• Dňa 02.02.2023
    Matka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece.
  • Dňa 22.02.2023
    Obetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra.
  • Dňa 24.02.2023
    Hlásateľ vzkrieseného Krista. - Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý po nanebevstúpení Pána bol zvolený za apoštola na miesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Sv. Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike sv. Mateja.
  • Dňa 03.04.2023
    Opatrovaním chudobných a chorých mažeme nohy Spasiteľovi. - Sv. Praxeda je nám príkladom. Rozdala celý svoj majetok chudobným. Šesť dní pred umučením Magdaléna pomazala nohy Spasiteľovi na pohreb. Judáš sa na tom pohoršil z lakomstva. Nasledujeme kajúcnicu a podľa sv. Augustína opatrovaním chudobných a chorých, ktorí sú ako najnižšie údy tajomného tela Kristovho, mažeme ako by jeho nohy.
  • Dňa 04.04.2023
    Baránka Božieho vedú na zabitie. - Prorok Jeremiáš, ako Kristov predobraz v utrpení, pripodobňuje seba k tichému baránkovi (lekcia). Sv. Marek v popise umučenia nám líči, ako sa toto proroctvo splnilo.
  • Dňa 05.04.2023
    Kristus - muž bolestí. - Dnes bola šiesta skúška katechumenov pred krstom. Preto je liturgia v tejto veľkej bazilike a preto sa omša vyznačuje dvoma lekciami. V prvej Izaiáš podáva obraz Vykupiteľa, ako opustený vytláča hrozno v lise božieho hnevu (1. lekcia). Aby ho odvrátil od nás, sám sa podujal usmieriť hnev boží, pričom sa zakrvavil vlastnou krvou. V tomto lise umučenia zanechal nám obetu vlastného tela a krvi. Druhá lekcia, tiež z Izaiáša, maľuje obraz umučeného Krista ako „muža bolestí“. Popis umučenia podľa Lukáša podáva skutočný obraz umučeného Krista, v ktorom sa splnilo Izaiášovo proroctvo.
  • Dňa 25.04.2023
    Verný tlmočník sv. Petra. - Najprv sprevádzal sv. Petra na apoštolských cestách, potom pripojil sa k sv. Pavlovi. Podľa hlásania sv. Petra napísal druhé evanjelium, ktoré má jeho meno. Bol biskupom alexandrínskym (v Egypte). Jeho relikvie benátski kupci v 9. storočí preniesli domov z Alexandrie, a tak ich zachránili pred zneuctením od mohamedánov. Na jeho česť postavili nádhernú baziliku, sídlo benátskeho patriarchu; tu sú uložené aj jeho relikvie.
  • Dňa 11.05.2023
    Apoštol je obrazom Kristovým, ako Kristus je obrazom Otcovým. - Sv. Filip je jeden z prvých učeníkov Kristových. Sv. Jakub mladší spomína sa ako príbuzný Pánov a prvý biskup jeruzalemský. Je pôvodcom jedného apoštolského listu. Spoločný sviatok majú preto, lebo za pápeža Jána III. (561-574) v tento deň bola posvätená bazilika dvanástich sv. apoštolov (viď štáciu v piatky kántrových dní) a tam boly uložené ich pozostatky. Boh sprevádzal svojich apoštolov mimoriadnou pomocou (intr.), ich utrpenie skončilo sa víťazstvom (lekcia) a dôverné obcovanie s Majstrom pokračuje vo večnosti účasťou na živote najsv. Trojice (evanj.). Sv. obeta nám umožňuje už vopred okúsiť toto životné spoločenstvo (ofert., kom.).
  • Dňa 16.05.2023
    Mučeník spovedného tajomstva. - Pochádzal z českého Pomuku. Bol vyšehradským kanonikom a generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna. Ako spovedník kráľovnej stal sa obeťou spovedného tajomstva a boja za práva Cirkvi voči českému kráľovi Václavovi IV., na ktorého rozkaz hodili ho do Vltavy 20. marca 1393. Po dlhom uctievaní, ako mučeník bol kanonizovaný roku 1729. Pochovaný je v dóme sv. Víta v Prahe na Hradčanoch. Jeho úcta u nás je veľmi rozšírená; je patrónom rožňavského biskupstva a spišského seminára. Omša o sv. Jánovi Nepomuckom prízvukuje jeho mlčanlivosť (intr., ofert., kom.) a pevnosť charakteru (evanj.).

Zobrazených 20 z celkového počtu 712 udalostí

Načítať viac712101events3cbb0289ae5f4de18df2a2e67c930276

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.