- Dňa 04.10.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Október
- Dňa 06.10.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Október
- Dňa 07.10.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Október
- Dňa 09.10.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Október
- Dňa 10.10.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Október
- Dňa 13.10.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Október
- Dňa 19.10.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Október
- Dňa 20.10.2023Kategórie: Proprium de sanctis, Október
- Dňa 04.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberVeľký pastier duší. Pochádzal z grófskej rodiny Boromejských (nar. 1538). Už vo veku 23 rokov stal sa milánskym biskupom a kardinálom. Zaujíma miesto v rade najväčších okrás Cirkvi. Horlivo prevádzal reformy tridentského snemu (1545-63): zakladal semináre, súril sostavenie katechizmu, reformoval cirkevné ustanovizne a rehole. Vyznačoval sa aj v hrdinskej láske k bližným, najmä v Miláne počas moru. Umrel r. 1584 v 47. roku života. Pochovaný je v milánskom dóme.
- Dňa 05.11.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, JanuárSv. Imrich narodil sa roku 1007 v Ostrihome. Otec jeho bol sv. Štefan, I. kráľ uhorský. Matka menovala sa Gizela, i bola dcérou Henrika, vojvodcu bavorského, a sestrou cisára, sv. Henrika II. Mladý kralevič zdedil od zbožných a vznešených rodičov svojich všetky cnosti kresťanské; lebo bol veľmi starostlivé od najútlejšej mladosti vychovávaný. Slávnostné korunovanie sv. Imricha za kráľa uhorského malo sa diať dňa 2. septembra roku 1031. Všetky prípravy sa dokončili, ale osem dní pred korunováciou bol sv. Imrich ťažko ranený divým kancom a po ťažkej chorobe, na deviaty deň o 9. hodine v pondelok umrel. Sv. Imrich vyobrazuje sa ako mládenec, v kniežacom rúchu odený, a na stupňoch oltára kľačiaci, na ktorý ukladá vojvodskú korunu svoju a iné drahocennosti.
- Dňa 10.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberJazyk, ktorý luže, zabíja dušu. - Táto pravda ho presvedčila, že má opustiť svet a venovať sa službe Božej. R. 1556 vstúpil do rehole teatínov. Neúnavne pracoval na záchrane nesmrteľných duší. Umrel pri oltári r. 1608 v Neapoli ako 87 ročný starec. Pochovali ho v teatínskom chráme sv. Pavla v Neapoli.
- Dňa 11.11.2023Nebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. - Narodil sa okolo r. 316 v Sabárii v Panónii (dnešná Subotica) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal sv. krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov sv. Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. jan.). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. R. 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duší. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri sv. pápežovi Silvestrovi I. a sv. Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Umrel r. 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku St. Chapelle. Časť relikvii je aj v Subotici. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so sv. Silvestrom.
- Dňa 11.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberNebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. - Narodil sa okolo r. 316 v Sabárii v Panónii (dnešná Subotica) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal sv. krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov sv. Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. jan.). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. R. 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duší. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri sv. pápežovi Silvestrovi I. a sv. Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Umrel r. 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku St. Chapelle. Časť relikvii je aj v Subotici. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so sv. Silvestrom.
- Dňa 13.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberLáska ku Krížu. - Bol laickým bratom františkánskej rehole. Pôsobil v misiách na Kanárskych ostrovoch, v Ríme v kláštore Ara caeli a v Alkale, kde aj skončil svoj požehnaný život dňa 12. nov. 1463. Vyznačoval sa najmä hrdinskými skutkami pri opatere chorých a veľkou dôverou k sv. Krížu. Pochovaný je v Alkale (Španielsko).
- Dňa 15.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberApoštol pokoja. - Pochádzal z poprednej nemeckej rodiny v Lauingene. Študoval v Padue, kde sa stal dominikánom. Bol výrečným majstrom kresťanskej filozofie. Vlastne on pokresťančil a presadil do teológie grécku filozofiu aristotelovskú. Objavil sv. Tomáša Akvinského, ktorý bol jeho žiakom v Kolíne. Vo vede a čnostiach bol ozaj „Veľký“. Umrel r. 1280 v Kolíne. Pochovaný je v tamojšom farskom kostole sv. Ondreja. Pius XI. ho r. 1931 vyhlásil za svätého a za učiteľa Cirkvi.
- Dňa 17.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberMal vieru, ktorá vrchy prenáša. - Pochádzal z Neocezarey v Ponte (Malá Ázia). Krst prijal v Alexandrii a neskôr sa stal biskupom v svojom rodisku. Na jeho modlitbu sa vrch posunul na iné miesto, aby neprekážal stavbe chrámu (ev.). Umrel okolo r. 270 a pochovaný boj v Neocezarei.
- Dňa 19.11.2023Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, NovemberUkrižované milosrdenstvo. - Dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a sestra Belu IV. V útlom detskom veku ju zasnúbili s durinským krajinským grófom Ľudovítom, a preto ju vychovávali vo Wartburgu. Mala len 15 rokov, keď sa stala grófovou manželkou. Ako pani kraja vyvíjala neslýchanú dobročinnosť. Po manželovej smrti hrdinsky pretrpela krajnú núdzu a prenasledovanie. Vstúpila do rehole sv. Kláry a umrela vo vysokom stupni svätosti r. 1231 v Marburgu. Jej telo tam bolo pochované vo vlastnom chráme. Po obsadení chrámu protestantmi sa relikvie stratili. Hlava je uložená v chráme sv. Alžbety vo Viedni. Gregor IX. ju vyhlásil za svätú už r. 1235. Je patrónkou kresťanskej charity.
Zobrazených 20 z celkového počtu 883 udalostí
Načítať viac883101events1663049b1283d18c37b394215e17b383