky (ofert.). Pravica Pánova dotýka sa aj nás vo sv. sviatostiach, najmä pri sv. krste, a v každej sv. omši. I dnes pri premenení prichádza Božský Lekár a dotýka sa ma pri sv. prijímaní. Máme naozaj obdivovať zázračné účinky sv. prijímania ako liečenia duše. Dnes prežívame obetu a obetnú hostinu v duchu poníženého malomocného. Spevy tejto nedele (intr., grad. s alel., ofert. a kom.) opakujú sa nezmenene po všetky ďalšie nedele po Zjavení Pána. -
Dňa 28.01.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæS pomocou Kristovou začíname svoj duchovný boj. (Vzorom je sv. Vavrinec.) - Prarodičia zhrešili v raji; od tých čias ľudstvo znáša následky tohto úpadku (čítania 1. nokturnu cez týždeň). Celý náš život je zaplnený bojom proti nepriateľom duše. Začína sa príprava na Veľkú noc. Kristus sa pripravoval na svoje víťazstvo bojom proti nepriateľom Božím. Tento jeho boj nám sprítomňuje liturgia, počnúc dnešnou nedeľou po Veľkú noc. Zapájame sa do tohto boja tak, že si staneme k bojujúcemu Spasiteľovi a budeme robiť to, čo on. Sv. Vavrinec, v ktorého chráme sme shromaždení, bol horlivým spolubojovníkom Ježiša Krista. Pálili ho na rošte, ale vytrval a zvíťazil (intr.). Náš svätý bol aj patrónom katechumenov, ktorí dnes začali bližšiu prípravu na prijatie sv. krstu vo veľkonočnú nedeľu. Náš život podobá sa zápasu na aréne a kto žije životom zdržanlivým, obsiahne vavrín víťazstva (Vavrinec: vavrínom ovenčený; - lekc.). Božský Hospodár (Kristus) volá nás do svojej vinice, kde máme pracovať celý život a znášať ťarchu dňa a horúčavy (evanj.). S radosťou sa pripravujeme na príchod Spasiteľa (ofert.), ktorý nás povoláva za spolupracovníkov a spolubojovníkov. Posilnení a osvietení sv. prijímaním, odchádzame do zápasu každodenného života. Keď v Ríme zaviedli dobu predpôstnu a sostavili omše troch nedieľ (Septuagézimy, Sexagézimy a Kvinkvagézimy), večné mesto prežívalo ťažké časy. Zvonka ho obliehali Longobardi vo vnútri zúril hlad a mor. Veriaci to pokladali za Boží trest a mnohí očakávali koniec sveta. Pečať týchto ťažkých čias vidíme v orácii a omšových spevoch. Štáciový chrám sv. Vavrinca leží ďaleko za Rímom. Veriaci kráčali v kajúcej procesii a kým dosiahli baziliku, poriadne ustali. Bolo to tiež obrazom nášho zemského putovania a námah za dobytie nebeského kráľovstva. Od Septuagézimy po Veľkú noc na všetkých omšiach po graduáli vynecháva sa aleluja s veršom, jej miesto nahradzuje traktus. -
Dňa 02.02.2024Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 04.02.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæAj pri prekážkach pokračujeme v boji za kráľovstvo nebeské (vzorom je sv. Pavol). - Minulú nedeľu sme nastúpili do boja. Dnes nám liturgia podáva nové dôvody a prostriedky, aby sme v začatom boji trpezlivo a verne vytrvali. Poukazuje najmä na príklad sv. Pavla, učiteľa národov. Hneď na začiatku (intr.) počujeme zápasiaceho apoštola, v orácii sa dovolávame jeho podpory, v lekcii z jeho vlastných úst počúvame, koľko ťažkých bojov prebojoval za kráľovstvo Božie. Semeno Božieho kráľovstva prekonáva ťažkosti, ale keď sa dostane do dobrej pôdy, prináša hojný úžitok (evanj.). Máme prepracovať svoju dušu na úrodnú zem. Na obetovanie v duchu kráčame k oltáru, ako robievali voľakedy prví kresťania, aby sme odovzdali svoje dary. Táto cesta nám je obrazom životnej cesty k Bohu (ofert.). Takto prichádzame k oltáru aj pri sv. prijímaní a čerpáme z neho radosť a chuť do duchovného boja (kom.).
Zobrazených 20 z celkového počtu 647 udalostí
Načítať viac647101events3cbb0289ae5f4de18df2a2e67c930276