De tempore «per annum» post Pentecosten
-
Dňa 08.09.2024Spasiteľ lieči choré duše. - V minulú nedeľu stretli sme sa s ním ako s kriesiteľom mŕtvych, dnes stojíme pred ním ako lekárom chorých duší. Životný boj nás vyčerpáva, oslabuje. Krehkosti a menšie-väčšie poklesky zatlačujú v nás milosť. Potrebujeme liečenie. Naším lekárom je Kristus. Sv. omša začína sa prosbou chorej duše (intr.). Upevňujme sa vo viere a láske, aby milosť Božia mohla v nás pôsobiť (lekcia). Božský lekár liečil na hostine, to isté robí teraz na hostine eucharistickej; prípravou na liečenie je poníženosť (evanj.). Naša cesta k obetnému oltáru zobrazuje život, ku ktorému potrebujeme Božiu pomoc (ofert.). Sv. prijímanie nás posilňuje vo vernosti k Spasiteľovi; potrebné nám je najmä v ťažkých chvíľach života (kom.). -
Dňa 15.09.2024Kristus - kráľ a zákonodarca. - Je to motív starokresťanský. Na starých rímskych mozaikách často vidíme Krista sedieť na tróne s papierovým závitkom, ako zákonníkom, v ruke. Krst viaže kresťana vernosťou plniť Kristov zákon. Spytujeme si svedomie, ako sme plnili zákon lásky. Hneď v úvode omše oslavujeme spravodlivosť a milosrdenstvo nášho Kráľa (intr.). Sv. Pavol nás povzbudzuje k svornosti a jednote (lekcia). Hlavným zákonom ríše Kristovej je zákon lásky; kráľom tejto ríše je Boh a človek v jednej osobe (evanj.). Druhý Daniel, Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Ježiš Kristus, prihovára sa za svoj ľud, ktorý sa práve pripravuje na novozákonnú obetu (ofert.). Náš Kráľ sa obetuje za nás a pripravuje nám kráľovskú hostinu (kom.). -
Dňa 18.09.2024Vďaka za duchovné ovocie. - Jesenné kántry pripadajú na stredu, piatok a sobotu po štrnástom septembri. V južných krajoch Európy v tomto čase skončilo sa už oberanie ovocia a hrozna. Bola to teda vhodná príležitosť poďakovať sa Bohu za úrodu. Hrozno, čiže víno, pripravované z neho, bolo bez toho hmotou posvätnou, užívanou pri najsv. obete. Veriaci z povďačnosti odovzdávali v tieto dni desiatky z úrody na bohoslužobné ciele. Liturgia týchto kántrových dní nadväzuje na starozákonné sviatky, ktoré Židia slávili v siedmom mesiaci (sept.-okt.). Boly to: sviatok nového mesiaca (nový rok), deň smierenia (pokánie) a sviatok stánkov (ďakovný deň žatvy a spomienka na putovanie v púšti). Vďaka, radosť, pokánie a odprosovanie charakterizujú jesenné kántry. -
Dňa 20.09.2024V duchu kajúcej Magdalény oplakávame svoje hriechy. - V kostole kajúcnikov, u dvanástich sv. apoštolov, sišli sme sa na prežívanie dnešnej liturgie. Chceme odčiniť hriechy a chyby uplynulého štvrťroka. Hľadáme Pána, hľadáme jeho tvár, aby sme mu vyznali svoje hriechy (intr.). Vraciame sa k Pánovi, ktorý nás občerství a dá nám vzrastať ako zúrodnenej vinici (lekc.). K Pánovi prichádzame s prosbou o odpustenie (evanj.). Už vopred sa radujeme z blaženého odpustenia (ofert.), ktoré nám zaručuje najsv. obeta a ešte väčšmi eucharistická hostina (kom.). -
Dňa 21.09.2024Buďme verní milosti; osud neúrodného figovníka nám je výstrahou. - Predstavujeme si nočnú bohoslužbu so soboty na nedeľu pri hrobe sv. Petra. Veriaci prvých storočí s osobitnou horlivosťou zúčastňovali sa na tejto vigílii na zakončenie kántrového týždňa. V symbolike tmy a svetla vidíme aj my svoj zápas o spásu duše. Zápasíme vo tme tohto života. Po víťaznom dobojovaní vojdeme do svetla večného života. Ochotne vyhovujeme výzve Cirkvi, aby sme sa zúčastnili na tejto vigílii (intr.). V neúrodnom figovníku a v shrbenej žene poznávame sami seba (evanj.). Preto slávime deň smierenia (prvá lekcia), deň vďaky za žatvu a vyslobodenie z otroctva hriechu (druhá lekcia), dôverujeme, že nám Boh odpustí hriechy (tretia a štvrtá lekcia). Spomíname si na svoje duchovné znovuzrodenie v sviatosti krstu ako priechod zo smrti do života (piata lekcia). V najsv. obete s Ježišom Kristom, svojím Veľkňazom, podávame Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy a prijímame uzdravenie (lekcia omše a evanjelium). -
-
Dňa 22.09.2024Kristom uzdravení, kráčame v ústrety blaženej večnosti. - Spasiteľ uzdravuje porazeného človeka a potom ho posiela „domov“ (evanj.). V ňom spoznávame seba. Aj s nami sa tak stane pri smrti. Spasiteľ nás cez celý náš život „uzdravuje“, počnúc od krstu po posledné pomazanie a ostatné sv. prijímanie. Takto „uzdravených pošle nás“ do nebeskej vlasti. Túžime po večnom pokoji (intr.). Čakáme druhý príchod Kristov, ktorý nás pripravených prevedie do večnej vlasti (evanj.). Spasiteľ, ako druhý Mojžiš, pripravuje sa na obetu Nového zákona (ofert.), uzdravuje nás a posilňuje a raz nás vovedie do svojho nebeského chrámu (kom.). -
Dňa 29.09.2024Pozvaní sme na svadbu Baránkovu. - Tu na zemi ju prežívame v každej sv. omši, po smrti budeme na nej účastní naveky. Boha budeme požívať naveky (intr.). Program krstu musíme uskutočňovať cez celý život: máme si obliecť nového človeka (lekcia), lebo len v sviatočnom rúchu môžme prísť na kráľovskú svadbu (evanj.). Obetný pochod k oltáru naznačuje aj moju životnú cestu, na ktorej ma Boh sprevádza a ochraňuje (ofert.). Po tejto namáhavej ceste príde odpočinok na nebeskej hostine, ktorú predobrazuje sv. omša a sv. prijímanie (kom.). -
Dňa 06.10.2024Náš život je vyhnanstvom. - Vo vyhnanstve tohto života posilňuje nás a uzdravuje Spasiteľ, a to predovšetkým v najsv. obete. Smrť znamená koniec vyhnanstvu; v tej chvíli nás Ježiš Kristus uzdraví úplne: viac nebude bolesti a trápenia. Sv. omšu začíname piesňou pútnika, ktorý uznáva svoju biedu (intr.). Apoštol nám radí, ako máme tráviť dni vyhnanstva (lekcia). Pri smrti sa stretneme so Spasiteľom, ktorý nás vylieči (evanj.). Pri obetovaní si uvedomujeme, že sme vyhnancami. Spasiteľ nás navštívi, pojme do svojho obetného spoločenstva a obveselí svojou hostinou (kom.). -
Dňa 13.10.2024Kristus nás pripravuje na súd. - Najlepšou prípravou je milosrdné odpúšťanie previnení. Najsv. obeta nás spája v jednotu ducha. Kristus nás bude súdiť (intr.). Vyzbrojení zbraňami ducha bojujeme proti nepriateľom duše (lekcia). Odpúšťajme, aby Kristus aj nám odpustil (evanj.). V duchu trpezlivého Jóba ideme v ústrety večnosti (ofert.). V najsv. obete stretneme sa s milosrdným Spasiteľom, ktorý bude raz aj naším Sudcom. Posilnení pokrmom spasenia pokračujeme v životnom boji (kom.). -
Dňa 20.10.2024Som majetkom Kristovým. - Moja duša pri krste dostala jeho odznak a nápis (názov). Som teda kresťanom čiže „druhým Kristom“ a patrím celkom Kristovi. Každý majetok prislúcha majiteľovi, teda i Kristov majetok volá po svojom Vlastníkovi (intr.). Zdokonaľujeme v sebe Kristov obraz (lekcia). Som peniazom Kristovým, ktorý nosí jeho obraz a nápis (evanj.). V duchu poníženej Estery blížime sa ku Kráľovi (k oltáru - ofert.). Kráľ prichádza v najsv. obete; či sa ozaj prizná ku mne, či pozná vo mne svoj obraz a nápis? Každé sv. prijímanie ma lepšie pripodobní ku Kristovi (kom.). -
Dňa 27.10.2024Smrť je len spánkom. - Kresťan neumiera, len spí; vo chvíli smrti prebúdza sa pre večnosť. Naše zemské vyhnanstvo končí sa radostným vyslobodením (intr.). Čakáme Spasiteľa, ktorý nás vzkriesi (lekcia). V Jairovej dcére poznávame seba (evanj.). So spevom vyhnancov blížime sa ku Spasiteľovi (oltár), ako pôvodcovi života (evanj.), vítame ho pri premenení a prijímame od neho pokrm života. -
Dňa 03.11.2024Kristus je víťaz, - aj my s ním zvíťazíme. - Sme spojení sväzkom lásky (lekc.) v lodičke Kristovej (Cirkvi). Uvedomujeme si nebezpečenstvo i prosíme o pomoc (or.). Okolo nás zúri víchor, vyvolávaný diablom, večným nepriateľom ríše Božej. Lenže nemáme sa čoho báť, lebo s nami je Spasiteľ, ktorý víťazí nad nepriateľskými mocnosťami; jeho dielo nepremôžu brány pekelné (evanj.). V tejto sv. obete prichádza medzi nás Kristus-víťaz, a posilní nás v dôvere, uistí o svojej pomoci a nasýtených svojím Telom, urobí zas schopnými víťazstva nad nepriateľmi Kristovými aj nad nepriateľmi našej duše. V najsv. obete prežívame s učeníkmi prítomnosť Krista, víťazného Pána prírodných síl a nepriateľskej moci. -
Dňa 10.11.2024Kristus je naším Sudcom, - pripravujeme sa na stretnutie s ním. - Kristovi Kráľovi prislúcha aj najvyššia moc sudcovská. Ako Vykupiteľ sveta dostal od Otca všetku moc na nebi i na zemi. Otec nebude súdiť ľudstvo, túto moc dal svojmu Synovi. Ako jednotlivci stretneme sa s ním pri smrti, ako celé ľudstvo na konci sveta. Odpúšťajme, aby aj Kristus nám odpustil (lekc.). Na tomto svete v ríši Kristovej spolunažívajú dobrí aj zlí (pšenica a kúkoľ): lež príde čas, že budú oddelení a odnesú si odmenu, alebo trest (evanj.). Vo sv. omši často sa stretávame s Kristom, naším budúcim Sudcom. Najmä dnes liturgia venuje sv. obetu a obetnú hostinu nášmu stretnutiu s Kristom Sudcom, aby sme žili stále v myšlienke na súd a aby sa naše posledné vyúčtovanie pred Kristom skončilo šťastlivo. -
Dňa 17.11.2024Kristovo kráľovstvo vzrastá na zemi, - musí rásť aj v našom vnútri. - Kráľovstvo Božie sa rozširovalo hlásaním evanjelia už za apoštolských čias a bude sa šíriť do Kristovho príchodu (lekc.). Obrazom tohto zázračného pretvorenia celého sveta silou Kristovho učenia je vzrast horčičného zrna a účinok kvasu (evanj.). No aj my sa musíme premieňať a dospievať v plnosť Kristovho veku. Na ofertórium obetujeme aj seba s chlebom a vínom. Ako chlieb a víno premenia sa na eucharistickú obetu, na Telo a Krv Kristovu, aj my máme svliecť so seba starého hriešneho človeka a obliecť si Ježiša Krista. Každá sv. omša, najmä dnešná, v sv. prijímaní privádza nás bližšie k podobnosti s Kristom a k úplnému uskutočneniu jeho kráľovstva v našej duši. Naším vnútorným vzrastom celá Cirkev vzrastá a dospieva k podobnosti Kristovej. -
Dňa 24.11.2024Druhý príchod Kristov. - Cirkev končí veľkú drámu vykúpenia. Kristus, ktorý mlčal pred sudcami tohto sveta a mlčí aj dnes, keď ho svet súdi, ozve sa pri poslednom súde. Kresťania prvých storočí často mysleli na blaženú chvíľu druhého príchodu Kristovho (parúzia), boli naň vždy pripravení a v ich modlitbách často sa ozýval výkrik: „Maranatha“ (Náš Pane, príď!). Myšlienka parúzie stupňovala sa vo vigíliách, najmä veľkonočnej. Z veľkonočnej vigílie túžba po príchode Pánovom prešla aj na nedeľu, ktorá obsiahla meno posledného dňa („deň Pánov“ -dies Dominica). V dnešnej liturgii teda prežívame druhý príchod Spasiteľov. Posledný deň znamená skončenie zemského putovania a bojov Cirkvi (intr.). Pravý kresťanský život je cestou, ktorí vedie do blaženej večnosti (lekcia). Skaza Jeruzalema predobrazuje posledný súd, keď nepriatelia Kristovi, ktorých obrazom boli neverní Židia, musia uznať Kristovo kráľovstvo. No kresťania očakávajú svojho Spasiteľa s radostnou nádejou (evanj.). V tejto nádeji voláme po vyslobodení (ofert.), prežívame Kristovu prítomnosť a požívame jeho hostinu, na ktorú nás vovedie po poslednom súde (kom.). -
Dňa 15.06.2025Najsvätejšia Trojica: náš pôvod a cieľ. - Stvorenie, vykúpenie a posvätenie človeka je dielom najsv. Trojice, všetkých troch osôb, pričom stvorenie privlastňujeme Bohu Otcovi, vykúpenie Bohu Synovi a posvätenie Bohu Duchu Svätému. Primerane tomu na Vianoce obdivovali sme lásku Boha Otca, ktorý nám dal svojho jednorodeného Syna, na Veľkú noc sústreďujeme sa na oslavu vykúpenia skrze Bohočloveka, Ježiša Krista, a Turíce venujeme oslave Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje. Ako by na zakončenie tohto trojitého diela Božieho Cirkev venuje dnešný sviatok celej sv. Trojici, ďakuje jej za nekonečnú dobrotu a preukázané milosrdenstvo. Tajomstvo najsv. Trojice, že v jednom a nerozdielnom Božstve sú tri Božské osoby, z ktorých každá je podstaty Božej, - môžeme len obdivovať, a nie pochopiť. Toto tajomstvo Cirkev postavila za stred svojej liturgie. V mene najsv. Trojice vysluhuje sviatosti a požehnáva osoby a veci, prežehnáva sa, zakončuje modlitby, k nej vzdychá v kýrie, ju oslavuje v glórii, Tedeume, vyznáva v kréde, žalmy a spevy končia sa jej oslavovaním atď. Naše stvorenie, vykúpenie a posvätenie sú znakom nesmierneho milosrdenstva najsv. Trojice (intr., ofert., kom.). Kto by mohol vyčerpať bohatstvo múdrosti i vedomosti Božej (lekc.). Už naše začlenenie do mystického tela Kristovho deje sa v mene najsv. Trojice (evanj.). Najsv. obeta je naším vrcholným úkonom zvelebovania a ďakovania za obsiahnuté dobrodenia. -
Dňa 19.06.2025Kristus nám zanecháva seba v Eucharistri. Po sviatku najsv. Trojice slávime druhé veľké tajomstvo viery katolíckej: Najsv. Sviatosť Oltárnu. V tejto sviatosti postavil Kristus pomník svojej nekonečnej lásky k nám. Stal sa nám obetou, nadprirodzeným pokrmom a ostáva medzi nami sviatostným spôsobom. Pri sv. obete obdivujeme toto vznešené tajomstvo a potom vyjdeme do sveta hlásať slávu eucharistického Spasiteľa. Procesia je triumfálnym pochodom Eucharistie. Štyri zastávky so Štyrmi evanjeliami znázorňujú štyri strany sveta, teda celý svet. Svet sa mu klania a Spasiteľ ho požehnáva. Deň ustanovenia tejto sviatosti je Zelený štvrtok. Cirkev však chce toto tajomstvo osláviť aj v oddanej radosti, a preto mu venuje deň na začiatku leta, keď sa príroda úplne rozvinula a poskytuje nádherný rámec slávnosti. Sviatok zaviedol pápež Urban IV. roku 1252 pre celú Cirkev po videní sv. Juliany z Lutychu. Procesia sa ujímala od roku 1279. Text sv. omše i ofícia sostavil sv. Tomáš Akvinský, cirkevný učiteľ a básnik, ktorý sa vyznačoval mimoriadnou úctou k najsv. Sviatosti Oltárnej. Sv. omša prízvukuje Eucharistiu ako nadprirodzený pokrm, procesia oslavuje Kristovu prítomnosť v Eucharistii. Boh sa postaral o pokrm svojho ľudu v púšti, podobne sa postaral aj o náš duchovný pokrm v púšti života zemského (intr.). Eucharistia je pamiatkou Kristovho umučenia, teda obetou (orácia, lekcia) a naším pokrmom (evanj.). Medzi lekciou a evanjeliom spievame nádhernú sekvenciu Lauda Sion, v ktorej liturgia rozoberá celú náuku o Eucharistii. Sekvencia je interpretáciou predchádzajúceho verša: „Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj.“ S Eucharistiou úzko súvisí kňazský úrad, na ktorom máme aj my, kresťania, podiel (všeobecné kňažstvo - ofert.). V svojom kruhu vítame eucharistického Spasiteľa, ktorý sa obetuje za nás pod posv. spôsobmi. Zasadáme za sviatočný stôl Kristov pri sv. prijímaní (kom.), ktoré nám predobrazuje večné požívanie Krista v nebi (postkom.). -
Dňa 22.06.2025Kristus nás pozýva na hostinu. - Táto nedeľa je ešte úplne v myšlienkovom ovzduší sviatku Božieho Tela. Sme shromaždení v svadobnej sieni Cirkvi, v kostole, a berieme účasť na „veľkej hostine“ Tela a Krvi Kristovej. Sv. Eucharistia je nám ochranou v púšti tohto života (intr.), je sviatosťou lásky (lekcia) a nadprirodzeným pokrmom, zárukou večných radosti (evanj.). Pri ofertóriu prosíme Krista, aby prišiel k nám v tejto obete a svojim pokrmom nás zachránil (ofert.). Po účasti na veľkej hostine mu ďakujeme (kom.). -
Dňa 27.06.2025Božské Srdce, prameň lásky a milosti. Kult Božského Srdca vyplýva prirodzene z kultu Eucharistie. Základy tohto kultu sú uložené v Písme svätom. Svätí kresťanského staroveku (Augustín) alebo stredoveku (Bernard, Gertnida, Mechtilda) a nového veku (Ján Eudes a najmä Margita Alacoque) budujú tento kult. Pius XI. r. 1938 schválil terajší omšový formulár a sviatok povýšil na hodnosť, akú majú Vianoce a Nanebevstúpenie Pána. Kristus nám dokázal svoju nekonečnú lásku smrťou na Kríži a ustanovením najsv. Sviatosti Oltárnej (intr.). V Srdci Kristovom máme nevyčerpateľný prameň milosti (orácia) a ako údy tela Kristovho účastní sme na tomto bohatstve (lekcia). Na Kríži otvára Bohočlovek svoje srdce ako prameň spasenia (evanj.). Očakávajúc obetu tohto Srdca, chápeme jeho ponosu a chceme mu dať náhradu (ofert.). Cez kánon stojíme pod Krížom, pozeráme na otvorené Srdce Ježišovo v duchu Matky, Jána a nábožných žien. Pri sv. prijímaní čerpáme z otvoreného Srdca bohatstvo milosti (kom.).
Zobrazených 20 z celkového počtu 229 udalostí
Načítať viac 229 101 events0c93b745749fbbfd204a138766b3a870