- Dňa 27.04.2024Kategórie: Proprium de sanctis, AprílApoštol katolíckej školy. - Narodil sa r. 1521 v Holandsku (Nimwegen). R. 1543 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a pracoval na prinavrátení Nemecka, Švajčiarska, Rakúska a Česka Cirkvi. Pre vyučovanie náboženstva v školách sostavil prvý katechizmus, ktorý podnes slúži za vzor všetkým podobným príručkám. Zomrel 21. dec. 1597 vo Freiburgu (Švajčiarsko); tam je aj pochovaný. Pri kanonizovaní r. 1925 Pius XI. vyznačil ho titulom učiteľa Cirkvi.
- Dňa 28.04.2024Kategórie: Proprium de sanctis, AprílS Kristom som pribitý na kríž. - Narodil sa r. 1694 v Ovade (Piemont, Taliansko), za istý čas účinkoval ako hlásateľ pokánia, potom s niekoľko spoločníkmi utiahol sa do samoty pri Orbetello a založil rehoľu pasionistov, ktorej poslaním je rozjímať o umučení Kristovom a hlásať pokánie.
- Dňa 29.04.2024Kategórie: Proprium de sanctis, AprílMučeník kréda. - Narodil sa r. 1205 (alebo 1206) vo Verone. Hoci pochádzal z albigenskej sektárskej rodiny, bol verným vyznávačom pravej viery. Ako člen dominikánskej rehole horlivo kázal proti bludárom, ktorí ho dňa 6. apr. 1252 zavraždili na ceste z Komy do Milána. Ako umieral, odriekal vyznanie viery a slová potvrdil aj písmom: vlastnou krvou napísal na zem slovo „Credo“. Pochovaný je v chráme sv. Eustorgia v Miláne.
- Dňa 30.04.2024Kategórie: Proprium de sanctis, AprílKráčala Ženíchovi v ústrety. - Pochádzala zo Sieny (nar. 1347). Ešte v detskom veku sľúbila Ježišovi večnú panenskú čistotu. V tretej reholi sv. Dominika viedla kajúci život, bohatý na zázraky. Bola radkyňou cirkevných i svetských hodnostárov, aj samých pápežov. Predovšetkým jej treba pripísať zásluhy o návrat pápežov z Avignonu do Ríma. Dostala dar sv. rán Kristových. Zomrela tridsaťtriročná (r. 1380) a pochovaná je v Ríme v dominikánskom kostole S. Maria sopra Minerva.
- Dňa 09.05.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus víťazne vchádza do neba, - nebo je aj našou vlasťou. Osudy Hlavy sú aj osudmi Tela. Preto sme dnes jednotní s naším Spasiteľom a aspoň v duchu prebývame v nebi (orácia). Kostol sa nám mení na nebo a my sme svedkami Kristovho oslávenia. Kňaz cez loď prichádza do svätyne k oltáru. Je obrazom Krista, ktorý opúšťa tento svet a vchádza do neba. Túto slávnosť prežívame v spoločnosti sv. Petra a jeho spoluapoštolov. Vžívame sa do citov učeníkov, keď videli svojho Majstra v sláve odchádzať do neba a anjeli ich uistili, že ešte raz príde na túto zem (intr.). Táto sv. omša nám je hneď aj jeho príchodom. Z úst sv. Lukáša (lekcia) a sv. Marka (evanj.) počúvame zprávu o nanebevstúpení Kristovom. S anjelmi sa pripravujeme na privítame Kráľa (ofert.) a spievame mu víťaznú pieseň, keď požívame jeho svadobnú hostinu (kom.).
- Dňa 26.05.2024Kategórie: Proprium de sanctis, MájSrdce rozšírené pre lásku Kristovu. - Apoštol Ríma, pochádzajúci z Florencie (nar. r. 1515). Založil oratórium pre výchovu mládeže, z ktorého vznikla kongregácia oratoriánov. Zomrel r. 1595; pochovaný je v kostole P. Márie in Vallicella v Ríme.
- Dňa 26.05.2024Najsvätejšia Trojica: náš pôvod a cieľ. - Stvorenie, vykúpenie a posvätenie človeka je dielom najsv. Trojice, všetkých troch osôb, pričom stvorenie privlastňujeme Bohu Otcovi, vykúpenie Bohu Synovi a posvätenie Bohu Duchu Svätému. Primerane tomu na Vianoce obdivovali sme lásku Boha Otca, ktorý nám dal svojho jednorodeného Syna, na Veľkú noc sústreďujeme sa na oslavu vykúpenia skrze Bohočloveka, Ježiša Krista, a Turíce venujeme oslave Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje. Ako by na zakončenie tohto trojitého diela Božieho Cirkev venuje dnešný sviatok celej sv. Trojici, ďakuje jej za nekonečnú dobrotu a preukázané milosrdenstvo. Tajomstvo najsv. Trojice, že v jednom a nerozdielnom Božstve sú tri Božské osoby, z ktorých každá je podstaty Božej, - môžeme len obdivovať, a nie pochopiť. Toto tajomstvo Cirkev postavila za stred svojej liturgie. V mene najsv. Trojice vysluhuje sviatosti a požehnáva osoby a veci, prežehnáva sa, zakončuje modlitby, k nej vzdychá v kýrie, ju oslavuje v glórii, Tedeume, vyznáva v kréde, žalmy a spevy končia sa jej oslavovaním atď. Naše stvorenie, vykúpenie a posvätenie sú znakom nesmierneho milosrdenstva najsv. Trojice (intr., ofert., kom.). Kto by mohol vyčerpať bohatstvo múdrosti i vedomosti Božej (lekc.). Už naše začlenenie do mystického tela Kristovho deje sa v mene najsv. Trojice (evanj.). Najsv. obeta je naším vrcholným úkonom zvelebovania a ďakovania za obsiahnuté dobrodenia.
- Dňa 27.05.2024Kategórie: Proprium de sanctis, MájUčiteľ Písma. - Anglický benediktín, ktorý od siedmeho roku žil v kláštore vo Wearmuth (Anglicko). Bédove spisy ešte za jeho života čítali v kostoloch. Dostal prímeno „Venerabilis“ (Ctihodný). Zomrel roku 735 v Durhame v Anglicku, kde je aj pochovaný.
- Dňa 28.05.2024Kategórie: Proprium de sanctis, MájPrihovára sa u Boha za návrat anglikánov do Cirkvi svätej, Gregor Veľký ho poslal ako benedikdnskeho opáta r. 597 s tridsiatimi deviatimi mníchmi do Anglicka hlásať evanjelium. Pokrstil kráľa Ethelberta z Kentu aj s poddanými. Založil arcibiskupstvo v opátstve Canterbury. Je patrónom Anglicka. Zomrel r. 604. Pochovaný je v kláštore sv. Petra v Canterbury.
- Dňa 29.05.2024Kategórie: Proprium de sanctis, MájTrpieť, nie zomrieť! - Narodila sa vo Florencii r. 1566 z poprednej rodiny. Vstúpila do kláštora tamojších karmelitánok, kde žila tvrdým, Kristovi celkom oddaným životom a venovala sa službe bližných. Zomrela r. 1607, pochovali ju v kostole kláštora, v ktorom žila.
- Dňa 30.05.2024Kristus nám zanecháva seba v Eucharistri. Po sviatku najsv. Trojice slávime druhé veľké tajomstvo viery katolíckej: Najsv. Sviatosť Oltárnu. V tejto sviatosti postavil Kristus pomník svojej nekonečnej lásky k nám. Stal sa nám obetou, nadprirodzeným pokrmom a ostáva medzi nami sviatostným spôsobom. Pri sv. obete obdivujeme toto vznešené tajomstvo a potom vyjdeme do sveta hlásať slávu eucharistického Spasiteľa. Procesia je triumfálnym pochodom Eucharistie. Štyri zastávky so Štyrmi evanjeliami znázorňujú štyri strany sveta, teda celý svet. Svet sa mu klania a Spasiteľ ho požehnáva. Deň ustanovenia tejto sviatosti je Zelený štvrtok. Cirkev však chce toto tajomstvo osláviť aj v oddanej radosti, a preto mu venuje deň na začiatku leta, keď sa príroda úplne rozvinula a poskytuje nádherný rámec slávnosti. Sviatok zaviedol pápež Urban IV. roku 1252 pre celú Cirkev po videní sv. Juliany z Lutychu. Procesia sa ujímala od roku 1279. Text sv. omše i ofícia sostavil sv. Tomáš Akvinský, cirkevný učiteľ a básnik, ktorý sa vyznačoval mimoriadnou úctou k najsv. Sviatosti Oltárnej. Sv. omša prízvukuje Eucharistiu ako nadprirodzený pokrm, procesia oslavuje Kristovu prítomnosť v Eucharistii. Boh sa postaral o pokrm svojho ľudu v púšti, podobne sa postaral aj o náš duchovný pokrm v púšti života zemského (intr.). Eucharistia je pamiatkou Kristovho umučenia, teda obetou (orácia, lekcia) a naším pokrmom (evanj.). Medzi lekciou a evanjeliom spievame nádhernú sekvenciu Lauda Sion, v ktorej liturgia rozoberá celú náuku o Eucharistii. Sekvencia je interpretáciou predchádzajúceho verša: „Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj.“ S Eucharistiou úzko súvisí kňazský úrad, na ktorom máme aj my, kresťania, podiel (všeobecné kňažstvo - ofert.). V svojom kruhu vítame eucharistického Spasiteľa, ktorý sa obetuje za nás pod posv. spôsobmi. Zasadáme za sviatočný stôl Kristov pri sv. prijímaní (kom.), ktoré nám predobrazuje večné požívanie Krista v nebi (postkom.).
- Dňa 01.06.2024Kategórie: Proprium de sanctis, JúnŽila anjelským životom. - Pochádzala z Desenzano (pri jazere Garda v severnom Taliansku), narodila sa r. 1474. V Brescii založila rehoľu uršu-líniek pre výchovu dievčat. Boh ju vyznačoval mimoriadnymi milosťami. Umrela r. 1540 a pochovaná je v Brescii v kostole sv. Afry.
- Dňa 04.06.2024Kategórie: Proprium de sanctis, JúnModlitba a pokánie. - Zakladateľ „Menších rehoľných bratov“, ktorí sa štvrtým sľubom zaviazali, že sa nebudú uchádzať o hodnosti. Horlivo sa staral o večné spasenie väzňov v Neapoli. Zomrel štyriadvadsaťročný r. 1608 v Agnone (Taliansko). Jeho telo odpočíva vo Veľkom chráme P. Márie v Neapoli.
- Dňa 05.06.2024Kategórie: Proprium de sanctis, JúnApoštol Nemcov. - Ako benediktínsky mních, pôvodom Angličan, podujal sa na apoštolskú prácu obrátiť nemecké kmene. R. 722 Gregor III. vysvätil ho za biskupa a r. 732 ako arcibiskupa a pápežského legáta vyslal do Nemecka. Tu pracoval neúnavne: hlásal evanjelium, naprával mravy, organizoval kňazstvo, zakladal kláštory. Na konci života ešte raz sa vybral k zatvrdnutým Frízom, aby ich obrátil; lenže oni ho s päťdesiatimi spoločníkmi zavraždili r. 754 pri Dokkume. Pochovaný je v krypte dómu vo Fulde. Biskupský sbor Nemecka schádzava sa pri jeho hrobe na ročné konferencie. Omša prisľubuje milosť sjednotenia vo viere (intr.), zvelebuje zásluhy svätého (lekcia), pripomína jeho čnosti a obete (evanj.), ďakuje za pomoc (ofert.) a za víťazstvo, ktoré dosiahol milosťou Božou (kom.).
- Dňa 06.06.2024Kategórie: Proprium de sanctis, JúnSlúžil slovom a príkladom. - Narodil sa r. 1082 v Xanten (pri Rýne), po prechodnom svetáckom živote založil v Prémontré pri Lyone rehoľu premonštrátov na základe reguly sv. Augustína. Duchom pokánia a svojím príkladom hlboko zapôsobil na bludárov a hriešnikov. R. 1126 stal sa arcibiskupom magdeburským. Zomrel r. 1134. Ostatky sú uložené v strahovskom premonštrátskom opátstve v Prahe, kam ich previezli za tridsaťročnej vojny r. 1627.
- Dňa 07.06.2024Božské Srdce, prameň lásky a milosti. Kult Božského Srdca vyplýva prirodzene z kultu Eucharistie. Základy tohto kultu sú uložené v Písme svätom. Svätí kresťanského staroveku (Augustín) alebo stredoveku (Bernard, Gertnida, Mechtilda) a nového veku (Ján Eudes a najmä Margita Alacoque) budujú tento kult. Pius XI. r. 1938 schválil terajší omšový formulár a sviatok povýšil na hodnosť, akú majú Vianoce a Nanebevstúpenie Pána. Kristus nám dokázal svoju nekonečnú lásku smrťou na Kríži a ustanovením najsv. Sviatosti Oltárnej (intr.). V Srdci Kristovom máme nevyčerpateľný prameň milosti (orácia) a ako údy tela Kristovho účastní sme na tomto bohatstve (lekcia). Na Kríži otvára Bohočlovek svoje srdce ako prameň spasenia (evanj.). Očakávajúc obetu tohto Srdca, chápeme jeho ponosu a chceme mu dať náhradu (ofert.). Cez kánon stojíme pod Krížom, pozeráme na otvorené Srdce Ježišovo v duchu Matky, Jána a nábožných žien. Pri sv. prijímaní čerpáme z otvoreného Srdca bohatstvo milosti (kom.).
- Dňa 29.06.2024Kategórie: Proprium de sanctis„Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.
- Dňa 02.07.2024Kategórie: Proprium de sanctis, Júl„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.
- Dňa 03.07.2024Kategórie: Proprium de sanctis, JúlPôvodne bol Grék. V mladosti sa učil u svätého Polykarpa a potom sa presťahoval na západ do Lyonu, kde sa stal kaplánom malajských emigrantov. Po návrate z cesty do Ríma sa stal biskupom a napravil škody spôsobené prenasledovaním. Obhajoval kresťanskú vieru proti gnostikom a písal spisy proti heréze. Medzitým pápeža napomenul, že je príliš prísny voči tým, ktorí majú iné názory. Bol jedným z najznámejších spisovateľov prvých kresťanských storočí a počas ďalšieho prenasledovania bol sťatý mečom.
- Dňa 05.07.2024Kategórie: Proprium de sanctis, JúlAnton Mária Zaccaria sa narodil koncom r. 1502, pravdepodobne v decembri, v Cremone na rieke Pád – v severnom Taliansku. Už v mladosti zložil sľub čistoty. Po skončení prvých štúdií v rodnom meste sa dal zapísať na známu univerzitu v Padove, aby tam študoval medicínu. V r. 1524 získal hodnosť doktora medicíny a vrátil sa späť do svojho otcovského mesta. Pod vedením dominikána pátra Marcella, ktorého pomenoval svojím „duchovným otcom“, sa venoval priamemu apoštolátu: v kostole sv. Vitála čítal a vykladal state Svätého písma, vyučoval ľud katechizmus a mával prednášky najmä o listoch sv. Pavla, apoštola. Po Marcellovej smrti ho jeho nový duchovný vodca Battista Carioni usmernil, aby sa pripravoval na kňazstvo. V r. 1528 prijal kňazskú vysviacku. V Miláne spoznal oratórium Večnej Múdrosti u augustiniánok sv. Marty. V tomto spolku asketického života sa onedlho stal duchovným vodcom. Spolok sa na jeho popud rozdelil na tri nové náboženské družiny, ktoré sa podľa jeho želania zasvätili sv. Pavlovi. Hlavným cieľom jednej z družiny – barnabitov bolo zasadzovať sa osobným príkladom svojich členov za mravné pozdvihnutie kňazov a ľudu a obetovať sa mu. Keď Zaccaria videl, že mu ubúdajú telesné sily, želal si, aby sa dostal do svojho rodného mesta. Tam dokonal v náručí svojej matky, iba tridsaťšesťročný, dňa 5. júla 1539. Pochovali ho v Miláne v kostole sv. Pavla.
Zobrazených 20 z celkového počtu 1678 udalostí
Načítať viac1678101events53bd3a63af64c7a70375b0c9437e090e