-
Dňa 18.09.2024Vďaka za duchovné ovocie. - Jesenné kántry pripadajú na stredu, piatok a sobotu po štrnástom septembri. V južných krajoch Európy v tomto čase skončilo sa už oberanie ovocia a hrozna. Bola to teda vhodná príležitosť poďakovať sa Bohu za úrodu. Hrozno, čiže víno, pripravované z neho, bolo bez toho hmotou posvätnou, užívanou pri najsv. obete. Veriaci z povďačnosti odovzdávali v tieto dni desiatky z úrody na bohoslužobné ciele. Liturgia týchto kántrových dní nadväzuje na starozákonné sviatky, ktoré Židia slávili v siedmom mesiaci (sept.-okt.). Boly to: sviatok nového mesiaca (nový rok), deň smierenia (pokánie) a sviatok stánkov (ďakovný deň žatvy a spomienka na putovanie v púšti). Vďaka, radosť, pokánie a odprosovanie charakterizujú jesenné kántry. -
Dňa 20.09.2024V duchu kajúcej Magdalény oplakávame svoje hriechy. - V kostole kajúcnikov, u dvanástich sv. apoštolov, sišli sme sa na prežívanie dnešnej liturgie. Chceme odčiniť hriechy a chyby uplynulého štvrťroka. Hľadáme Pána, hľadáme jeho tvár, aby sme mu vyznali svoje hriechy (intr.). Vraciame sa k Pánovi, ktorý nás občerství a dá nám vzrastať ako zúrodnenej vinici (lekc.). K Pánovi prichádzame s prosbou o odpustenie (evanj.). Už vopred sa radujeme z blaženého odpustenia (ofert.), ktoré nám zaručuje najsv. obeta a ešte väčšmi eucharistická hostina (kom.). -
Dňa 21.09.2024Kategórie: Proprium de sanctis, September -
Dňa 21.09.2024Buďme verní milosti; osud neúrodného figovníka nám je výstrahou. - Predstavujeme si nočnú bohoslužbu so soboty na nedeľu pri hrobe sv. Petra. Veriaci prvých storočí s osobitnou horlivosťou zúčastňovali sa na tejto vigílii na zakončenie kántrového týždňa. V symbolike tmy a svetla vidíme aj my svoj zápas o spásu duše. Zápasíme vo tme tohto života. Po víťaznom dobojovaní vojdeme do svetla večného života. Ochotne vyhovujeme výzve Cirkvi, aby sme sa zúčastnili na tejto vigílii (intr.). V neúrodnom figovníku a v shrbenej žene poznávame sami seba (evanj.). Preto slávime deň smierenia (prvá lekcia), deň vďaky za žatvu a vyslobodenie z otroctva hriechu (druhá lekcia), dôverujeme, že nám Boh odpustí hriechy (tretia a štvrtá lekcia). Spomíname si na svoje duchovné znovuzrodenie v sviatosti krstu ako priechod zo smrti do života (piata lekcia). V najsv. obete s Ježišom Kristom, svojím Veľkňazom, podávame Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy a prijímame uzdravenie (lekcia omše a evanjelium). -
Dňa 22.09.2024Kristom uzdravení, kráčame v ústrety blaženej večnosti. - Spasiteľ uzdravuje porazeného človeka a potom ho posiela „domov“ (evanj.). V ňom spoznávame seba. Aj s nami sa tak stane pri smrti. Spasiteľ nás cez celý náš život „uzdravuje“, počnúc od krstu po posledné pomazanie a ostatné sv. prijímanie. Takto „uzdravených pošle nás“ do nebeskej vlasti. Túžime po večnom pokoji (intr.). Čakáme druhý príchod Kristov, ktorý nás pripravených prevedie do večnej vlasti (evanj.). Spasiteľ, ako druhý Mojžiš, pripravuje sa na obetu Nového zákona (ofert.), uzdravuje nás a posilňuje a raz nás vovedie do svojho nebeského chrámu (kom.). -
Dňa 29.09.2024Pozvaní sme na svadbu Baránkovu. - Tu na zemi ju prežívame v každej sv. omši, po smrti budeme na nej účastní naveky. Boha budeme požívať naveky (intr.). Program krstu musíme uskutočňovať cez celý život: máme si obliecť nového človeka (lekcia), lebo len v sviatočnom rúchu môžme prísť na kráľovskú svadbu (evanj.). Obetný pochod k oltáru naznačuje aj moju životnú cestu, na ktorej ma Boh sprevádza a ochraňuje (ofert.). Po tejto namáhavej ceste príde odpočinok na nebeskej hostine, ktorú predobrazuje sv. omša a sv. prijímanie (kom.). -
Dňa 06.10.2024Náš život je vyhnanstvom. - Vo vyhnanstve tohto života posilňuje nás a uzdravuje Spasiteľ, a to predovšetkým v najsv. obete. Smrť znamená koniec vyhnanstvu; v tej chvíli nás Ježiš Kristus uzdraví úplne: viac nebude bolesti a trápenia. Sv. omšu začíname piesňou pútnika, ktorý uznáva svoju biedu (intr.). Apoštol nám radí, ako máme tráviť dni vyhnanstva (lekcia). Pri smrti sa stretneme so Spasiteľom, ktorý nás vylieči (evanj.). Pri obetovaní si uvedomujeme, že sme vyhnancami. Spasiteľ nás navštívi, pojme do svojho obetného spoločenstva a obveselí svojou hostinou (kom.). -
Dňa 07.10.2024Kategórie: Proprium de sanctis, Október -
Dňa 11.10.2024Kategórie: Proprium de sanctis, Október -
Dňa 13.10.2024Kristus nás pripravuje na súd. - Najlepšou prípravou je milosrdné odpúšťanie previnení. Najsv. obeta nás spája v jednotu ducha. Kristus nás bude súdiť (intr.). Vyzbrojení zbraňami ducha bojujeme proti nepriateľom duše (lekcia). Odpúšťajme, aby Kristus aj nám odpustil (evanj.). V duchu trpezlivého Jóba ideme v ústrety večnosti (ofert.). V najsv. obete stretneme sa s milosrdným Spasiteľom, ktorý bude raz aj naším Sudcom. Posilnení pokrmom spasenia pokračujeme v životnom boji (kom.). -
Dňa 18.10.2024Kategórie: Proprium de sanctis, Október -
Dňa 20.10.2024Som majetkom Kristovým. - Moja duša pri krste dostala jeho odznak a nápis (názov). Som teda kresťanom čiže „druhým Kristom“ a patrím celkom Kristovi. Každý majetok prislúcha majiteľovi, teda i Kristov majetok volá po svojom Vlastníkovi (intr.). Zdokonaľujeme v sebe Kristov obraz (lekcia). Som peniazom Kristovým, ktorý nosí jeho obraz a nápis (evanj.). V duchu poníženej Estery blížime sa ku Kráľovi (k oltáru - ofert.). Kráľ prichádza v najsv. obete; či sa ozaj prizná ku mne, či pozná vo mne svoj obraz a nápis? Každé sv. prijímanie ma lepšie pripodobní ku Kristovi (kom.). -
Dňa 27.10.2024Smrť je len spánkom. - Kresťan neumiera, len spí; vo chvíli smrti prebúdza sa pre večnosť. Naše zemské vyhnanstvo končí sa radostným vyslobodením (intr.). Čakáme Spasiteľa, ktorý nás vzkriesi (lekcia). V Jairovej dcére poznávame seba (evanj.). So spevom vyhnancov blížime sa ku Spasiteľovi (oltár), ako pôvodcovi života (evanj.), vítame ho pri premenení a prijímame od neho pokrm života. -
Dňa 28.10.2024Kategórie: Proprium de sanctis, Október -
Dňa 03.11.2024Kristus je víťaz, - aj my s ním zvíťazíme. - Sme spojení sväzkom lásky (lekc.) v lodičke Kristovej (Cirkvi). Uvedomujeme si nebezpečenstvo i prosíme o pomoc (or.). Okolo nás zúri víchor, vyvolávaný diablom, večným nepriateľom ríše Božej. Lenže nemáme sa čoho báť, lebo s nami je Spasiteľ, ktorý víťazí nad nepriateľskými mocnosťami; jeho dielo nepremôžu brány pekelné (evanj.). V tejto sv. obete prichádza medzi nás Kristus-víťaz, a posilní nás v dôvere, uistí o svojej pomoci a nasýtených svojím Telom, urobí zas schopnými víťazstva nad nepriateľmi Kristovými aj nad nepriateľmi našej duše. V najsv. obete prežívame s učeníkmi prítomnosť Krista, víťazného Pána prírodných síl a nepriateľskej moci. -
Dňa 09.11.2024Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberToto miesto je nevysloviteľným tajomstvom (grad.). - Rodinu Lateránov vyhubil cisár Nero a jej majetok skonfiškoval pre štát. Konštantín Veľký, chcejúc napraviť krivdu, keďže Lateránsky palác bol majetkom jeho ženy Fausty, daroval ho pápežovi za stále sídlo a vystavil pri ňom baziliku na česť najsv. Spasiteľa. Silvester I. konsekroval baziliku 9. nov. 324. Neskôr ju zasvätili aj sv. Jánovi Krstiteľovi. Benedikt XIII. ju obnovil a 29. apr. 1726 konsekroval, ale výročie konsekrácie určil na výročie konsekrácie prvej baziliky (9. nov.). Posledne Lev XIII. r. 1884 rozšíril svätyňu baziliky, ale jej mozaiku dal rekonštruovať podľa pôvodného stavu. -
Dňa 10.11.2024Kristus je naším Sudcom, - pripravujeme sa na stretnutie s ním. - Kristovi Kráľovi prislúcha aj najvyššia moc sudcovská. Ako Vykupiteľ sveta dostal od Otca všetku moc na nebi i na zemi. Otec nebude súdiť ľudstvo, túto moc dal svojmu Synovi. Ako jednotlivci stretneme sa s ním pri smrti, ako celé ľudstvo na konci sveta. Odpúšťajme, aby aj Kristus nám odpustil (lekc.). Na tomto svete v ríši Kristovej spolunažívajú dobrí aj zlí (pšenica a kúkoľ): lež príde čas, že budú oddelení a odnesú si odmenu, alebo trest (evanj.). Vo sv. omši často sa stretávame s Kristom, naším budúcim Sudcom. Najmä dnes liturgia venuje sv. obetu a obetnú hostinu nášmu stretnutiu s Kristom Sudcom, aby sme žili stále v myšlienke na súd a aby sa naše posledné vyúčtovanie pred Kristom skončilo šťastlivo. -
Dňa 17.11.2024Kristovo kráľovstvo vzrastá na zemi, - musí rásť aj v našom vnútri. - Kráľovstvo Božie sa rozširovalo hlásaním evanjelia už za apoštolských čias a bude sa šíriť do Kristovho príchodu (lekc.). Obrazom tohto zázračného pretvorenia celého sveta silou Kristovho učenia je vzrast horčičného zrna a účinok kvasu (evanj.). No aj my sa musíme premieňať a dospievať v plnosť Kristovho veku. Na ofertórium obetujeme aj seba s chlebom a vínom. Ako chlieb a víno premenia sa na eucharistickú obetu, na Telo a Krv Kristovu, aj my máme svliecť so seba starého hriešneho človeka a obliecť si Ježiša Krista. Každá sv. omša, najmä dnešná, v sv. prijímaní privádza nás bližšie k podobnosti s Kristom a k úplnému uskutočneniu jeho kráľovstva v našej duši. Naším vnútorným vzrastom celá Cirkev vzrastá a dospieva k podobnosti Kristovej. -
Dňa 30.11.2024Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberApoštol kríža. - Bol bratom sv. Petra. Ako učeník sv. Jána Krstiteľa a pripojil sa k božskému Majstrovi spolu so sv. Jánom evanjelistom, keď Krstiteľ ukázal na neho slovami: „Ajhľa, Baránok Boží!“ Podľa starej tradície evanjelium hlásal v Malej Ázii a na Balkáne, kde v meste Patras (Grécko) skonal mučeníckou smrťou na kríži. Oficium ho oslavuje ako „apoštola kríža“. Jeho telo preniesli najprv do Carihradu (357), hlavu r. 1462 uložili v bazilike sv. Petra v Ríme. Dnes odpočíva v arcibisk. katedrále v Amalfi (Taliansko). Omša nám črtá myšlienku druhého povolania Ondrejovho pri Genezaretskom jazere. Patrí medzi kniežatá Cirkvi (intr., grad., ofert.). Ako hlásateľ evanjelia kliesni cestu viere (lekcia). Evanjelium líči jeho povolanie za rybára duší. Ku Kristovej obete dnešného dňa aj sv. Ondrej kladie na oltár svoju krížovú smrť. Nasledujme apoštolovu ochotu pri pozvaní Kristovom. -
Dňa 18.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusSyn Boží, počatý z Panny Márie, stretá sa s našou prirodzenosťou. - Cirkev pôvodne slávila decembrové kántrové dni na poďakovanie za celoročnú úrodu a najmä za úrodu oleja. Veriaci podľa príkladu Starého zákona chceli odovzdať Bohu desiatku z úrody a robili to tak, že sa postili a dávali chudobným hojnú almužnu. Lež časom duchovná úroda nahradila úrodu hmotnú, preto najmä v kántrovú vigíliu (dnes slávenú v sobotu) pápeži za starých čias pri hrobe sv. Petra radi vysluhovali hierarchické svätenia všetkých stupňov po presbyterát. Liturgia kántrových dní decembrových stratila prírodný ráz, aký prezradzujú napr. letné alebo jesenné dni kántrové, a úplne ju ovládajú myšlienky adventné. Panenstvo Panny Márie pričinením Ducha Svätého prinieslo zázračnú úrodu, vteleného Syna Božieho. Kántrovú stredu prežívame pri nohách Matky Spasiteľovej (štácia), v tichom rozjímaní sa učíme od nej v svojom srdci pripravovať miesto prichodiacemu Spasiteľovi. Zbožný stredovek pomenoval túto omšu zlatou (Missa aurea) a z nej povstala naša míli rorátová omša. Nazaretská Panna je úrodná zem, na ktorú padá rosa, t. j. Syn Boží, s neba (intr.). Je božím Jeruzalemom, z ktorého vychádza Slovo Božie a matkou-pannou v jednej osobe (1. a 2. lekcia). Predpoveď 2. lekcie je doslovným splnením evanjeliovej zvesti („hľa, Panna počne a porodí syna“ - „hľa, počneš v živote a porodíš syna“). Vo sv. omši sa obnovuje zázrak: Syn Boží sa ako by znovu počína, keď na slová premenenia berie na seba podobu chleba a vína, ako pri vtelení prijal ľudskú podobu. Pri prijímaní ako by sme v osobe Panny Márie aj my prijímali do srdca Syna Božieho pod spôsobom chleba.
Zobrazených 20 z celkového počtu 582 udalostí
Načítať viac 582 101 events3cbb0289ae5f4de18df2a2e67c930276