-
Dňa 22.10.2022Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, Január -
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Dňa 23.01.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, JanuárSvätý patriarcha Ján všetkým právom nazýva sa otcom chudobných, preto že bol nad mieru láskavý a dobrotivý ku všetkým biednym a opusteným. V meste Armathe, na ostrove Cypre, sa narodil, v mladom veku svojom vstúpil do stavu manželského; avšak veľmi skoro stratil manželku i dietky svoje. Táto veľká strata pohnula ho k tomu, aby sa odriekol sveta a žil jedine Bohu, Ježišu Kristu. Svoje značné imanie rozdal chudobným, aby tým snadnejšie dokonalosti dojsť mohol. -
Dňa 15.03.2023Patrón Viedne a pekárov. Ján Hofbauer sa narodil v r. 1751 v Tasoviciach na Morave. So svojím priateľom Tadeášom Hublom odišli do Ríma, kde obaja vstúpili do kongregácie redemptoristov, ktorá vtedy prežívala prvé roky svojej existencie. Žil vtedy ešte aj zakladateľ sv. Alfonz z Liguori. On sám o nich predpovedal, že budú pre rehoľu veľkým požehnaním. V roku 1785 zložili rehoľné sľuby a boli vysvätení za kňazov. Dvadsať rokov účinkoval v kostole sv. Benna vo Varšave. Založil školy, v ktorých sa mohli vzdelávať aj chudobní. V roku 1788 sa stal generálnym vikárom pre oblasť za Alpami. Rehoľa sa rýchlo šírila a čoraz viac laikov i kňazov do nej vstupovalo. Po prusko-francúzskej vojne obsadili Varšavské vojvodstvo francúzski úradníci, neverci a slobodomurári, ktorí do smrti prenasledovali sv. Jána Hofbauera napriek cisárovej ochrane. Ten mu dal súhlas na založenie rehole redemptoristov v Rakúsku. Bol dokonalým vzorom a skutočný hrdina cnosti aj vo svojich posledných chvíľach. V pondelok prijal sviatosti zomierajúcich s najpríkladnejšou zbožnosťou. V stredu na poludnie, práve na keď zvonilo na Anjel Pána, napomenul tých, ktorí boli naokolo, aby si kľakli a modlili sa. Kým si teda všetci kľakli a modlili sa, svätý Klement odovzdal nepohnute a v tichosti svoju dušu Bohu. Zomrel sväto, tak ako bol žil, 15. marca 1820. -
Dňa 23.04.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárStal sa vyhnancom pre Krista. - Druhý pražský biskup nútený bol dvakrát opustiť svoje biskupské sídlo pre nevďak vlastného, ešte v kresťanstve nezakotveného stáda. Načas sa uchýlil do benediktínskeho kláštora na Aventíne v Ríme, ale horlivosť za spásu duší vedie ho aj do iných krajín (Poľsko, Slovensko, Maďarsko). Svoj obetavý Život zavŕšil korunou mučeníckou medzi pohanskými Prusmi r. 997. Pochovaný je v Gniezne a v Prahe. V rímskej liturgii je známy svojím birmovným menom, ktoré mu dal sv. Adalbert, biskup magdeburský. -
Dňa 16.05.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis CassoviensisMučeník spovedného tajomstva. - Pochádzal z českého Pomuku. Bol vyšehradským kanonikom a generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna. Ako spovedník kráľovnej stal sa obeťou spovedného tajomstva a boja za práva Cirkvi voči českému kráľovi Václavovi IV., na ktorého rozkaz hodili ho do Vltavy 20. marca 1393. Po dlhom uctievaní, ako mučeník bol kanonizovaný roku 1729. Pochovaný je v dóme sv. Víta v Prahe na Hradčanoch. Jeho úcta u nás je veľmi rozšírená; je patrónom rožňavského biskupstva a spišského seminára. Omša o sv. Jánovi Nepomuckom prízvukuje jeho mlčanlivosť (intr., ofert., kom.) a pevnosť charakteru (evanj.). -
Dňa 27.06.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis NeosoliensisLadislav I. Svätý (maď. I. László, lat. Ladislaus I), ( * 1040/45, Poľské kráľovstvo – † 29. júl 1095, Nitra, Uhorsko) bol knieža Biharského kniežatstva v rokoch 1064 a 1074, Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 1074 – 1077 a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095. Ladislav I. bol vyhlásený za svätého v roku 1192. Jeho kult bol rozšírený po celom Uhorsku, a je veľmi častý aj na území Slovenska. O jeho obľube v 13. a 14. storočí svedčí množstvo kostolov zasvätených sv. Ladislavovi (Liptovské Matiašovce), ako aj časté zobrazenia na gotických freskách (Žehra, Veľká Lomnica, Necpaly, Bijacovce, Bodice). -
Dňa 05.07.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézachDedičstvo otcov zachovaj nám, Pane! - Sv. Cyril, krstným menom Konštantín, a Metod, rodní bratia, pochádzali zo Solúna (Thessalonika, dnešné Saloniki). Metod sa zasvätil službe Božej a vstúpil do kláštora na vrchu Olympe v Malej Ázii. Sem ho nasledoval onedlho i brat Konštantín. Cisár Michal III. vyslal sv. bratov r. 860 obrátiť pohanských Kazarov pri Čiernom mori. Tu našiel Konštantín ostatky sv. Klimenta I., pápeža a mučeníka (sviatok 23. nov.). R. 863 sv. bratia prišli na pozvanie veľkomoravského kniežaťa Rastislava na Moravu a účinne pracovali najmä medzi Slovákmi. Sostavili slovanské písmo (glagolika) a sväté knihy poprekladali do starobulharského jazyka, ktorý ovládali a ktorý bol aj Slovákom srozumiteľný. Obžalovaní, že zavádzajú slovanskú liturgiu, r. 867 putovali do Ríma, nesúc so sebou ostatky sv. Klimenta. Tu sa pred Hadriánom II. skvele ospravedlnili. Ale Konštantín ochorel, vstúpil do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril, a r. 869 zomrel svätou smrťou. Pochovali ho s veľkou poctou v bazilike sv. Klimenta. Pri druhej rímskej návšteve r. 869 pápež Hadrián II. vysvätil sv. Metoda za biskupa a v hodnosti arcibiskupa vyslal ho na Moravu a na Slovensko. Pre stále osočovanie so strany nemeckého kléru - ktorý ho poltreťa roka držal v zajatí - r. 879 alebo 880 putoval tretí raz do Ríma, aby sa pred sv. Stolicou ospravedlnil. Zomrel r. 885 v utorok Veľkého týždňa (6. apr.). Pochovaný bol vo svojom biskupskom chráme, ktorý, možno, bol v našej Nitre (azda na moravskom Velehrade alebo na Devíne). Omša oslavuje sv. bratov ako horlivých slovanských apoštolov (orácia, evanjelium), arcipastierov (intr., lekc.). V obetnom spoločenstve s Kristom a jeho svätými obdivujeme ich apoštolské dielo, ktoré pomocou milosti Božej vykonali (ofert.), a im podobne chceme vydávať svedectvo o viere (kom.). -
Dňa 07.07.2023Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého. -
Dňa 17.07.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis CassoviensisOchraňujte národ slovenský! - Sv. Ondrej, rodným menom Svorad, rodák zo spišskej Magury, bol mníchom benediktínskeho kláštora na Zobore v Nitre. Svoj prísny rehoľnícky život zamenil ešte prísnejším životom pustovníckym na Skalke pri Trenčíne. Po jeho smrti (r. 1009) pustovňu Skalky obýval jeho učeník, sv. Benedikt, pochádzajúci z okolia Nitry. Po troch rokoch svätého života pohanskí zbojníci ho zavraždili a hodili do Váhu r. 1012. Sv. mučeník bol pochovaný k svojmu majstrovi v kostole sv. Emeráma v Nitre. Na mieste pustovne, na tzv. „veľkej“ Skalke, založil už r. 1220 nitriansky biskup Jakub I. benediktínske opátstvo a na mieste umučenia („malá“ Skalka) postavil r. 1530 Juraj Thurzo kaplnku na česť P. Márie a sv. Doroty. Jezuiti kostolík rozšírili r. 1745. Konečne dňa 17. júla 1924 bol posvätený obnovený kostol Malej Skalky. Sv. ostatky, neraz zneuctené (r. 1311 Matúšom Čákom a r. 1663 Turkami), uložené sú v Pribinovom kostolíku na nitrianskom hrade. -
-
Zobrazených 20 z celkového počtu 172 udalostí
Načítať viac172101eventsbae3a1c6aefe30dd5ac11984d546ac13