-
Dňa 27.10.2024Smrť je len spánkom. - Kresťan neumiera, len spí; vo chvíli smrti prebúdza sa pre večnosť. Naše zemské vyhnanstvo končí sa radostným vyslobodením (intr.). Čakáme Spasiteľa, ktorý nás vzkriesi (lekcia). V Jairovej dcére poznávame seba (evanj.). So spevom vyhnancov blížime sa ku Spasiteľovi (oltár), ako pôvodcovi života (evanj.), vítame ho pri premenení a prijímame od neho pokrm života. -
Dňa 03.11.2024Kristus je víťaz, - aj my s ním zvíťazíme. - Sme spojení sväzkom lásky (lekc.) v lodičke Kristovej (Cirkvi). Uvedomujeme si nebezpečenstvo i prosíme o pomoc (or.). Okolo nás zúri víchor, vyvolávaný diablom, večným nepriateľom ríše Božej. Lenže nemáme sa čoho báť, lebo s nami je Spasiteľ, ktorý víťazí nad nepriateľskými mocnosťami; jeho dielo nepremôžu brány pekelné (evanj.). V tejto sv. obete prichádza medzi nás Kristus-víťaz, a posilní nás v dôvere, uistí o svojej pomoci a nasýtených svojím Telom, urobí zas schopnými víťazstva nad nepriateľmi Kristovými aj nad nepriateľmi našej duše. V najsv. obete prežívame s učeníkmi prítomnosť Krista, víťazného Pána prírodných síl a nepriateľskej moci. -
Dňa 10.11.2024Kristus je naším Sudcom, - pripravujeme sa na stretnutie s ním. - Kristovi Kráľovi prislúcha aj najvyššia moc sudcovská. Ako Vykupiteľ sveta dostal od Otca všetku moc na nebi i na zemi. Otec nebude súdiť ľudstvo, túto moc dal svojmu Synovi. Ako jednotlivci stretneme sa s ním pri smrti, ako celé ľudstvo na konci sveta. Odpúšťajme, aby aj Kristus nám odpustil (lekc.). Na tomto svete v ríši Kristovej spolunažívajú dobrí aj zlí (pšenica a kúkoľ): lež príde čas, že budú oddelení a odnesú si odmenu, alebo trest (evanj.). Vo sv. omši často sa stretávame s Kristom, naším budúcim Sudcom. Najmä dnes liturgia venuje sv. obetu a obetnú hostinu nášmu stretnutiu s Kristom Sudcom, aby sme žili stále v myšlienke na súd a aby sa naše posledné vyúčtovanie pred Kristom skončilo šťastlivo. -
Dňa 17.11.2024Kristovo kráľovstvo vzrastá na zemi, - musí rásť aj v našom vnútri. - Kráľovstvo Božie sa rozširovalo hlásaním evanjelia už za apoštolských čias a bude sa šíriť do Kristovho príchodu (lekc.). Obrazom tohto zázračného pretvorenia celého sveta silou Kristovho učenia je vzrast horčičného zrna a účinok kvasu (evanj.). No aj my sa musíme premieňať a dospievať v plnosť Kristovho veku. Na ofertórium obetujeme aj seba s chlebom a vínom. Ako chlieb a víno premenia sa na eucharistickú obetu, na Telo a Krv Kristovu, aj my máme svliecť so seba starého hriešneho človeka a obliecť si Ježiša Krista. Každá sv. omša, najmä dnešná, v sv. prijímaní privádza nás bližšie k podobnosti s Kristom a k úplnému uskutočneniu jeho kráľovstva v našej duši. Naším vnútorným vzrastom celá Cirkev vzrastá a dospieva k podobnosti Kristovej. -
Dňa 24.11.2024Druhý príchod Kristov. - Cirkev končí veľkú drámu vykúpenia. Kristus, ktorý mlčal pred sudcami tohto sveta a mlčí aj dnes, keď ho svet súdi, ozve sa pri poslednom súde. Kresťania prvých storočí často mysleli na blaženú chvíľu druhého príchodu Kristovho (parúzia), boli naň vždy pripravení a v ich modlitbách často sa ozýval výkrik: „Maranatha“ (Náš Pane, príď!). Myšlienka parúzie stupňovala sa vo vigíliách, najmä veľkonočnej. Z veľkonočnej vigílie túžba po príchode Pánovom prešla aj na nedeľu, ktorá obsiahla meno posledného dňa („deň Pánov“ -dies Dominica). V dnešnej liturgii teda prežívame druhý príchod Spasiteľov. Posledný deň znamená skončenie zemského putovania a bojov Cirkvi (intr.). Pravý kresťanský život je cestou, ktorí vedie do blaženej večnosti (lekcia). Skaza Jeruzalema predobrazuje posledný súd, keď nepriatelia Kristovi, ktorých obrazom boli neverní Židia, musia uznať Kristovo kráľovstvo. No kresťania očakávajú svojho Spasiteľa s radostnou nádejou (evanj.). V tejto nádeji voláme po vyslobodení (ofert.), prežívame Kristovu prítomnosť a požívame jeho hostinu, na ktorú nás vovedie po poslednom súde (kom.). -
Dňa 01.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPočiatočná príprava na príchod Vykupiteľa. - S Matkou Kristovou začíname advent (štácia). Je predobrazom Cirkvi, Nevesty Kristovej, ktorá túžobne obracia zrak k nebesiam, odkiaľ očakáva Krista (intr., grad, all., ofert.), hľadá cestu, po ktorej mi prísť Spasiteľ a po ktorej mu bude môcť ísť v ústrety. Táto cesta je pravý kresťanský život: skutky svetla, boj so zbraňami svetla a zavrhnutie hriešneho života. Prestáva noc pohanstva, svitá deň kresťanstva. Zúčtujme konečne so všetkým, čo je v nás ešte pohanského a žime životom pravého kresťana (lekc.). Aj život človeka a ľudstva je adventom, prípravou na stretntie sa s Kristom (evanj.). V dnešnej obete ideme v ústrety Kristovi, ktorého prijímame s Božstvom a s ľudskou prirodzenosťou (kom.). -
Dňa 08.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusJeruzalem (Cirkev) čaká svojho Kráľa. - V duchu putujeme do Jeruzalema, ktorý žije v znamení príprav na príchod kráľov. Očisťujú a ozdobujú ulice, naprávajú cesty, stráže na hradbách bedlivo pozorujú okolie, či sa ešte neblíži. Bazilika sv. Kríža v Ríme odpradávna sa nazývala „Jeruzalemom“. Preto v duchu sem prichádzame sláviť najsv. obetu a s novozákonným Jeruzalemom, t. j. Cirkvou sv., pripravovať sa na príchod svojho Kráľa, Ježiša Krista (intr., grad., al., kom.). Kráľ už vysiela k nám svojho posla, sv. Jána Krstiteľa, aby mu pripravil cestu medzi svojich (evanj.). -
Dňa 15.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPán je blízko. - Preto sa radujeme (intr., ep.). Naša radosť je ešte väčšia, lebo si uvedomujeme, že v tejto sv. omši Kristus je skutočne medzi nami (evanj.). Radostný charakter dnešnej omšovej liturgie prízvukujeme aj tým, že podľa rubrík oltár ozdobíme kvetmi, diakon sa oblečie do „rúcha radosti“ čiže do dalmatiky a subdiakon do tunicely, celú omšu sa hrá na organe a celebrant môže mať ružové rúcho. -
Dňa 22.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrichádza Spasiteľ, túžobne ho očakávame. - V túto nedeľu včas ráno kántrová vigília skončila sa omšou, veriaci sa rozišli odpočinúť si. Teda štvrtá nedeľa adventná pôvodne nemala vlastnú omšu, lebo omša za rána slávená patrila ku vigílii kántrového týždňa. Keď liturgiu kántrovej vigílie preložili na sobotu, najprv na čas večerný (post Nonam, teda po 15. hodine), a neskôr, ako ju dnes máme, na hodiny predpoludňajšie, nedeľa by bola ostala bez omše. Pre túto zmenu dostala štvrtá nedeľa adventná osobitnú omšu a bol ustálený aj štáciový chrám u dvanástich sv. apoštolov. Sv. omša je ako by shrnutím myšlienok predchádzajúcich kántrových dní. Spevy sú zo stredy, podobne i lekcia, evanjelium zo soboty. Týmto nadobúda zvláštny charakter mariánsky, čo sa veľmi dobre hodí v adventných časoch. Príchod Spasiteľov je už celkom blízko, a preto aj naša túžba po ňom nadobúda osobitné vystupňovanie; stupňuje sa i naša prítulnosť k Matke Božej (lekcia, intr., komúnia), ktorá nám sprostredkuje tento nebeský dar. -
Dňa 29.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus NativitatisPodivuhodní výmena. Kristus - syn Človeka, my synmi Božími. Ofertórium ho predstavuje ako Boha, komúnia ako človeka. Cirkev pokračuje v oslave Vianoc. Obdivuje tichosť noci vianočnej a porovnáva ju s tou, keď anjel Pánov sostúpil s neba, vyslobodil židov z otroctva egyptského (intr.). Kristus tým, že sa narodil ako človek, urobil nás dietkami božími (lekcia); už predvídame jeho krvavú obetu (evanj.). Tu sa vykryštalizovala základná myšlienka Vianoc: Syn Boží človekom, my synmi Božími (admirabile commercium, podivná výmena). -
Dňa 01.01.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus NativitatisMatka a Syn prinášajú prvú obetu, - chceme žiť podľa ich obetavého ducha. - Podľa Starého zákona každý chlapec ôsmy deň po narodení včlenil sa obriezkou do vyvoleného národa. Bohočlovek, ako zákonodarca, nepodliehal Zákonu; predsa sa mu podrobil, aby nám ukázal príklad poníženosti, poslušnosti a obetavosti a priniesol prvú obetu krvi za nás. Pri obriezke sa určilo meno. Syn Boíl ako človek dostáva meno „nad všetky mená“, meno Ježiš, čo znamená Boha-Spasiteľa. Dnešný deň je aj sviatkom Matky Božej, jej blahoželáme a s ňou spolucítime. Ľudia si blahoželajú v prvý deň nového roku, ale omšová liturgia neberie ohľad na túto okolnosť. Omša preberá najviac čiastok s tretej omše vianočnej. -
Dňa 12.01.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus EpiphaniæAk táto nedeľa pripadne na deň 13. jan., slávime omšu oktávy Zjavenia spolu so spomienkou nedele a sviatok sv. Rodiny sa preloží na predchádzajúcu sobotu. Kristus v kruhu svojej Rodiny, medzi nami. - Pápež Lev XIII. postavil sv. Rodinu za príklad našim kresťanským rodinám a Benedikt XV. r. 1921 predpísal jej sviatok pre celú Cirkev. Najkrajšie čnosti sv. Rodiny sú: poníženosť a poslušnosť Ježiša, viera, nábožnosť a vzájomná láska. V úvodnom obraze (intr.) pozorujeme tichú blaženosť nazaretského Života. Keď sme si vyprosili milosť nasledovania čnosti sv. Rodiny (or.), z úst sv. Pavla počujeme povinnosti kresťanskej rodiny (lekc.) a príklad, ako sa odzrkadľujú na Rodine nazaretskej (evanj.). Pri obete sa vžívame do vzťahu Panny Márie a Jozefa k Ježišovi (ofert.). Po sv. omši ide s nami do Nazaretu, t. j. do našich príbytkov, kam ho ponesieme v svojom srdci (komún.). -
Dňa 19.01.2025Ak túto druhú alebo inú nedeľu po Zjavení Pána zatlačí nedeľa Septuagézimy a nemôže sa nahradiť po Turícach, slávime ju v predchádzajúcu sobotu s výnimkami nedele (glória, krédo, prefácia o sv. Trojici). Spasiteľ zjavuje svoje Božstvo prvým zázrakom, - slávime jeho zasnúbenie s nami (3. tajomstvo). - Nedele po Zjavení Pána sú myšlienkove pod vplyvom tohto sviatku, rozvádzajú ideu Krista Kráľa a jeho ríše. Táto sv. omša má charakter svadby Krista s Cirkvou a s dušou každého z nás. Na začiatku prežívame slávnostný príchod Kráľa v obraze príchodu kňaza k oltáru (intr.). Počujeme Kráľov zákon o láske k bližnému (lekc.) a obraz svadobnej hostiny, plnej lásky, na ktorej budeme účastní v tejto sv. omši (evanj.). Pri príprave oltára ako trónu a posvätných spôsobov ako kráľovského rúcha Kráľa a nášho Ženícha spievame pieseň jasajúcej nevesty Kristovej, Cirkvi a našej duše (ofert.). Sme svedkami zázračnej premeny nielen vína, ale i chleba na vlastnú podstatu Krista a tieto dary požívame na svadobnej hostine, ako svadobníci v Káne požívali zázračne premenené víno (kom.). Vžívame sa do položenia svadobníkov a v ich osobe prežívame Baránkovu svadbu medzi nami. -
Dňa 19.01.2025Túto nedeľu, zatlačenú sviatkom sv. Rodiny, nahradzujeme nasledujúci pondelok. Ak pripadne na 13. jan., vtedy si ju pripomenieme 19. jan. Kristus sa nám zjavuje ako Syn Boží. - V úvode omše klaňajú sa mu anjeli (intr.). Aj my mu chceme verne slúžiť (or.). Zrkadlo pravého služobníka Kristovho podáva nám apoštol (lekc.). Kristus prízvukuje svojim nebeským Rodičom, že je Synom Božím. Na sv. obete sme prítomní v osobe Panny Márie a Jozefa, obetujeme sa mu veľkodušne (ofert.), ctíme jeho prítomnosť a nadväzujeme s ním spoločenstvo (kom.). -
Dňa 26.01.2025Kristus je lekárom ľudstva, - lieči aj nás. - Touto nedeľou zanecháva liturgia dejiny skrytého života Kristovho. Odteraz si volí úseky z evanjelií, ktoré ako zázraky alebo náuky, objasňujú vlastností Krista Kráľa a jeho kráľovstva. Zrazu prichádza k nám Spasiteľ ako Kráľ, prevádzaný zástupmi anjelov (kňaz i jeho asistencia, - intr.). Priznávame, že sme chorí a prosíme, aby Spasiteľ nad nás vystrel svoju pravicu (or.). Lenže aj sami sa musíme liečiť zo svojich chýb a nedokonalostí a ochotne prijímať lieky, podávané v posv. učení Kristus uzdravuje malomocného (evanj.) a v jeho osobe vidíme seba. Tušiac o nadprirodzených liečivých účinkoch tejto najsv. obety, už vopred spievame s uzdraveným malomocným pieseň vďaky (ofert.). Pravica Pánova dotýka sa aj nás vo sv. sviatostiach, najmä pri sv. krste, a v každej sv. omši. I dnes pri premenení prichádza Božský Lekár a dotýka sa ma pri sv. prijímaní. Máme naozaj obdivovať zázračné účinky sv. prijímania ako liečenia duše. Dnes prežívame obetu a obetnú hostinu v duchu poníženého malomocného. Spevy tejto nedele (intr., grad. s alel., ofert. a kom.) opakujú sa nezmenene po všetky ďalšie nedele po Zjavení Pána. -
Dňa 02.02.2025Kristus je víťaz, - aj my s ním zvíťazíme. - Sme spojení sväzkom lásky (lekc.) v lodičke Kristovej (Cirkvi). Uvedomujeme si nebezpečenstvo i prosíme o pomoc (or.). Okolo nás zúri víchor, vyvolávaný diablom, večným nepriateľom ríše Božej. Lenže nemáme sa čoho báť, lebo s nami je Spasiteľ, ktorý víťazí nad nepriateľskými mocnosťami; jeho dielo nepremôžu brány pekelné (evanj.). V tejto sv. obete prichádza medzi nás Kristus-víťaz, a posilní nás v dôvere, uistí o svojej pomoci a nasýtených svojím Telom, urobí zas schopnými víťazstva nad nepriateľmi Kristovými aj nad nepriateľmi našej duše. V najsv. obete prežívame s učeníkmi prítomnosť Krista, víťazného Pána prírodných síl a nepriateľskej moci. Introit, graduál, aleluja, ofertórium a komúnia ako na 3. nedeľu po Zjavení Pána. -
Dňa 09.02.2025Kristus je naším Sudcom, - pripravujeme sa na stretnutie s ním. - Kristovi Kráľovi prislúcha aj najvyššia moc sudcovská. Ako Vykupiteľ sveta dostal od Otca všetku moc na nebi i na zemi. Otec nebude súdiť ľudstvo, túto moc dal svojmu Synovi. Ako jednotlivci stretneme sa s ním pri smrti, ako celé ľudstvo na konci sveta. Odpúšťajme, aby aj Kristus nám odpustil (lekc.). Na tomto svete v ríši Kristovej spolunažívajú dobrí aj zlí (pšenica a kúkoľ): lež príde čas, že budú oddelení a odnesú si odmenu, alebo trest (evanj.). Vo sv. omši často sa stretávame s Kristom, naším budúcim Sudcom. Najmä dnes liturgia venuje sv. obetu a obetnú hostinu nášmu stretnutiu s Kristom Sudcom, aby sme žili stále v myšlienke na súd a aby sa naše posledné vyúčtovanie pred Kristom skončilo šťastlivo. -
Dňa 16.02.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæS pomocou Kristovou začíname svoj duchovný boj. (Vzorom je sv. Vavrinec.) - Prarodičia zhrešili v raji; od tých čias ľudstvo znáša následky tohto úpadku (čítania 1. nokturnu cez týždeň). Celý náš život je zaplnený bojom proti nepriateľom duše. Začína sa príprava na Veľkú noc. Kristus sa pripravoval na svoje víťazstvo bojom proti nepriateľom Božím. Tento jeho boj nám sprítomňuje liturgia, počnúc dnešnou nedeľou po Veľkú noc. Zapájame sa do tohto boja tak, že si staneme k bojujúcemu Spasiteľovi a budeme robiť to, čo on. Sv. Vavrinec, v ktorého chráme sme shromaždení, bol horlivým spolubojovníkom Ježiša Krista. Pálili ho na rošte, ale vytrval a zvíťazil (intr.). Náš svätý bol aj patrónom katechumenov, ktorí dnes začali bližšiu prípravu na prijatie sv. krstu vo veľkonočnú nedeľu. Náš život podobá sa zápasu na aréne a kto žije životom zdržanlivým, obsiahne vavrín víťazstva (Vavrinec: vavrínom ovenčený; - lekc.). Božský Hospodár (Kristus) volá nás do svojej vinice, kde máme pracovať celý život a znášať ťarchu dňa a horúčavy (evanj.). S radosťou sa pripravujeme na príchod Spasiteľa (ofert.), ktorý nás povoláva za spolupracovníkov a spolubojovníkov. Posilnení a osvietení sv. prijímaním, odchádzame do zápasu každodenného života. Keď v Ríme zaviedli dobu predpôstnu a sostavili omše troch nedieľ (Septuagézimy, Sexagézimy a Kvinkvagézimy), večné mesto prežívalo ťažké časy. Zvonka ho obliehali Longobardi vo vnútri zúril hlad a mor. Veriaci to pokladali za Boží trest a mnohí očakávali koniec sveta. Pečať týchto ťažkých čias vidíme v orácii a omšových spevoch. Štáciový chrám sv. Vavrinca leží ďaleko za Rímom. Veriaci kráčali v kajúcej procesii a kým dosiahli baziliku, poriadne ustali. Bolo to tiež obrazom nášho zemského putovania a námah za dobytie nebeského kráľovstva. Od Septuagézimy po Veľkú noc na všetkých omšiach po graduáli vynecháva sa aleluja s veršom, jej miesto nahradzuje traktus. -
Dňa 23.02.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæAj pri prekážkach pokračujeme v boji za kráľovstvo nebeské (vzorom je sv. Pavol). - Minulú nedeľu sme nastúpili do boja. Dnes nám liturgia podáva nové dôvody a prostriedky, aby sme v začatom boji trpezlivo a verne vytrvali. Poukazuje najmä na príklad sv. Pavla, učiteľa národov. Hneď na začiatku (intr.) počujeme zápasiaceho apoštola, v orácii sa dovolávame jeho podpory, v lekcii z jeho vlastných úst počúvame, koľko ťažkých bojov prebojoval za kráľovstvo Božie. Semeno Božieho kráľovstva prekonáva ťažkosti, ale keď sa dostane do dobrej pôdy, prináša hojný úžitok (evanj.). Máme prepracovať svoju dušu na úrodnú zem. Na obetovanie v duchu kráčame k oltáru, ako robievali voľakedy prví kresťania, aby sme odovzdali svoje dary. Táto cesta nám je obrazom životnej cesty k Bohu (ofert.). Takto prichádzame k oltáru aj pri sv. prijímaní a čerpáme z neho radosť a chuť do duchovného boja (kom.). -
Dňa 02.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæKristus nám ukazuje cieľ boja: Kalváriu (smrť) a svetlo (zmŕtvych¬vstanie). (Ďalším vzorom je sv. Peter.) Cieľ nasledujúceho Veľkého pôstu udáva nám liturgia tejto nedele: boj a víťazstvo – odumretie a zmŕtvychvstanie. S Kristom máme zomrieť a s Kristom povstať k novému, dokonalejšiemu životu. V mene Krista Spasiteľa, chystajúceho sa na smrť, spievame introit; s ním, z lásky k nemu a z lásky k celému ľudstvu chceme trpieť (lekcia). Po krížovej ceste nasleduje víťazstvo a po tme pokánia svetlo vzkriesenia (evanjelium). Aj my chceme prekonať s Kristom duchovnú liečbu Veľkého pôstu, aby sme na duši čistení a obnovení začali nový, dokonalejší život. Spasiteľ prichádza medzi nás ukázať nám cestu pokánia a otvoriť nám zrak pre cesty Božie. Pri sv. prijímaní sa nás dotýka ako voľakedy slepého v Jerichu. Kandidátov krstu menovali „osvietencami“ (illuminati, photizomenoi). Sv. evanjelium má ohľad predovšetkým na nich. V duchu týchto aj my hľadáme Kristovo svetlo. Kostol sv. Petra je dnes strediskom sv. Cirkvi pri bohoslužbách. Vo sv. evanjeliu poukazuje Božský Spasiteľ na svoje horké umučenie a sv. Peter doslovne nasledoval svojho Majstra až na kríž.
Zobrazených 20 z celkového počtu 359 udalostí
Načítať viac 359 101 events3500643083e19f9110c53e19c1768a2d