-
Dňa 10.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnPríklad dobrej matky. - Škótska kráľovná, ktorá nábožnosťou a láskou stala sa dobrou matkou vlastnej rodiny a celej krajiny. Zomrela r. 1093. Najväčšiu časť jej relikvií opatrujú v kláštore Eskoriál (pohrebné miesto španielskych kráľov). -
Dňa 11.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnMilosť apoštolského ducha. - Bol spoločníkom sv. Pavla, neskôr šíril kresťanstvo vo svojom rodisku na ostrove Cyprus, kde podľa kresťanskej tradície zomrel mučeníckou smrťou. Jeho ostatky údajne našli r. 488 v Salamíne. Pre jeho neúnavnú prácu na rozširovaní Cirkvi dostal titul apoštola. Jeho meno obsahuje aj omšový kánon (po konsekrácii). -
Dňa 12.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnBlahoslavení pokojamilovní. - Vychovali ho v benediktínskom kláštore sv. Fakunda v Sahagúne (Španielsko), stal sa členom augustiniánskej rehole, kde sa venoval hlásaniu evanjelia a dušpastierstvu. Od Boha dostal dar udobrovať nepriateľov. Zomrel r. 1479 v Salamanke (Španielsko); tu je i pochovaný. -
Dňa 14.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnNa krídlach modlitby k Bohu! - Z lásky k Bohu opustil svojich (evanj.) a utiahol sa do púšte. Neskôr stal sa biskupom cezarejským v Kapadócii (v Malej Ázii), mužne bojoval za práva Cirkvi. Je patriarchom východného mníšstva, jeho pravidlá platia podnes pre východné kláštory. Patrí medzi najväčších cirkevných otcov Východu, ktorý má veľké zásluhy aj na poli liturgickom. Zomrel r. jan. 379 v Cezarei (dnes je výročie jeho biskupskej vysviacky), pochovaný je v svojom biskupskom sídle. -
Dňa 18.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnBuď harfou Ducha Svätého! - Narodil sa v Nisibis (Mezopotámia) okolo r. 306. Ako učiteľ, kazateľ a básnik zanechal početné spisy. Najvýznamnejšie sú jeho náboženské hymny, za ktoré dostal titul „harfy Ducha Svätého“. Benedikt XV. r. 1920 mu priznal hodnosť učiteľa Cirkvi. Zomrel 9. júna 373 pri Edesse; tam je aj jeho hrob. -
Dňa 19.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnBlažená smrť v objatí Pána. - Pochádzala z Florencie. Z jej podnetu vznikla ženská rehoľa servitov (mantelátok), v ktorej naša svätica bola prvou predstavenou. Pred smrťou dostala tú milosť, že pre chorobu prijala hostiu nie ústami, ale priložili jej ju na prsia, a tak ju požila. Zomrela r. 1341; pochovali ju v kostole servitov vo Florencii. -
Dňa 21.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnAnjel v ľudskom tele. - Narodil sa r. 1568 v Casliglione pri Mantue z grófskej rodiny. Od malička vyznačoval sa láskou k čistote, modlitbe a kajúcnosti (orácia). R. 1585 vstúpil v Ríme do Spoločnosti Ježišovej, kde v dvadsiatom treťom roku života stal sa obeťou morovej nákazy, keď opatroval chorých (1591). Tento „anjelský mladík“ je patrónom mládeže. Pochovaný je v Ríme v kostole sv. Ignáca, v krížovej lodi v kaplnke, zasvätenej jemu. Omša vychvaľuje jeho anjelskú čistotu (intr.), chránenie sa každého hriechu (lekcia) a lásku k bližnému, ktorej sa stal obeťou (ev.). Svojím svätým životom si zaslúžil, aby bol obyvateľom nebeskej svätyne (ofert.); časté požívanie anjelského pokrmu urobilo ho podobným anjelom (kom.). -
Dňa 22.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnZriekol sa svojej osobnej slobody, aby vykúpil blížneho. - Pochádzal z Bordeaux (Franc.) a zastával vysoké svetské úrady. R. 389 prijal krst a neskôr v Barcelone kňazskú vysviacku. Ako biskup v Nole (Kampánia, Tal.) vyznačoval sa cirkevným písomníctvom a mimoriadnym záujmom o chudobných a chorých. Keď chudobnej vdove nemohol ináč vykúpiť syna, šiel sám za neho do otroctva. Zomrel r. 431 v Nole. Pius X. nariadil jeho ostatky vrátiť nolskej katedrále. Lekcia a evanjelium omše prízvukujú štedrosť svätého Pavlína k núdznym. -
Dňa 25.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnSebazapieranie a samota. - Narodil sa r. 1085 vo Vercelli, zriekol sa majetku a radostí tohto sveta. Utiahol sa do samoty v južnom Taliansku. R. 1118 v kláštore Monte Vergine založil rehoľu benediktínskych pustovníkov podľa ideí sv. Benedikta. Zomrel r. 1142; jeho telo opatruje kostol Panny Márie na Monte Vergine. -
Dňa 26.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúnDve olivy, dva žiariace svietniky pred Bohom. - Podľa podania boli rodnými bratmi a úradníkmi Konštantíny, dcéry Konštantína Veľkého. Ako kresťania zdráhali sa slúžiť cisárovi Juliánovi Odpadlíkovi. Bezbožný cisár ich dal usmrtiť r. 362 v Ríme. Pred smrťou všetok svoj majetok rozdelili chudobným. Ich dom kresťania premenili na chrám, ktorý jestvuje v Ríme podnes, v ňom je aj teraz ich hrob. V starých časoch požívali svätí bratia veľkú úctu, čoho znakom je ich zaradenie do litánií všetkých svätých a do omšového kánona pred premenením (Communicantes). V ich chráme slávime štáciu v piatok po Popolcovej strede. Omšové texty zdôrazňujú ich činnú lásku k blížnemu (lekcia), bratskú súdržnosť (grad.) a mučenícku priamosť (evanj.). -
Dňa 27.06.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis NeosoliensisLadislav I. Svätý (maď. I. László, lat. Ladislaus I), ( * 1040/45, Poľské kráľovstvo – † 29. júl 1095, Nitra, Uhorsko) bol knieža Biharského kniežatstva v rokoch 1064 a 1074, Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 1074 – 1077 a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095. Ladislav I. bol vyhlásený za svätého v roku 1192. Jeho kult bol rozšírený po celom Uhorsku, a je veľmi častý aj na území Slovenska. O jeho obľube v 13. a 14. storočí svedčí množstvo kostolov zasvätených sv. Ladislavovi (Liptovské Matiašovce), ako aj časté zobrazenia na gotických freskách (Žehra, Veľká Lomnica, Necpaly, Bijacovce, Bodice). -
Dňa 30.06.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Jún„Viem, komu som uveril.“ (2 Tím 1, 12). - Najprv bol horlivcom za Mojžišov zákon, prenasledoval kresťanov, pomáhal pri kameňovaní sv. Štefana, prvého mučeníka, potom zázračným zásahom Kristovým sa obrátil (sviatok 25. januára) a popri sv. Petrovi stal sa najvýznamnejším apoštolom, ktorý svojou misijnou činnosťou medzi rozličnými národmi zaslúžil si titul „apoštola národov“. Vernosť ku Kristovi spečatil krvou; pamiatku toho slávime dnes. V duchu putujeme ku hrobu sv. Pavla do jeho baziliky v Ríme; v jeho spoločenstve prežívame obetu a prítomnosť Kristovu medzi nami a s ním sa zúčastňujeme na dnešnej obetnej hostine. Omša vychvaľuje jeho vieru a dôveru v Krista (intr.), pripomína jeho zázračné povolanie za apoštola (lekcia), jeho poslanie a predpoveď mnohých utrpení (evanj.). S ním sa zapájame do obetného spoločenstva s Kristom (ofert.) a v sv. prijímaní prijímame časť odmeny za verné nasledovanie Krista (kom.). -
Dňa 03.07.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúlPôvodne bol Grék. V mladosti sa učil u svätého Polykarpa a potom sa presťahoval na západ do Lyonu, kde sa stal kaplánom malajských emigrantov. Po návrate z cesty do Ríma sa stal biskupom a napravil škody spôsobené prenasledovaním. Obhajoval kresťanskú vieru proti gnostikom a písal spisy proti heréze. Medzitým pápeža napomenul, že je príliš prísny voči tým, ktorí majú iné názory. Bol jedným z najznámejších spisovateľov prvých kresťanských storočí a počas ďalšieho prenasledovania bol sťatý mečom. -
Dňa 05.07.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúlAnton Mária Zaccaria sa narodil koncom r. 1502, pravdepodobne v decembri, v Cremone na rieke Pád – v severnom Taliansku. Už v mladosti zložil sľub čistoty. Po skončení prvých štúdií v rodnom meste sa dal zapísať na známu univerzitu v Padove, aby tam študoval medicínu. V r. 1524 získal hodnosť doktora medicíny a vrátil sa späť do svojho otcovského mesta. Pod vedením dominikána pátra Marcella, ktorého pomenoval svojím „duchovným otcom“, sa venoval priamemu apoštolátu: v kostole sv. Vitála čítal a vykladal state Svätého písma, vyučoval ľud katechizmus a mával prednášky najmä o listoch sv. Pavla, apoštola. Po Marcellovej smrti ho jeho nový duchovný vodca Battista Carioni usmernil, aby sa pripravoval na kňazstvo. V r. 1528 prijal kňazskú vysviacku. V Miláne spoznal oratórium Večnej Múdrosti u augustiniánok sv. Marty. V tomto spolku asketického života sa onedlho stal duchovným vodcom. Spolok sa na jeho popud rozdelil na tri nové náboženské družiny, ktoré sa podľa jeho želania zasvätili sv. Pavlovi. Hlavným cieľom jednej z družiny – barnabitov bolo zasadzovať sa osobným príkladom svojich členov za mravné pozdvihnutie kňazov a ľudu a obetovať sa mu. Keď Zaccaria videl, že mu ubúdajú telesné sily, želal si, aby sa dostal do svojho rodného mesta. Tam dokonal v náručí svojej matky, iba tridsaťšesťročný, dňa 5. júla 1539. Pochovali ho v Miláne v kostole sv. Pavla. -
Dňa 07.07.2023Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého. -
Dňa 08.07.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúlMatka pokoja a svojej vlasti. - Pochádzala z rodu sv. Alžbety Durínskej a svoju veľkú príbuznú, ktorej meno nosila, verne nasledovala v živote. Ako portugalská kráľovná bola matkou chudobných a chorých. Mala nadprirodzený dar udobrovať nepriateľov (orácia). Svoj vdovský život strávila v kláštore klarisiek v Coimbre (Portug.), kde umrela 4. júla 1336; pochovaná je v kláštornom kostole. -
Dňa 10.07.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúlBohatá žatva mučeníctva. - Sedem bratov, synov sv. Felicity, mučenice (spomienka 23. nov.), podstúpilo hrdinskú smrť za Krista (asi r. 162) podľa vzoru starozákonných Machabejcov. Onedlho ich nasledovala aj matka. Pochovaní boli na rozličných cimetériách: Silána s matkou uložili v 8. storočí v chráme sv. Zuzany v Ríme; tam odpočívajú aj dnes. Telo Alexandra dostalo sa do opátskeho chrámu vo Farfe. Sv. Rufína a Sekunda, popredné rímske panny, staly sa obeťou viery a panenskej čistoty r. 357. Ich telá od 12. stor. odpočívajú v lateránskej bazilike. Omšové texty oslavujú spoločne synov a matku (intr.), obdivujú jej hrdinskosť (lekcia), jej synovia stali sa bratmi Kristovými, lebo splnili vôľu Otca nebeského (evanj., kom.); zlosť nepriateľov Kristových síce zabila ich telo, ale neuškodila duši (ofert.). -
Dňa 12.07.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúlPriveďte slovanské národy do spoločného ovčinca Kristovho! Sv. Ján Gualbert pochádzal z florentskej šľachtickej rodiny. Vrahovi svojho brata veľkodušne odpustil, a tým získal milosť svätosti. Pri Florencii na mieste, zvanom „Vallis umbrosa“, založil r. 1013 rehoľu podľa zásad sv. Benedikta (valubrozáni). Zomrel r. 1073; pochovaný je v kláštore Passignano pri Florencii. -
Dňa 14.07.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúlUčiteľ serafínsky. - Narodil sa r. 1221 vo Viterbe (Toskána), ešte v mladom veku vstúpil do rehole sv. Františka, kde čoskoro nadobudol veľkú povesť: stal sa učiteľom posvätných vied v Paríži a kapitula rehole vyvolila ho sotva tridsaťšesťročného za generála. R. 1273 stal sa kardinálom. Zomrel r. 1374 na lyonskom sneme; tam bol pochovaný, ale kalvínski fanatici spálili jeho relikvie r. 1562. Popri sv. Tomášovi Akvinskom, s ktorým bol v úzkom priateľstve, je najväčším predstaviteľom scholastiky (,,Doctor seraphicus“ ). -
Dňa 15.07.2023Kategórie: Proprium de sanctis, JúlOddanosť sv. Stolici. - Bol kráľom bavorským (od r. 905), kráľom nemeckým (od r. 1002), konečne rímsko-nemeckým cisárom (1014-1024). Staval kostoly a kláštory, založil biskupstvo bamberské. Vo vykonávaní dobrých skutkov pretekala sa s ním jeho svätá manželka Kunigunda, ktorá po smrti manžela skonala život v kláštore († 1033). Obidvaja sú pochovaní v bamberskom dóme.
Zobrazených 20 z celkového počtu 1720 udalostí
Načítať viac1720101eventscd24a309b19f0478e5bebb56d23f3d18