• Dňa 30.06.2026
    „Viem, komu som uveril.“ (2 Tím 1, 12). - Najprv bol horlivcom za Mojžišov zákon, prenasledoval kresťanov, pomáhal pri kameňovaní sv. Štefana, prvého mučeníka, potom zázračným zásahom Kristovým sa obrátil (sviatok 25. januára) a popri sv. Petrovi stal sa najvýznamnejším apoštolom, ktorý svojou misijnou činnosťou medzi rozličnými národmi zaslúžil si titul „apoštola národov“. Vernosť ku Kristovi spečatil krvou; pamiatku toho slávime dnes. V duchu putujeme ku hrobu sv. Pavla do jeho baziliky v Ríme; v jeho spoločenstve prežívame obetu a prítomnosť Kristovu medzi nami a s ním sa zúčastňujeme na dnešnej obetnej hostine. Omša vychvaľuje jeho vieru a dôveru v Krista (intr.), pripomína jeho zázračné povolanie za apoštola (lekcia), jeho poslanie a predpoveď mnohých utrpení (evanj.). S ním sa zapájame do obetného spoločenstva s Kristom (ofert.) a v sv. prijímaní prijímame časť odmeny za verné nasledovanie Krista (kom.).
  • Dňa 01.07.2026
    Cena nášho vykúpenia. - Liturgia Veľkého piatku, sviatky Božieho Tela a Božského Srdca nás už upozomily na nesmiernu cenu nášho vykúpenia. Dnes sa Cirkev venuje výlučne mystériu, ktoré sa každodenne odohráva na našich oltároch, keď na slová premenenia víno v kalichu premení sa na Krv Ježila Krista. Tento sviatok ustanovil Pius IX. r. 1849 po šťastnom návrate do Ríma. Dnešnú vysokú hodnosť prisúdil mu Pius XI. r. 1934 na pamiatku osláv tisíceho deväťstého výročia smrti Spasiteľovej. Vďačným srdcom si pripomíname, že Baránok Boží nás vykúpil svojou predrahou Krvou (intr., lekcia). Túto Krv s vodou vylial Spasiteľ na kríži zo svojho Srdca (evanj.). Tá istá Krv pramení na našich oltároch z najsv. obety (ofert.). Kristova prítomnosť pod spôsobom vína, ako Krv, ktorá smyla hriechy sveta, je nám predobrazom jeho príchodu na konci časov (kom.).
  • Dňa 02.07.2026
    „Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.
  • Dňa 02.07.2026
    Podľa legendy boli Martinián a Processus vojakmi pretoriánskej gardy, ktorí boli pridelení ako dozorcovia svätého Petra a Pavla v mamertínskom väzení. Apoštoli sa obrátili na vieru po tom, čo vo väzení zázračne vytiekol prameň. Peter ich potom v zázračnej vode pokrstil. Na príkaz cisára Nera boli potom dozorcovia zatknutí, mučení a sťatí. Po ich mučeníckej smrti spolu s Pavlom ich sympatizantka Lucina pochovala na vlastnom cintoríne.
  • Dňa 03.07.2026
    Pôvodne bol Grék. V mladosti sa učil u svätého Polykarpa a potom sa presťahoval na západ do Lyonu, kde sa stal kaplánom malajských emigrantov. Po návrate z cesty do Ríma sa stal biskupom a napravil škody spôsobené prenasledovaním. Obhajoval kresťanskú vieru proti gnostikom a písal spisy proti heréze. Medzitým pápeža napomenul, že je príliš prísny voči tým, ktorí majú iné názory. Bol jedným z najznámejších spisovateľov prvých kresťanských storočí a počas ďalšieho prenasledovania bol sťatý mečom.
  • Dňa 04.07.2026
    Ak na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší.
  • Dňa 05.07.2026
    Anton Mária Zaccaria sa narodil koncom r. 1502, pravdepodobne v decembri, v Cremone na rieke Pád – v severnom Taliansku. Už v mladosti zložil sľub čistoty. Po skončení prvých štúdií v rodnom meste sa dal zapísať na známu univerzitu v Padove, aby tam študoval medicínu. V r. 1524 získal hodnosť doktora medicíny a vrátil sa späť do svojho otcovského mesta. Pod vedením dominikána pátra Marcella, ktorého pomenoval svojím „duchovným otcom“, sa venoval priamemu apoštolátu: v kostole sv. Vitála čítal a vykladal state Svätého písma, vyučoval ľud katechizmus a mával prednášky najmä o listoch sv. Pavla, apoštola. Po Marcellovej smrti ho jeho nový duchovný vodca Battista Carioni usmernil, aby sa pripravoval na kňazstvo. V r. 1528 prijal kňazskú vysviacku. V Miláne spoznal oratórium Večnej Múdrosti u augustiniánok sv. Marty. V tomto spolku asketického života sa onedlho stal duchovným vodcom. Spolok sa na jeho popud rozdelil na tri nové náboženské družiny, ktoré sa podľa jeho želania zasvätili sv. Pavlovi. Hlavným cieľom jednej z družiny – barnabitov bolo zasadzovať sa osobným príkladom svojich členov za mravné pozdvihnutie kňazov a ľudu a obetovať sa mu. Keď Zaccaria videl, že mu ubúdajú telesné sily, želal si, aby sa dostal do svojho rodného mesta. Tam dokonal v náručí svojej matky, iba tridsaťšesťročný, dňa 5. júla 1539. Pochovali ho v Miláne v kostole sv. Pavla.
  • Dňa 07.07.2026
    Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého.
  • Dňa 08.07.2026
    Matka pokoja a svojej vlasti. - Pochádzala z rodu sv. Alžbety Durínskej a svoju veľkú príbuznú, ktorej meno nosila, verne nasledovala v živote. Ako portugalská kráľovná bola matkou chudobných a chorých. Mala nadprirodzený dar udobrovať nepriateľov (orácia). Svoj vdovský život strávila v kláštore klarisiek v Coimbre (Portug.), kde umrela 4. júla 1336; pochovaná je v kláštornom kostole.
  • Dňa 10.07.2026
    Bohatá žatva mučeníctva. - Sedem bratov, synov sv. Felicity, mučenice (spomienka 23. nov.), podstúpilo hrdinskú smrť za Krista (asi r. 162) podľa vzoru starozákonných Machabejcov. Onedlho ich nasledovala aj matka. Pochovaní boli na rozličných cimetériách: Silána s matkou uložili v 8. storočí v chráme sv. Zuzany v Ríme; tam odpočívajú aj dnes. Telo Alexandra dostalo sa do opátskeho chrámu vo Farfe. Sv. Rufína a Sekunda, popredné rímske panny, staly sa obeťou viery a panenskej čistoty r. 357. Ich telá od 12. stor. odpočívajú v lateránskej bazilike. Omšové texty oslavujú spoločne synov a matku (intr.), obdivujú jej hrdinskosť (lekcia), jej synovia stali sa bratmi Kristovými, lebo splnili vôľu Otca nebeského (evanj., kom.); zlosť nepriateľov Kristových síce zabila ich telo, ale neuškodila duši (ofert.).
  • Dňa 11.07.2026
    Ak na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší.
  • Dňa 11.07.2026
    Sv. Pius I., pápež a mučeník, sedel na prestole sv. Petra v rokoch 140-155; mal ťažký boj s gnostikmi a rozhodol, že Veľkú noc treba sláviť vždy v nedeľu. Po slávnom mučeníctve bol pochovaný pri sv. Petrovi vo Vatikáne.
  • Dňa 12.07.2026
    Priveďte slovanské národy do spoločného ovčinca Kristovho! Sv. Ján Gualbert pochádzal z florentskej šľachtickej rodiny. Vrahovi svojho brata veľkodušne odpustil, a tým získal milosť svätosti. Pri Florencii na mieste, zvanom „Vallis umbrosa“, založil r. 1013 rehoľu podľa zásad sv. Benedikta (valubrozáni). Zomrel r. 1073; pochovaný je v kláštore Passignano pri Florencii.
  • Dňa 12.07.2026
    Spomíname si ešte pamiatku sv. mučeníkov Nabora a Félixa. Boli vojakmi vo vojsku Maximiána Herkulia; zomreli mučeníckou smrťou pre príslušnosť ku kresťanom asi r. 303. Pochovaní sú v Miláne v bazilike, ktorá je im zasvätená.
  • Dňa 14.07.2026
    Učiteľ serafínsky. - Narodil sa r. 1221 vo Viterbe (Toskána), ešte v mladom veku vstúpil do rehole sv. Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. R. 1273 stal sa kardinálom. Zomrel r. 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie r. 1562. Popri sv. Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky (,,Doctor seraphicus“ ).
  • Dňa 15.07.2026
    Oddanosť sv. Stolici. - Bol kráľom bavorským (od r. 905), kráľom nemeckým (od r. 1002), konečne rímsko-nemeckým cisárom (1014-1024). Staval kostoly a kláštory, založil biskupstvo bamberské. Vo vykonávaní dobrých skutkov pretekala sa s ním jeho svätá manželka Kunigunda, ktorá po smrti manžela skonala život v kláštore († 1033). Obidvaja sú pochovaní v bamberskom dóme.
  • Dňa 16.07.2026
    Škapuliar, ochranný plášť Panny Márie. - Rehoľa karmelitánov, ktorej kolískou je vrch Karmel, posvätený modlitbami proroka Eliáša, ďakuje dnes svojej Patrónke a Ochrankyni za všetky milosti, ktoré členovia tejto rehole obsiahli na jej prímluvu. Tento deň stal sa r. 1587 sviatkom karmelitánov a r. 1726 rozšírila ho Cirkev pre všetkých veriacich, ktorí sv. škapuliarom, ako odznakom Matky Božej, stávajú sa účastní na jej materinskej ochrane. S radostným rozochvením začíname sláviť sv. omšu na česť P. M. Karmelskej (intr.), pozdravujeme ju ako Matku Ježišovu (evanjelium), prosiac ju o prihovorenie (ofert., kom.). V lekcii obdivujeme jej bohaté čnosti a ochotu pomáhať nám.

Zobrazených 20 z celkového počtu 2593 udalostí

Načítať viac 2593 101 events7d78c8fa90a5f0c3b27a811adfb611bc

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.