De tempore «per annum» post Pentecosten
-
Dňa 24.11.2024Druhý príchod Kristov. - Cirkev končí veľkú drámu vykúpenia. Kristus, ktorý mlčal pred sudcami tohto sveta a mlčí aj dnes, keď ho svet súdi, ozve sa pri poslednom súde. Kresťania prvých storočí často mysleli na blaženú chvíľu druhého príchodu Kristovho (parúzia), boli naň vždy pripravení a v ich modlitbách často sa ozýval výkrik: „Maranatha“ (Náš Pane, príď!). Myšlienka parúzie stupňovala sa vo vigíliách, najmä veľkonočnej. Z veľkonočnej vigílie túžba po príchode Pánovom prešla aj na nedeľu, ktorá obsiahla meno posledného dňa („deň Pánov“ -dies Dominica). V dnešnej liturgii teda prežívame druhý príchod Spasiteľov. Posledný deň znamená skončenie zemského putovania a bojov Cirkvi (intr.). Pravý kresťanský život je cestou, ktorí vedie do blaženej večnosti (lekcia). Skaza Jeruzalema predobrazuje posledný súd, keď nepriatelia Kristovi, ktorých obrazom boli neverní Židia, musia uznať Kristovo kráľovstvo. No kresťania očakávajú svojho Spasiteľa s radostnou nádejou (evanj.). V tejto nádeji voláme po vyslobodení (ofert.), prežívame Kristovu prítomnosť a požívame jeho hostinu, na ktorú nás vovedie po poslednom súde (kom.). -
Dňa 15.06.2025Najsvätejšia Trojica: náš pôvod a cieľ. - Stvorenie, vykúpenie a posvätenie človeka je dielom najsv. Trojice, všetkých troch osôb, pričom stvorenie privlastňujeme Bohu Otcovi, vykúpenie Bohu Synovi a posvätenie Bohu Duchu Svätému. Primerane tomu na Vianoce obdivovali sme lásku Boha Otca, ktorý nám dal svojho jednorodeného Syna, na Veľkú noc sústreďujeme sa na oslavu vykúpenia skrze Bohočloveka, Ježiša Krista, a Turíce venujeme oslave Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje. Ako by na zakončenie tohto trojitého diela Božieho Cirkev venuje dnešný sviatok celej sv. Trojici, ďakuje jej za nekonečnú dobrotu a preukázané milosrdenstvo. Tajomstvo najsv. Trojice, že v jednom a nerozdielnom Božstve sú tri Božské osoby, z ktorých každá je podstaty Božej, - môžeme len obdivovať, a nie pochopiť. Toto tajomstvo Cirkev postavila za stred svojej liturgie. V mene najsv. Trojice vysluhuje sviatosti a požehnáva osoby a veci, prežehnáva sa, zakončuje modlitby, k nej vzdychá v kýrie, ju oslavuje v glórii, Tedeume, vyznáva v kréde, žalmy a spevy končia sa jej oslavovaním atď. Naše stvorenie, vykúpenie a posvätenie sú znakom nesmierneho milosrdenstva najsv. Trojice (intr., ofert., kom.). Kto by mohol vyčerpať bohatstvo múdrosti i vedomosti Božej (lekc.). Už naše začlenenie do mystického tela Kristovho deje sa v mene najsv. Trojice (evanj.). Najsv. obeta je naším vrcholným úkonom zvelebovania a ďakovania za obsiahnuté dobrodenia. -
Dňa 19.06.2025Kristus nám zanecháva seba v Eucharistri. Po sviatku najsv. Trojice slávime druhé veľké tajomstvo viery katolíckej: Najsv. Sviatosť Oltárnu. V tejto sviatosti postavil Kristus pomník svojej nekonečnej lásky k nám. Stal sa nám obetou, nadprirodzeným pokrmom a ostáva medzi nami sviatostným spôsobom. Pri sv. obete obdivujeme toto vznešené tajomstvo a potom vyjdeme do sveta hlásať slávu eucharistického Spasiteľa. Procesia je triumfálnym pochodom Eucharistie. Štyri zastávky so Štyrmi evanjeliami znázorňujú štyri strany sveta, teda celý svet. Svet sa mu klania a Spasiteľ ho požehnáva. Deň ustanovenia tejto sviatosti je Zelený štvrtok. Cirkev však chce toto tajomstvo osláviť aj v oddanej radosti, a preto mu venuje deň na začiatku leta, keď sa príroda úplne rozvinula a poskytuje nádherný rámec slávnosti. Sviatok zaviedol pápež Urban IV. roku 1252 pre celú Cirkev po videní sv. Juliany z Lutychu. Procesia sa ujímala od roku 1279. Text sv. omše i ofícia sostavil sv. Tomáš Akvinský, cirkevný učiteľ a básnik, ktorý sa vyznačoval mimoriadnou úctou k najsv. Sviatosti Oltárnej. Sv. omša prízvukuje Eucharistiu ako nadprirodzený pokrm, procesia oslavuje Kristovu prítomnosť v Eucharistii. Boh sa postaral o pokrm svojho ľudu v púšti, podobne sa postaral aj o náš duchovný pokrm v púšti života zemského (intr.). Eucharistia je pamiatkou Kristovho umučenia, teda obetou (orácia, lekcia) a naším pokrmom (evanj.). Medzi lekciou a evanjeliom spievame nádhernú sekvenciu Lauda Sion, v ktorej liturgia rozoberá celú náuku o Eucharistii. Sekvencia je interpretáciou predchádzajúceho verša: „Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj.“ S Eucharistiou úzko súvisí kňazský úrad, na ktorom máme aj my, kresťania, podiel (všeobecné kňažstvo - ofert.). V svojom kruhu vítame eucharistického Spasiteľa, ktorý sa obetuje za nás pod posv. spôsobmi. Zasadáme za sviatočný stôl Kristov pri sv. prijímaní (kom.), ktoré nám predobrazuje večné požívanie Krista v nebi (postkom.). -
Dňa 22.06.2025Kristus nás pozýva na hostinu. - Táto nedeľa je ešte úplne v myšlienkovom ovzduší sviatku Božieho Tela. Sme shromaždení v svadobnej sieni Cirkvi, v kostole, a berieme účasť na „veľkej hostine“ Tela a Krvi Kristovej. Sv. Eucharistia je nám ochranou v púšti tohto života (intr.), je sviatosťou lásky (lekcia) a nadprirodzeným pokrmom, zárukou večných radosti (evanj.). Pri ofertóriu prosíme Krista, aby prišiel k nám v tejto obete a svojim pokrmom nás zachránil (ofert.). Po účasti na veľkej hostine mu ďakujeme (kom.). -
Dňa 27.06.2025Božské Srdce, prameň lásky a milosti. Kult Božského Srdca vyplýva prirodzene z kultu Eucharistie. Základy tohto kultu sú uložené v Písme svätom. Svätí kresťanského staroveku (Augustín) alebo stredoveku (Bernard, Gertnida, Mechtilda) a nového veku (Ján Eudes a najmä Margita Alacoque) budujú tento kult. Pius XI. r. 1938 schválil terajší omšový formulár a sviatok povýšil na hodnosť, akú majú Vianoce a Nanebevstúpenie Pána. Kristus nám dokázal svoju nekonečnú lásku smrťou na Kríži a ustanovením najsv. Sviatosti Oltárnej (intr.). V Srdci Kristovom máme nevyčerpateľný prameň milosti (orácia) a ako údy tela Kristovho účastní sme na tomto bohatstve (lekcia). Na Kríži otvára Bohočlovek svoje srdce ako prameň spasenia (evanj.). Očakávajúc obetu tohto Srdca, chápeme jeho ponosu a chceme mu dať náhradu (ofert.). Cez kánon stojíme pod Krížom, pozeráme na otvorené Srdce Ježišovo v duchu Matky, Jána a nábožných žien. Pri sv. prijímaní čerpáme z otvoreného Srdca bohatstvo milosti (kom.). -
Dňa 29.06.2025Kristus zachraňuje hriešnikov. - Ako poblúdilé ovce dobrého Pastiera, Krista, cítime svoju duchovnú biedu a voláme po záchrane (intr.). Sme vystavení osídlam diablovým (lekcia), iba dobrý Pastier nás môže zachrániť (evanj.). S dôverou ho očakávame (ofert.), prežívame jeho obetu za smierenie naše a jeho prítomnosť medzi nami. Po nájdení stratenej ovce aj on pripraví radostnú hostinu, že sme sa vrátili k Bohu (kom.). -
Dňa 06.07.2025Kristus spravuje Petrovu prácu, - na jeho loďke sme bezpeční. - Loďka Petrova nás vedie do blaženého prístavu. Na tejto loďke sme spolu s Kristom. Kostol, v ktorom sme sa dnes zišli, je obrazom Cirkvi, loďky Petrovej. Sme spolu so Spasiteľom. Sme aj rybkami, ktoré Peter chytil do svojej siete na Pánov rozkaz. Mystérium dnešnej nedele vzťahuje sa na Cirkev, ale aj na jednotlivých kresťanov. Práca za kráľovstvo nebeské musí sa konať s dôverou (intr.) a s trpezlivosťou (lekcia); nesmieme sa dať znechutiť zdanlivým neúspechom, ale máme sa spoliehať na pomoc a spoluprácu Kristovu (evanj.). Kristus prichádza nám na pomoc, kráčame mu v ústrety (ofert.), jeho nadprirodzený pokrm je nám posilou v boji o kráľovstvo nebeské. -
Dňa 13.07.2025Láska k Bohu predpokladá lásku k bližnému, - oboje čerpáme od Krista. - Kresťanstvo v podstate je náboženstvom lásky. Zákon dvojitej lásky, lásky k Bohu a lásky k bližnému, je základným pilierom kresťanskej mravouky. Zákon lásky nám ukladá sviatosť krstu. Spasiteľ prichádza k nám dnes, aby nám zdôraznil túto povinnosť. Prosíme milosť Kristovej lásky (intr.). Dobre si uvedomíme poučenie sv. Petra apoštola a aj samého Spasiteľa o pravej láske kresťanskej (lekcia, evanj.). Keď ideme v ústrety obetujúcemu sa Spasiteľovi, sľubujeme, že zachováme jeho poslednú vôľu o láske (ofert.). Spoločný stôl so Spasiteľom a jeho vyvolenými tiež nám ukladá záväzok lásky (kom.). -
Dňa 20.07.2025Kristus sa stará o náš nadprirodzený život krstom a Eucharistiou. - Krst je základom nadprirodzeného života v nás, sv. prijímanie posilňuje a rozvíja v nás tento život. Liturgia nám dnes prízvukuje tieto dva piliere duchovného života. Pri tejto sv. omši cítime väčšmi než inokedy svoju príslušnosť k ľudu Božiemu, ktorý si Božský Spasiteľ sám ochraňuje (intr.). Lekcia nás poučuje o krste, evanjelium o Sviatosti Oltárnej. Keď sa začína obeta (ofert.), v duchu kráčame aj my k oltáru. Je to obraz približovania sa ku Kristovi v tejto sv. omši. Aj sa s ním stretáme vo chvíli premenenia. So spevom chvály sadáme si k bohatému stolu Spasiteľovmu (kom.). -
Dňa 27.07.2025Ríša Božia a ríša diablova (prvý protiklad). - Odriekame sa diabla a bližšie sa primykáme ku Kristovi. Liturgia predchádzajúcich troch nedieľ nás upevňovala v základných zásadách nadprirodzeného života, a to (1) skrze Cirkev dostaneme sa do neba, (4. ned.), (2) kresťanský život spočíva na zákone lásky (5. ned.), (3) dva hlavné prostriedky spasenia sú krst a Eucharistia (6. ned.). Dnešnou nedeľou začína sa séria dvojitých obrazov, jeden z ríše Božej, druhý z ríše tohto sveta. Občania ríše Božej sú šťastní (intr.). Apoštol opisuje rozdiel medzi službou Božou a službou hriechu (lekcia), to značí aj protiklad dvoch stromov, úrodného a neúrodného (evanj.). Obeta Nového zákona, na ktorú sa pripravujeme, vysoko prevyšuje nedokonalé obety Starého zákona, ktoré sa podobajú neúrodnému stromu (ofert.). V tomto vedomí schádzame sa dnes s väčšou oddanosťou okolo obetného oltára a pohostinného stola Kristovho (kom.). -
Dňa 03.08.2025Synovia svetla a synovia tohto sveta (druhý protiklad). - Synovia tohto sveta prejavujú podivuhodnú horlivosť v nadobúdaní časných hodnôt. My, synovia svetla, budeme sa starať o hodnoty verné aspoň tak horlivo, ako sa starajú synovia sveta o hodnoty časné. V dome Otcovom, tu v kostole, máme bohatú pokladnicu milosti, prichádzame z nej čerpať (intr.). Chceme žiť podľa ducha, a nie podľa tela; túto povinnosť nám ukladá krst, ktorý sme prijali (lekcia). Ako sa starajú synovia tohto sveta o blaho časné! Nasleduj ich horlivosť vo vyhľadávaní hodnôt večných (evanj.). Boh prijíma dary ponížených, nie pyšných (ofert.). Takto očakávame svojho Spasiteľa; jeho obeta a jeho presv. Telo a Krv sú nám nesmiernymi hodnotami (kom.). -
Dňa 10.08.2025Zavrhnutie vyvoleného národa je nám výstrahou. - Predpoveď spustošenia Jeruzalema a vyhnanie kupcov z chrámu sú príznakmi zavrhnutia Izraela. Naše vyvolenie za synov Božích nás ešte neuchráni pred zavrhnutím. Kresťan, ako člen nového Izraela, má spolupracovať s milosťou, aby ostal verný Kristovi až do konca. S pomocou Božou chceme vytrvať pri Kristovi (intr.). Boh v púšti trestal neverných Židov, ale nedopusti pokušenie nad naše sily (lekc.). Spasiteľ predpovedá zánik zradného Jeruzalema a vyháňa kupcov z chrámu, čím naznačuje pozbavenie vierolomných Židov práva, aby sa stali členmi kráľovstva Božieho (evanj.). Pripravujeme obetu a čakáme v nej Spasiteľov príchod, ako voľakedy prišiel do jeruzalemského chrámu. Sľubujeme mu vernosť(ofert.). Sv. prijímanie nás spája s Kristom (kom.). -
Dňa 17.08.2025Pýcha a poníženosť (tretí protiklad). - Sv. omšu dnes slávime v duchu poníženého mýtnika. Začíname piesňou poníženého (intr.). Nadprirodzené dary nesmú byť dôvodom vyvýšenosti (lekcia). Kresťan má byť ponížený, a nesmie nasledovať spupných Židov alebo pohanov (evanj.). V duchu poníženosti blížime sa k oltáru, aby sme boli svedkami Kristovej obety a jeho príchodu (ofert.). Ponížený obetný Baránok Boží je nám vzorom, ako ho máme prijať vo sv. prijímaní (kom.). -
Dňa 24.08.2025Kristus uzdravuje hluchonemého. - V ňom poznávam seba. V jeho duchu chcem privítať a prijať v tejto sv. omši Božského Lekára, Ježiša Krista. Ako rodina Božia prišli sme do domu svojho Otca (intr.). Nedeľa je pamiatkou Kristovho zmŕtvychvstania; len skrz Krista ostaneme verní v novom živote (lekcia). Zázrak uzdravenia hluchonemého nám znázorňuje naše uzdravenie vo sv. krste (evanj.). Preto spievame Spasiteľovi pieseň vďaky (ofert.), vítame ho, pričiníme sa, aby sa nás dotkol vo sv. prijímaní a nadelil nim z bohatstva svojich darov (kom.). -
Dňa 31.08.2025Ježiš je naším milosrdným Samaritánom. - Aj tu je Nový zákon proti Starému (Štvrtý protiklad): Kňažstvo židovské nemohlo a ani nechcelo uzdraviť padnuté ľudstvo. Musel prísť Spasiteľ, veľkňaz Nového zákona. V osobe človeka, napadnutého lotrami, vidíme seba. Vžívame sa do jeho citov a myšlienok. Takto sa stretneme v obete s naším milosrdným Samaritánom, ktorý nás lieči (pri sv. prijímaní). Cítime svoju núdzu, napádaní nepriateľmi, a voláme o pomoc (intr.). Služobníci litery (kňažstvo Starého zákona) nemohli pomôcť ubiedenému ľudstvu, zachránila ho však služba ducha (milosť Nového zákona, - lekcia). Veľkňaz Nového zákona, náš milosrdný Samaritán, zachraňuje ľudské pokolenie (evanj.), nalieva mu do rán oleja (sviatosti) a vína (Eucharistia). Mojžiš Nového zákona, pravý Prostredník medzi Bohom a nami, pripravuje sa na obetu (ofert.). Obetuje sa za nás, oživuje nás a lieči (kom.). -
Dňa 07.09.2025Pán Ježiš nás očisťuje od prašiny hriechu. - Vďačný Samaritán je tu postavený proti nevďačným Židom (piaty protiklad). Vo sv. krste nás očistil od dedičného hriechu. Je však veľa nevďačných, ktorí si nepokladajú za povinnosť v nedeľu sláviť Eucharistiu čiže ďakovať (grécke slovo „eucharistia“ znamená ďakovanie). Prišli sme do kostola poďakovať sa Ježišovi za milosť kresťanstva. Naša dnešná Eucharistia bude ozaj ďakovnou obetou. Prišli sme uistiť svojho Spasiteľa, že mu ostaneme verní a chceme obnoviť svoj krstný sľub (intr.). Stará smluva prestala platiť, jej miesto zaujala nová, na ktorej sme účastní vierou v Ježiša Krista a krstom (lekcia). Krstom sme boli očistení a teraz prichádzame ďakovať (evanj.). Sv. obetu slávime spolu so Spasiteľom v duchu povďačného Samaritána (ofert. - kom.). -
Dňa 14.09.2025Nemožno slúžiť Bohu a mamone (Šiesty protiklad). - Len jeden je náš Pán, Kristus. Vo sv. omši stojíme zoči-voči s naším Pánom. Radosť je slúžiť Bohu (intr.). Musí vládnuť v nás duch, a nie telo (lekcia). Nemožno slúžiť dvom pánom. Bohu a mamone (evanj.). Boh sa stará o svojich, on je náš Pán (ofert.); hľadajme teda najprv kráľovstvo Božie, a nie pominuteľné hodnoty (kom.). -
Dňa 21.09.2025Kristus, náš Oživovateľ v sviatosti krstu a pokánia.- Matka - vdova oplakáva mŕtveho syna, Cirkev oplakáva hriešnikov. Spasiteľ oživuje syna matky-vdovy a vlieva nový život do mŕtvych údov Cirkvi. Cítime svoju hriešnosť a vzdycháme k nášmu Pomocníkovi (intr.). Apoštol pokračuje v predmete predošlej nedele: máme žiť podľa ducha, a nie podľa tela (lekcia). Vzkriesenie nairnského mládenca je obrazom sviatosti krstu a pokánia (evanj.). Spievame vďaku Spasiteľovi za milosť duchovného vzkriesenia (ofert.). Eucharistia je oživujúcim pokrmom duše (kom.). -
-
Dňa 24.09.2025Vďaka za duchovné ovocie. - Jesenné kántry pripadajú na stredu, piatok a sobotu po štrnástom septembri. V južných krajoch Európy v tomto čase skončilo sa už oberanie ovocia a hrozna. Bola to teda vhodná príležitosť poďakovať sa Bohu za úrodu. Hrozno, čiže víno, pripravované z neho, bolo bez toho hmotou posvätnou, užívanou pri najsv. obete. Veriaci z povďačnosti odovzdávali v tieto dni desiatky z úrody na bohoslužobné ciele. Liturgia týchto kántrových dní nadväzuje na starozákonné sviatky, ktoré Židia slávili v siedmom mesiaci (sept.-okt.). Boly to: sviatok nového mesiaca (nový rok), deň smierenia (pokánie) a sviatok stánkov (ďakovný deň žatvy a spomienka na putovanie v púšti). Vďaka, radosť, pokánie a odprosovanie charakterizujú jesenné kántry.
Zobrazených 20 z celkového počtu 214 udalostí
Načítať viac 214 101 events0c93b745749fbbfd204a138766b3a870