-
Dňa 19.01.2025Ak túto druhú alebo inú nedeľu po Zjavení Pána zatlačí nedeľa Septuagézimy a nemôže sa nahradiť po Turícach, slávime ju v predchádzajúcu sobotu s výnimkami nedele (glória, krédo, prefácia o sv. Trojici). Spasiteľ zjavuje svoje Božstvo prvým zázrakom, - slávime jeho zasnúbenie s nami (3. tajomstvo). - Nedele po Zjavení Pána sú myšlienkove pod vplyvom tohto sviatku, rozvádzajú ideu Krista Kráľa a jeho ríše. Táto sv. omša má charakter svadby Krista s Cirkvou a s dušou každého z nás. Na začiatku prežívame slávnostný príchod Kráľa v obraze príchodu kňaza k oltáru (intr.). Počujeme Kráľov zákon o láske k bližnému (lekc.) a obraz svadobnej hostiny, plnej lásky, na ktorej budeme účastní v tejto sv. omši (evanj.). Pri príprave oltára ako trónu a posvätných spôsobov ako kráľovského rúcha Kráľa a nášho Ženícha spievame pieseň jasajúcej nevesty Kristovej, Cirkvi a našej duše (ofert.). Sme svedkami zázračnej premeny nielen vína, ale i chleba na vlastnú podstatu Krista a tieto dary požívame na svadobnej hostine, ako svadobníci v Káne požívali zázračne premenené víno (kom.). Vžívame sa do položenia svadobníkov a v ich osobe prežívame Baránkovu svadbu medzi nami. -
Dňa 19.01.2025Túto nedeľu, zatlačenú sviatkom sv. Rodiny, nahradzujeme nasledujúci pondelok. Ak pripadne na 13. jan., vtedy si ju pripomenieme 19. jan. Kristus sa nám zjavuje ako Syn Boží. - V úvode omše klaňajú sa mu anjeli (intr.). Aj my mu chceme verne slúžiť (or.). Zrkadlo pravého služobníka Kristovho podáva nám apoštol (lekc.). Kristus prízvukuje svojim nebeským Rodičom, že je Synom Božím. Na sv. obete sme prítomní v osobe Panny Márie a Jozefa, obetujeme sa mu veľkodušne (ofert.), ctíme jeho prítomnosť a nadväzujeme s ním spoločenstvo (kom.). -
Dňa 26.01.2025Kristus je lekárom ľudstva, - lieči aj nás. - Touto nedeľou zanecháva liturgia dejiny skrytého života Kristovho. Odteraz si volí úseky z evanjelií, ktoré ako zázraky alebo náuky, objasňujú vlastností Krista Kráľa a jeho kráľovstva. Zrazu prichádza k nám Spasiteľ ako Kráľ, prevádzaný zástupmi anjelov (kňaz i jeho asistencia, - intr.). Priznávame, že sme chorí a prosíme, aby Spasiteľ nad nás vystrel svoju pravicu (or.). Lenže aj sami sa musíme liečiť zo svojich chýb a nedokonalostí a ochotne prijímať lieky, podávané v posv. učení Kristus uzdravuje malomocného (evanj.) a v jeho osobe vidíme seba. Tušiac o nadprirodzených liečivých účinkoch tejto najsv. obety, už vopred spievame s uzdraveným malomocným pieseň vďaky (ofert.). Pravica Pánova dotýka sa aj nás vo sv. sviatostiach, najmä pri sv. krste, a v každej sv. omši. I dnes pri premenení prichádza Božský Lekár a dotýka sa ma pri sv. prijímaní. Máme naozaj obdivovať zázračné účinky sv. prijímania ako liečenia duše. Dnes prežívame obetu a obetnú hostinu v duchu poníženého malomocného. Spevy tejto nedele (intr., grad. s alel., ofert. a kom.) opakujú sa nezmenene po všetky ďalšie nedele po Zjavení Pána. -
Dňa 02.02.2025Kristus je víťaz, - aj my s ním zvíťazíme. - Sme spojení sväzkom lásky (lekc.) v lodičke Kristovej (Cirkvi). Uvedomujeme si nebezpečenstvo i prosíme o pomoc (or.). Okolo nás zúri víchor, vyvolávaný diablom, večným nepriateľom ríše Božej. Lenže nemáme sa čoho báť, lebo s nami je Spasiteľ, ktorý víťazí nad nepriateľskými mocnosťami; jeho dielo nepremôžu brány pekelné (evanj.). V tejto sv. obete prichádza medzi nás Kristus-víťaz, a posilní nás v dôvere, uistí o svojej pomoci a nasýtených svojím Telom, urobí zas schopnými víťazstva nad nepriateľmi Kristovými aj nad nepriateľmi našej duše. V najsv. obete prežívame s učeníkmi prítomnosť Krista, víťazného Pána prírodných síl a nepriateľskej moci. Introit, graduál, aleluja, ofertórium a komúnia ako na 3. nedeľu po Zjavení Pána. -
Dňa 02.02.2025Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 09.02.2025Kristus je naším Sudcom, - pripravujeme sa na stretnutie s ním. - Kristovi Kráľovi prislúcha aj najvyššia moc sudcovská. Ako Vykupiteľ sveta dostal od Otca všetku moc na nebi i na zemi. Otec nebude súdiť ľudstvo, túto moc dal svojmu Synovi. Ako jednotlivci stretneme sa s ním pri smrti, ako celé ľudstvo na konci sveta. Odpúšťajme, aby aj Kristus nám odpustil (lekc.). Na tomto svete v ríši Kristovej spolunažívajú dobrí aj zlí (pšenica a kúkoľ): lež príde čas, že budú oddelení a odnesú si odmenu, alebo trest (evanj.). Vo sv. omši často sa stretávame s Kristom, naším budúcim Sudcom. Najmä dnes liturgia venuje sv. obetu a obetnú hostinu nášmu stretnutiu s Kristom Sudcom, aby sme žili stále v myšlienke na súd a aby sa naše posledné vyúčtovanie pred Kristom skončilo šťastlivo. -
Dňa 16.02.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæS pomocou Kristovou začíname svoj duchovný boj. (Vzorom je sv. Vavrinec.) - Prarodičia zhrešili v raji; od tých čias ľudstvo znáša následky tohto úpadku (čítania 1. nokturnu cez týždeň). Celý náš život je zaplnený bojom proti nepriateľom duše. Začína sa príprava na Veľkú noc. Kristus sa pripravoval na svoje víťazstvo bojom proti nepriateľom Božím. Tento jeho boj nám sprítomňuje liturgia, počnúc dnešnou nedeľou po Veľkú noc. Zapájame sa do tohto boja tak, že si staneme k bojujúcemu Spasiteľovi a budeme robiť to, čo on. Sv. Vavrinec, v ktorého chráme sme shromaždení, bol horlivým spolubojovníkom Ježiša Krista. Pálili ho na rošte, ale vytrval a zvíťazil (intr.). Náš svätý bol aj patrónom katechumenov, ktorí dnes začali bližšiu prípravu na prijatie sv. krstu vo veľkonočnú nedeľu. Náš život podobá sa zápasu na aréne a kto žije životom zdržanlivým, obsiahne vavrín víťazstva (Vavrinec: vavrínom ovenčený; - lekc.). Božský Hospodár (Kristus) volá nás do svojej vinice, kde máme pracovať celý život a znášať ťarchu dňa a horúčavy (evanj.). S radosťou sa pripravujeme na príchod Spasiteľa (ofert.), ktorý nás povoláva za spolupracovníkov a spolubojovníkov. Posilnení a osvietení sv. prijímaním, odchádzame do zápasu každodenného života. Keď v Ríme zaviedli dobu predpôstnu a sostavili omše troch nedieľ (Septuagézimy, Sexagézimy a Kvinkvagézimy), večné mesto prežívalo ťažké časy. Zvonka ho obliehali Longobardi vo vnútri zúril hlad a mor. Veriaci to pokladali za Boží trest a mnohí očakávali koniec sveta. Pečať týchto ťažkých čias vidíme v orácii a omšových spevoch. Štáciový chrám sv. Vavrinca leží ďaleko za Rímom. Veriaci kráčali v kajúcej procesii a kým dosiahli baziliku, poriadne ustali. Bolo to tiež obrazom nášho zemského putovania a námah za dobytie nebeského kráľovstva. Od Septuagézimy po Veľkú noc na všetkých omšiach po graduáli vynecháva sa aleluja s veršom, jej miesto nahradzuje traktus. -
Dňa 22.02.2025Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárObetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra. -
Dňa 23.02.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæAj pri prekážkach pokračujeme v boji za kráľovstvo nebeské (vzorom je sv. Pavol). - Minulú nedeľu sme nastúpili do boja. Dnes nám liturgia podáva nové dôvody a prostriedky, aby sme v začatom boji trpezlivo a verne vytrvali. Poukazuje najmä na príklad sv. Pavla, učiteľa národov. Hneď na začiatku (intr.) počujeme zápasiaceho apoštola, v orácii sa dovolávame jeho podpory, v lekcii z jeho vlastných úst počúvame, koľko ťažkých bojov prebojoval za kráľovstvo Božie. Semeno Božieho kráľovstva prekonáva ťažkosti, ale keď sa dostane do dobrej pôdy, prináša hojný úžitok (evanj.). Máme prepracovať svoju dušu na úrodnú zem. Na obetovanie v duchu kráčame k oltáru, ako robievali voľakedy prví kresťania, aby sme odovzdali svoje dary. Táto cesta nám je obrazom životnej cesty k Bohu (ofert.). Takto prichádzame k oltáru aj pri sv. prijímaní a čerpáme z neho radosť a chuť do duchovného boja (kom.). -
Dňa 24.02.2025Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárHlásateľ vzkrieseného Krista. - Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý po nanebevstúpení Pána bol zvolený za apoštola na miesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Sv. Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike sv. Mateja. -
Dňa 02.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæKristus nám ukazuje cieľ boja: Kalváriu (smrť) a svetlo (zmŕtvych¬vstanie). (Ďalším vzorom je sv. Peter.) Cieľ nasledujúceho Veľkého pôstu udáva nám liturgia tejto nedele: boj a víťazstvo – odumretie a zmŕtvychvstanie. S Kristom máme zomrieť a s Kristom povstať k novému, dokonalejšiemu životu. V mene Krista Spasiteľa, chystajúceho sa na smrť, spievame introit; s ním, z lásky k nemu a z lásky k celému ľudstvu chceme trpieť (lekcia). Po krížovej ceste nasleduje víťazstvo a po tme pokánia svetlo vzkriesenia (evanjelium). Aj my chceme prekonať s Kristom duchovnú liečbu Veľkého pôstu, aby sme na duši čistení a obnovení začali nový, dokonalejší život. Spasiteľ prichádza medzi nás ukázať nám cestu pokánia a otvoriť nám zrak pre cesty Božie. Pri sv. prijímaní sa nás dotýka ako voľakedy slepého v Jerichu. Kandidátov krstu menovali „osvietencami“ (illuminati, photizomenoi). Sv. evanjelium má ohľad predovšetkým na nich. V duchu týchto aj my hľadáme Kristovo svetlo. Kostol sv. Petra je dnes strediskom sv. Cirkvi pri bohoslužbách. Vo sv. evanjeliu poukazuje Božský Spasiteľ na svoje horké umučenie a sv. Peter doslovne nasledoval svojho Majstra až na kríž. -
Dňa 05.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliZačíname sa postiť s Ježišom Kristom. - Vstupujeme do vážnej doby Veľkého pôstu. Kedysi obliekavali verejných hriešnikov do kajúceho odevu, posýpali ich popolom a vylučovali zpomedzi veriacich. Dnes všetci sa podrobujeme tomuto obradu. Nesmie však byť len vonkajším úkonom, musí siahať do najhlbších záhybov našej duše. Dnes si vážne uvedomujeme, že za svoje hriechy dlhujeme Bohu náhradu. V Ríme sa veriaci schádzavali v chráme sv. Anastázie. Tu pápež posvätil popol a sypal ho na hlavy prítomných. Potom sa pohla kajúca procesia do kostola sv. Sabíny na Aventíne. Veriaci spolu s pápežom vykonali túto cestu bosky. Popol je znakom pominuteľnosti, smútku a pokánia. V Starom zákone židia sypali si popol alebo prach na hlavu, keď ich postihol veľký smútok. Popol je z ratolestí, posvätených na Kvetnú nedeľu predošlého roku. Kňaz prichádza k oltáru v pluviáli fialovej farby, bozká ho v strede na znak lásky ku Kristovi a potom prejde na stranu lekciovú. Myšlienky omšových textov poukazujú na spôsob pravého pokánia, ktoré sa má spojiť s nádejou odpustenia (intr., traktus). Po napomenutí proroka Joela (lekc.) sám Božský Spasiteľ nás poučuje o duchu pôstu (ev.). Z ofertória vyznieva nádej víťazstva, ktoré sa uskutoční pri svätom prijímaní, keď si zaumienime žiť podľa zákona Božieho (kom.). -
Dňa 12.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliPodľa vzoru Mojžiša a Eliáša a podľa príkladu Matky Božej putujeme na svätý vrch Boží (v ústrety veľkonočnému sviatku). - Naše veľkonočné putovanie podobá sa výstupu Mojžiša na vrch Sinai (1.. lekc.) a štyridsaťdňovému putovaniu Eliáša na vrch Hóreb (2. lekc.). Odmenou nám bude radosť veľkonočnej slávy pri stretnutí s osláveným Kristom a táto radosť sa nám zablyskne aj pri dnešnej sv. omši. Nadprirodzený eucharistický chlieb nás posilňuje na ceste pokánia za štyridsať dní, kým sa dostaneme na vrch veľkonočnej slávnosti. Túto Spasiteľovu cestu na vrch Kalvárie nám naznačuje jeho predobraz (prorok Jonáš) v tme vnútra veľryby a jeho vyslobodenie na denné svetlo (smrť a vzkriesenie). Na konci evanjelia stojí pred nami Matka Kristova ako jeho najdokonalejšia sprievodkyňa v boji a víťazstve. Je aj našou Vodkyňou cez Veľký pôst k veľkonočnému víťazstvu. Všetky stredy kántrové trávime u Matky Božej. Dnešné evanj. zjavne súvisí so štáciovým chrámom. -
Dňa 14.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus nás očisťuje od hriechov v studnici Cirkvi (v sviatosti krstu i pokánia). - Spasiteľ uzdravuje v rybníku Bethesda (Betsaida) už 38 rokov nemocného. Okolo nášho štáciového kostola bolo niekoľko rybníkov, spojených chodbami. Arkády pred dnešným kostolom to ešte naznačujú. Rybníky znázorňovaly sviatosť krstu a pokánia, preto chrám sv. apoštolov sa stal čoskoro penitenciálnym chrámom, kde sa vykonávaly úkony, spojené s verejným pokáním. Piatok kántrových dní je dňom pokánia, ktorým usmierujeme Boha za hriechy, spáchané minulého štvrťroku. Do Veľkej noci je ešte 38 dní, čo zodpovedá 38 rokom, v ktorých chorý musel čakať na svoje uzdravenie. Boh nás uisťuje slovami proroka, že nám odpustí hriechy (lekc.) a na smytie hriechov Spasiteľ ustanovil sviatosť krstu a pokánia (evanj.). -
Dňa 15.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNocou Veľkého pôstu kráčame v ústrety veľkonočnému svetlu. - Sme v Bazilike sv. Petra a nad hrobom apoštola s prvými kresťanmi slávime vigíliu (zo soboty na nedeľu). Sme svedkami svätení klerikov, ktoré pápež vysluhoval postupne po jednotlivých čítaniach. V noci hľadáme Pána a voláme k nemu (intr.). Sme vyvoleným národom Božím (1. lekc.) a chceme ostať vernými Bohu (a.lekc.). Obidve lekcie spomínajú desiatky, ktoré v kántrových časoch veriaci odovzdávali Cirkvi a chudobným. Sme majetkom Božím (3. lekcia), túžime po svetle veľkonočného oslávenia (4. lekc.) a na zakončenie vigílie ako by pri východe slnka spievame hymnus vzkriesenia troch mládencov, zachránených v ohnivej peci (5. lekc.). Sv. Pavol nám podáva program kresťanského života (lekc.). V evanjeliu vidíme osláveného Krista, ktorého znakom je žiariace slnko. Omša znamená pre nás príchod osláveného Spasiteľa. -
Dňa 14.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorOpatrovaním chudobných a chorých mažeme nohy Spasiteľovi. - Sv. Praxeda je nám príkladom. Rozdala celý svoj majetok chudobným. Šesť dní pred umučením Magdaléna pomazala nohy Spasiteľovi na pohreb. Judáš sa na tom pohoršil z lakomstva. Nasledujeme kajúcnicu a podľa sv. Augustína opatrovaním chudobných a chorých, ktorí sú ako najnižšie údy tajomného tela Kristovho, mažeme ako by jeho nohy. -
Dňa 15.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorBaránka Božieho vedú na zabitie. - Prorok Jeremiáš, ako Kristov predobraz v utrpení, pripodobňuje seba k tichému baránkovi (lekcia). Sv. Marek v popise umučenia nám líči, ako sa toto proroctvo splnilo. -
Dňa 16.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorKristus - muž bolestí. - Dnes bola šiesta skúška katechumenov pred krstom. Preto je liturgia v tejto veľkej bazilike a preto sa omša vyznačuje dvoma lekciami. V prvej Izaiáš podáva obraz Vykupiteľa, ako opustený vytláča hrozno v lise božieho hnevu (1. lekcia). Aby ho odvrátil od nás, sám sa podujal usmieriť hnev boží, pričom sa zakrvavil vlastnou krvou. V tomto lise umučenia zanechal nám obetu vlastného tela a krvi. Druhá lekcia, tiež z Izaiáša, maľuje obraz umučeného Krista ako „muža bolestí“. Popis umučenia podľa Lukáša podáva skutočný obraz umučeného Krista, v ktorom sa splnilo Izaiášovo proroctvo. -
Dňa 25.04.2025Kategórie: Proprium de sanctis, AprílVerný tlmočník sv. Petra. - Najprv sprevádzal sv. Petra na apoštolských cestách, potom pripojil sa k sv. Pavlovi. Podľa hlásania sv. Petra napísal druhé evanjelium, ktoré má jeho meno. Bol biskupom alexandrínskym (v Egypte). Jeho relikvie benátski kupci v 9. storočí preniesli domov z Alexandrie, a tak ich zachránili pred zneuctením od mohamedánov. Na jeho česť postavili nádhernú baziliku, sídlo benátskeho patriarchu; tu sú uložené aj jeho relikvie. -
Dňa 04.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliKristus je dobrý pastier, – my sme jeho ovečky. – Dobrý Pastier, ktorý dal život za svoje ovce (lekcia, evanj.). Jeho najvýraznejšou vlastnosťou je milosrdenstvo (intr.), preto túžime po jeho náručí (ofert.), radujeme sa z jeho prítomnosti a najmä preto, lebo vo sv. prijímaní žije v nás a my v ňom. Voľakedy na túto nedeľu rímski veriaci mali štáciu u sv. Petra vo Vatikáne. Sv. Peter bol prvým najvyšším pastierom Cirkvi a zástupcom božského Pastiera Krista; on nás poučuje v lekcii.
Zobrazených 20 z celkového počtu 550 udalostí
Načítať viac 550 101 events3cbb0289ae5f4de18df2a2e67c930276