-
Dňa 26.01.2025Kristus je lekárom ľudstva, - lieči aj nás. - Touto nedeľou zanecháva liturgia dejiny skrytého života Kristovho. Odteraz si volí úseky z evanjelií, ktoré ako zázraky alebo náuky, objasňujú vlastností Krista Kráľa a jeho kráľovstva. Zrazu prichádza k nám Spasiteľ ako Kráľ, prevádzaný zástupmi anjelov (kňaz i jeho asistencia, - intr.). Priznávame, že sme chorí a prosíme, aby Spasiteľ nad nás vystrel svoju pravicu (or.). Lenže aj sami sa musíme liečiť zo svojich chýb a nedokonalostí a ochotne prijímať lieky, podávané v posv. učení Kristus uzdravuje malomocného (evanj.) a v jeho osobe vidíme seba. Tušiac o nadprirodzených liečivých účinkoch tejto najsv. obety, už vopred spievame s uzdraveným malomocným pieseň vďaky (ofert.). Pravica Pánova dotýka sa aj nás vo sv. sviatostiach, najmä pri sv. krste, a v každej sv. omši. I dnes pri premenení prichádza Božský Lekár a dotýka sa ma pri sv. prijímaní. Máme naozaj obdivovať zázračné účinky sv. prijímania ako liečenia duše. Dnes prežívame obetu a obetnú hostinu v duchu poníženého malomocného. Spevy tejto nedele (intr., grad. s alel., ofert. a kom.) opakujú sa nezmenene po všetky ďalšie nedele po Zjavení Pána. -
Dňa 02.02.2025Kristus je víťaz, - aj my s ním zvíťazíme. - Sme spojení sväzkom lásky (lekc.) v lodičke Kristovej (Cirkvi). Uvedomujeme si nebezpečenstvo i prosíme o pomoc (or.). Okolo nás zúri víchor, vyvolávaný diablom, večným nepriateľom ríše Božej. Lenže nemáme sa čoho báť, lebo s nami je Spasiteľ, ktorý víťazí nad nepriateľskými mocnosťami; jeho dielo nepremôžu brány pekelné (evanj.). V tejto sv. obete prichádza medzi nás Kristus-víťaz, a posilní nás v dôvere, uistí o svojej pomoci a nasýtených svojím Telom, urobí zas schopnými víťazstva nad nepriateľmi Kristovými aj nad nepriateľmi našej duše. V najsv. obete prežívame s učeníkmi prítomnosť Krista, víťazného Pána prírodných síl a nepriateľskej moci. Introit, graduál, aleluja, ofertórium a komúnia ako na 3. nedeľu po Zjavení Pána. -
Dňa 09.02.2025Kristus je naším Sudcom, - pripravujeme sa na stretnutie s ním. - Kristovi Kráľovi prislúcha aj najvyššia moc sudcovská. Ako Vykupiteľ sveta dostal od Otca všetku moc na nebi i na zemi. Otec nebude súdiť ľudstvo, túto moc dal svojmu Synovi. Ako jednotlivci stretneme sa s ním pri smrti, ako celé ľudstvo na konci sveta. Odpúšťajme, aby aj Kristus nám odpustil (lekc.). Na tomto svete v ríši Kristovej spolunažívajú dobrí aj zlí (pšenica a kúkoľ): lež príde čas, že budú oddelení a odnesú si odmenu, alebo trest (evanj.). Vo sv. omši často sa stretávame s Kristom, naším budúcim Sudcom. Najmä dnes liturgia venuje sv. obetu a obetnú hostinu nášmu stretnutiu s Kristom Sudcom, aby sme žili stále v myšlienke na súd a aby sa naše posledné vyúčtovanie pred Kristom skončilo šťastlivo. -
Dňa 16.02.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæS pomocou Kristovou začíname svoj duchovný boj. (Vzorom je sv. Vavrinec.) - Prarodičia zhrešili v raji; od tých čias ľudstvo znáša následky tohto úpadku (čítania 1. nokturnu cez týždeň). Celý náš život je zaplnený bojom proti nepriateľom duše. Začína sa príprava na Veľkú noc. Kristus sa pripravoval na svoje víťazstvo bojom proti nepriateľom Božím. Tento jeho boj nám sprítomňuje liturgia, počnúc dnešnou nedeľou po Veľkú noc. Zapájame sa do tohto boja tak, že si staneme k bojujúcemu Spasiteľovi a budeme robiť to, čo on. Sv. Vavrinec, v ktorého chráme sme shromaždení, bol horlivým spolubojovníkom Ježiša Krista. Pálili ho na rošte, ale vytrval a zvíťazil (intr.). Náš svätý bol aj patrónom katechumenov, ktorí dnes začali bližšiu prípravu na prijatie sv. krstu vo veľkonočnú nedeľu. Náš život podobá sa zápasu na aréne a kto žije životom zdržanlivým, obsiahne vavrín víťazstva (Vavrinec: vavrínom ovenčený; - lekc.). Božský Hospodár (Kristus) volá nás do svojej vinice, kde máme pracovať celý život a znášať ťarchu dňa a horúčavy (evanj.). S radosťou sa pripravujeme na príchod Spasiteľa (ofert.), ktorý nás povoláva za spolupracovníkov a spolubojovníkov. Posilnení a osvietení sv. prijímaním, odchádzame do zápasu každodenného života. Keď v Ríme zaviedli dobu predpôstnu a sostavili omše troch nedieľ (Septuagézimy, Sexagézimy a Kvinkvagézimy), večné mesto prežívalo ťažké časy. Zvonka ho obliehali Longobardi vo vnútri zúril hlad a mor. Veriaci to pokladali za Boží trest a mnohí očakávali koniec sveta. Pečať týchto ťažkých čias vidíme v orácii a omšových spevoch. Štáciový chrám sv. Vavrinca leží ďaleko za Rímom. Veriaci kráčali v kajúcej procesii a kým dosiahli baziliku, poriadne ustali. Bolo to tiež obrazom nášho zemského putovania a námah za dobytie nebeského kráľovstva. Od Septuagézimy po Veľkú noc na všetkých omšiach po graduáli vynecháva sa aleluja s veršom, jej miesto nahradzuje traktus. -
Dňa 23.02.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæAj pri prekážkach pokračujeme v boji za kráľovstvo nebeské (vzorom je sv. Pavol). - Minulú nedeľu sme nastúpili do boja. Dnes nám liturgia podáva nové dôvody a prostriedky, aby sme v začatom boji trpezlivo a verne vytrvali. Poukazuje najmä na príklad sv. Pavla, učiteľa národov. Hneď na začiatku (intr.) počujeme zápasiaceho apoštola, v orácii sa dovolávame jeho podpory, v lekcii z jeho vlastných úst počúvame, koľko ťažkých bojov prebojoval za kráľovstvo Božie. Semeno Božieho kráľovstva prekonáva ťažkosti, ale keď sa dostane do dobrej pôdy, prináša hojný úžitok (evanj.). Máme prepracovať svoju dušu na úrodnú zem. Na obetovanie v duchu kráčame k oltáru, ako robievali voľakedy prví kresťania, aby sme odovzdali svoje dary. Táto cesta nám je obrazom životnej cesty k Bohu (ofert.). Takto prichádzame k oltáru aj pri sv. prijímaní a čerpáme z neho radosť a chuť do duchovného boja (kom.). -
Dňa 02.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore SeptuagesimæKristus nám ukazuje cieľ boja: Kalváriu (smrť) a svetlo (zmŕtvych¬vstanie). (Ďalším vzorom je sv. Peter.) Cieľ nasledujúceho Veľkého pôstu udáva nám liturgia tejto nedele: boj a víťazstvo – odumretie a zmŕtvychvstanie. S Kristom máme zomrieť a s Kristom povstať k novému, dokonalejšiemu životu. V mene Krista Spasiteľa, chystajúceho sa na smrť, spievame introit; s ním, z lásky k nemu a z lásky k celému ľudstvu chceme trpieť (lekcia). Po krížovej ceste nasleduje víťazstvo a po tme pokánia svetlo vzkriesenia (evanjelium). Aj my chceme prekonať s Kristom duchovnú liečbu Veľkého pôstu, aby sme na duši čistení a obnovení začali nový, dokonalejší život. Spasiteľ prichádza medzi nás ukázať nám cestu pokánia a otvoriť nám zrak pre cesty Božie. Pri sv. prijímaní sa nás dotýka ako voľakedy slepého v Jerichu. Kandidátov krstu menovali „osvietencami“ (illuminati, photizomenoi). Sv. evanjelium má ohľad predovšetkým na nich. V duchu týchto aj my hľadáme Kristovo svetlo. Kostol sv. Petra je dnes strediskom sv. Cirkvi pri bohoslužbách. Vo sv. evanjeliu poukazuje Božský Spasiteľ na svoje horké umučenie a sv. Peter doslovne nasledoval svojho Majstra až na kríž. -
Dňa 09.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus je naším vzorom v boji proti nepriateľom duše (zmyselnosti, pýche a lakomstvu). Pôvodne touto nedeľou začínal sa Veľký pôst (porovnaj sekrétu). Táto nedeľa sa počítala medzi významnejšie dni liturgického roka. Práve preto bola štácia v najpoprednejšej bazilike celého kresťanstva, v chráme Božského Spasiteľa, ináč zasvätenom aj sv. Jánovi Krstiteľovi. Bazilika lateránska aj dnes je sídelným chrámom sv. Otca. Príklad Božského Spasiteľa nás učí, ako máme zasvätiť dobu Veľkého pôstu: pôstom, bojom proti sebe a proti diablovi (ev.). Sv. Pavol nám pripomína „čas milosti a deň spásy“ (lekc.). Je ním Veľký pôst. Budeme bojovať so Spasiteľom, ktorému Otec prisľúbil pomoc a ochranu anjelov. Pripomína to žalm 90, z ktorého sú všetky spevy omše (traktus). Pokušiteľ zneužíva slová tohto žalmu a práve preto Cirkev pokladá za odôvodnené prízvukovať ich a správne užívať. -
Dňa 16.03.2025Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliVýsledok boja je oslávenie, ktoré chceme dosiahnuť spolu s Kristom. Aj my sa máme premeniť; zo starého človeka má sa stať nový. V túto nedeľu ráno sv. omšou skončila sa vigília kántrového týždňa. Túto vigíliu preložili však najprv na predvečerné, potom na ranné hodiny kántrovej soboty. Nedeľa by takto bola ostala bez vlastnej liturgie. Preto dnešná omša je sostavená z omši kántrových dní: spevy zo stredy, evanjelium zo soboty. Ustálená bola aj osobitná štácia. V tejto omši shrnuté sú myšlienky kántrového týždňa, ktoré si ešte raz uvedomíme. Oltár nám je vrchom Tábor, na ktorom pri pozdvihovaní pod závojom sv. spôsobov vidíme osláveného Krista. Mocou najsv. obety a najmä sv. prijímaním sa pomaly, ale isto premieňame na podobnosť Kristovu. -
Dňa 23.03.2025Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliBoj medzi silným a Silnejším (diablom a Kristom); – len so Silnejším zvíťazíme. – Sv. Vavrinec bol patrónom katechumenov. Týmto týždňom začínaly sa tzv. skrutínia, t. j. skúšky kandidátov krstu, či sú rozumove a mravne dostatočne zrelí na krst, a Cirkev ich uspôsobovala na prijatie krstu rozličnými liturgickými úkonmi v rámci týchto skrutínií. Medzi nimi hlavné boly exorcizmy, vyháňania diablov; na to sa naráža v dnešnom evanjeliu. Ako tma bojuje proti svetlu, tak bojuje diabol proti Kristovi. Zvíťazí svetlo. Sme synovia svetla a s prameňom svetla, Kristom, bojujeme proti mocnostiam temnosti (lekc.) So Silnejším (Kristom) premôžeme silného, diabla (evanj.). V tomto boji dvíhame svoje oči k svetlu, ku Kristovi (intr., trakt.). Kráčame pevným krokom v ústrety silnému Víťazovi (ofert.), ktorý prichádza posilniť nás pokrmom vlastného Tela a Krvi, a s ním dať záruku konečného víťazstva nad diablom. -
Dňa 30.03.2025Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliJeruzalem (Cirkev) teší sa z vykúpenia. – Ako v tretiu nedeľu adventnú, aj teraz sme v rímskom Jeruzaleme, v bazilike sv. Kríža jeruzalemského. Nový Jeruzalem, Cirkev, má viac príčin radovať sa: blíži sa Veľká noc, keď veriaci povstanú s Kristom k novému životu. Cirkev nemôže potlačiť radosť nad vykúpením ľudstva. V prvých storočiach celý rad katechumenov čakal na veľkonočné znovuzrodenie sviatosťou krstu, a tým sa rozmnožil počet dietok matky Cirkvi, ktorá ich aj v tejto sv. omši kŕmi mliekom Eucharistie (evanj.). Ako v nedeľu Gaudete v advente, aj teraz kňaz môže sa obliecť do paramentov ružovej farby, diakon užíva dalmatiku a subdiakon tunicelu, oltár je ozdobený kvetmi a organ hrá po celú omšu. Ružová farba vznikla asi tak, že v túto nedeľu kresťania radi si podarúvali ruže. Pápež podnes svätí v tento deň zlatú ružu, ktorú potom podaruje zaslúžilej osobe. -
Dňa 06.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNáš Veľkňaz obetoval sa na oltári Kríža. - Touto nedeľou sa začína tzv. čas Umučenia (Tempus Passionis). Dosiaľ liturgia sa len výnimočne zaoberala Umučením Kristovým, ododnes sa mu venuje výlučne. Stredom liturgie je Veľkňaz a jeho obetný oltár. Kríž. Kríž je zahalený, aby sa naznačovalo jeho tajomstvo, ktoré učeníci nepochopili a svet ho ani dnes nechápe. Cirkev ešte viac ukrýva bohoslužobné ozdoby: vynecháva Žalm 42. zo stupňovej modlitby, lebo sa uvádza v introite. Táto zásada prešla aj na feriálne a zádušné omše, hoc introit je v nich iný. Vynechávame aj chváloslovie (Sláva Otcu) v Asperges a po Lavabo. -
Dňa 13.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorS palmou utrpenia kráčame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dnešnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus, kráľ mučeníkov, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu, čím nás vysviaca za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v chráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvára svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omša, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša, je sprítomnením jeho obety na Kalvárii, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovstva nebeského. -
Dňa 20.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisVeľká noc je ústredným bodom liturgického roku, je jeho slnkom, podľa ktorého sa riadia všetky pohyblivé sviatky. Každá nedeľa je odbleskom veľkonočnej nedele. Apoštolovia na pamiatku zmŕtvychvstania svojho božského Majstra preložili týždenný posvätný deň, ako „deň Pánov“ (dies dominica), so soboty, čiže s posledného dňa, na nedeľu, t. j. na prvý deň v týždni. Starozákonná Veľká noc pripomínala pamiatku vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Každoročné obetovanie a požívanie veľkonočného baránka obnovovalo v nich vedomie vyvoleného ľudu Božieho, a vtedy si uvedomili aj skutočnosť, že ruka Božia bdie nad nimi, ako keď v Egypte vraždiaci anjel obišiel krvou baránkovou pomazané domy, a neuškodil im. Preto tento sviatok sa menoval „pascha“, t. j. príchod, priechod anjela a znamená i prechod z Egypta do zasľúbenej zeme. Veľká noc Starého zákona predobrazovala našu Veľkú noc. Kristus, náš veľkonočný Baránok, nás vyslobodil vlastnou krvou z diablovho otroctva a voviedol do prisľúbenej zeme svojho kráľovstva (Cirkvi). Kristus svojím zmŕtvychvstaním korunoval dielo vykúpenia. V liturgii veľkonočného týždňa, ale aj neskôr, pozorujeme výstižné symbolické obrazy: Veľkonočný Baránok (Ježiš Kristus), Červené more (sviatosť krstu), manna (kresťanská náuka, Eucharistia), voda vyvierajúca zo skaly (milosti sv. krstu, ktoré nám pramenia z prebodnutého boka Spasiteľovho), zasľúbená zem (Cirkev, kráľovstvo nebeské) atď. Sviatok Veľkej noci pripadá na jar. V prírode sa začína nový život; to isté sa stalo s ľudstvom v smysle duchovnom po smrti Ježiša Krista. Veriaci vo veľkonočný sviatok prinášajú na mnohých miestach do chrámu svätiť jedlá: mäso, chlieb, vajcia. Cez Veľký pôst sa zdržiavali mäsitého pokrmu, teraz ho chcú prvý raz požívať posvätený, prijať ho ako by z rúk Cirkvi. Vajce je symbolom zmŕtvychvstania. Ak chceme porozumieť duchu veľkonočnej liturgie v jej podstate, musíme sa vžiť do myšlienky, že v popredí veľkopôstnej i veľkonočnej liturgie stojí starosť o mladý kresťanský dorast. Katechumenát, správnejšie fotizomenát, pretkáva zlatou niťou celú veľkolepú sieť tejto liturgie. Pri bohoslužbách veľkonočného týždňa novokrstenci stáli v popredí veriacich. Všetky slávnosti týždňa konaly sa im kvôli. Každý deň slávili v niektorej významnej bazilike Ríma, kde v prvých radoch pri eucharistickej obete stáli krstenci, oblečení v bielom rúchu. Dobu od Veľkej noci až no sobotu svätodušnú menujeme „časom veľkonočným“. V nedele pred slávnostnou svätou omšou Asperges nahrádzame antifónou „Vidi aquam“. Vo veľkonočnom čase sa v liturgii často ozýva spev aleluja. Slovo je hebrejského pôvodu a znamená: Chváľte Boha! Sv. Ján apoštol ho počul v Zjavení z úst anjelských v kráľovstve nebeskom. Kristus, náš veľkonočný Baránok. - „V tento deň, ktorý učinil Pán, je slávnosť slávností a naša Veľká noc: zmŕtvychvstanie nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, podľa tela.“ Takto zvestuje rímske martyrológium dnešný deň. Je naším najstarším sviatkom, ktorého počiatky siahajú až do Starého zákona. Židovská Veľká noc ako „priechod Pánov“ v osobe anjela-pomstiteľa, ktorý ušetril domy, poznačené krvou veľkonočného baránka, bola predobrazom Veľkej noci Nového zákona. Tam krv baránkova zachránila prvorodencov od smrti a v jej znamení ľud izraelský vyslobodil sa z egyptského otroctva, tu si Boh vyvolil nové pokolenie, vykúpil ho krvou svojho Syna, Baránka Božieho, vyslobodil ho z otroctva diablovho a ustanovil za Izraela Nového zákona. Židia slávili svoju Veľkú noc 14. nizana, čiže v prvý deň splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti (po dni 21. marca). Kresťania ustálili novozákonnú Veľkú noc ako sviatok zmŕtvychvstania Kristovho na nedeľu po 14. nizane. Veľká noc, podobne ako Vianoce, má charakter mariánsky. Dnes pozdravujeme „radostnú" Matku Ježiša Krista, ktorá prežívala umučenie svojho Syna ako Matka bolestná. Právom spieva Cirkev cez celý veľkonočný čas antifónu Regina caeli laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná). Veriaci hneď po prijatí krstu predstavili svojich nových spolubratov a odporúčali ich do ochrany Matke Ježišovej ako Matke všetkých kresťanov, ktorá je aj obrazom Matky Cirkvi. Aj my sme povstali s Kristom. Zomreli sme svojim nezriadeným žiadostiam, aby sme žili v Kristovi a s Kristom. Naša radosť je práve preto podobná radosti vzkrieseného Spasiteľa (intr.). On je naším veľkonočným Baránkom. Požívame ho obnoveným srdcom, ktoré sa dnes podobá nekvasenému chlebu Starého zákona (lekcia). Radostná ozvena „Toto je deň, ktorý učinil Pán“, vzatá zo Žalmu 117., stala sa veľkonočnou piesňou, ktorú počúvame pri každej omši a aj v každej hóre veľkonočného týždňa. Tým tento žalm stal sa veľkonočnou piesňou Cirkvi svätej. Krista oslavujeme najmä ako veľkonočného Baránka, ktorý sa obetoval za nás (verš aleluja), a vzletná veľkonočná sekvencia Victimae paschali rozvádza a interpretuje ďalej túto myšlienku. Anjel (diakon) zvestuje nábožným ženám (všetkým nám) blahozvesť zmŕtvychvstania Kristovho (evanj.). V kréde vyznávame veľkonočné tajomstvo slovami: „A na tretí deň vstal zmŕtvych podľa Písem.“ Vo veľkonočnej obete čakáme Krista Víťaza, ktorý porazil nepriateľov (ofert.), zjavuje sa nám, ako sa zjavil svojim, a ako veľkonočný Baránok obetuje sa za nás. Obetná hostina nám dáva účasť na požívaní veľkonočného Baránka, Krista (kom.). -
Dňa 27.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliSľubujeme vernosť Spasíteľovi. - Nedeľa po složení bieleho rúcha (in albis depositis). Krstenci prišli prvý deň v občianskom rúchu, ale v srdci mali aj ďalej nosiť jasnosť bielej farby (sv. Augustín). Liturgia ešte vždy má zreteľ na mladých kresťanov (intr.). Kresťan má zvíťaziť nad svetom (lekcia) a odkedy je skrze sv. krst pričlenený ku Kristovi, má sa odvrátiť od nevery a slovami obráteného Tomáša prisahať Kristovi vernosť (evanj.). S apoštolmi a nábožnými ženami očakávame návštevu osláveného Spasiteľa (ofert.), vítame ho pri premenení a pri sv. prijímaní dotýkame sa jeho sv. rán (komún.). Sv. Pankrác, pri ktorého hrobe sme shromaždení, ako štrnásťročný mladík vlastnou krvou spečatil svoju vernosť ku Kristovi. Rímskym kresťanom slúžil za vzor a strážcu vernosti prísahy. Bol aj vzorom vernosti k záväzkom sv. krstu pre mladých kresťanov. Len ľutovať treba, že jeho relikvie sa stratily r. 1798. -
Dňa 04.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliKristus je dobrý pastier, – my sme jeho ovečky. – Dobrý Pastier, ktorý dal život za svoje ovce (lekcia, evanj.). Jeho najvýraznejšou vlastnosťou je milosrdenstvo (intr.), preto túžime po jeho náručí (ofert.), radujeme sa z jeho prítomnosti a najmä preto, lebo vo sv. prijímaní žije v nás a my v ňom. Voľakedy na túto nedeľu rímski veriaci mali štáciu u sv. Petra vo Vatikáne. Sv. Peter bol prvým najvyšším pastierom Cirkvi a zástupcom božského Pastiera Krista; on nás poučuje v lekcii. -
Dňa 11.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliSpasiteľ odchádza, ale len na čas. Vracia sa k nám v každej sv. omši. Tešíme sa z jeho prítomnosti medzi nami (intr.). Na zemi sa máme aj my cítiť ako cudzinci a pútnici a podľa toho si zariaidiť život (lekcia). V každej sv. omši „nakrátko“ zavíta Kristus medzi nás (evanj.). Tomu sa radujeme (ofert.), ale sme si vedomí, že stále a navždy budeme spojení s Kristom len v nebi; sv. prijímanie je predobrazom večného požívania Krista (kom.). -
Dňa 18.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliKristus odchádza, ale nám pošle Tešiteľa, ktorého prijmeme s radosťou. - Aj dnešná liturgia zaoberá sa blízkym odchodom božského Spasiteľa. V predošlú nedeľu miernila Cirkev náš zármutok myšlienkou na druhý príchod Kristov. Dnes má pre nás druhú potechu: Spasiteľ síce odíde, ale nám pošle Tešiteľa Ducha Svätého. A takto dnes už vlastne začíname prípravu na príchod Ducha Svätého. Spevy tejto sv. omše opanúva radostná nálada, prifarbená nádejou a túžbou. Omša sa začína radostnou piesňou, v ktorej si my pokrstení uvedomujeme, čo urobil s nami Spasiteľ, keď nás začlenil medzi svoje údy (intr.). Vedomie krstu nám káže prosiť o dar pravého kresťanského ducha (orácia). Je to ozaj dar Boží shora (lekcia). Tento dar nám prinesie Duch Svätý, ktorý nás oddelí od tohto sveta, a i svet diabla, ktorému sa svet dal do služby, odsúdi a zavrhne (evanj.). Vo sv. obete už vopred prichádza Spasiteľ s Duchom Svätým, aby nás pripravil na prijatie tohto Ducha v nasledujúci turíčny sviatok. Keď sa pripravujeme na jeho privítanie, znovu sme si vedomí veľkej zmeny, ktorá nastala v nás pri sv. krste (ofert.). Pri obetnej hostine dostávame posily, aby sme sa stali živými svedkami Kristovho víťazstva nad svetom (kom.). -
Dňa 25.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliKristus, náš prostredník u Otca. - Introit je zasa víťaznou piesňou pokrstených. Sv. Jakub nám pripomína, aký má byť život pravého kresťana (lekcia). Najdôležitejším úkonom v živote kresťana je modlitba. Naša modlitba nadobúda osobitnú účinnosť tým, že sám Ježiš Kristus, prostredník medzi nami a Otcom, s nami sa modlí, preto sa modlíme v mene Pána Ježiša Krista (evanj.). Celá omša je preniknutá radostnými myšlienkami na stretnutie s Ježišom Kristom, naším prostredníkom. Takto ho čakáme (ofert.) a takto sa s ním spájame vo sv. príjimaní (kom.). -
Dňa 01.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus, sediaci na pravici Otcovej, pošle nám Ducha Svätého, - túžime po Spasiteľovi a po Duchu Svätom. - Túžime po tvári Pánovej (intr.). V očakávaní Ducha Svätého sa užšie zapájame do spoločenstva Cirkvi v duchu Matky Ježišovej a učeníkov Pána (lekcia). Duch Svätý nám dá silu, aby sme celým životom vydávali svedectvo o Ježišovi (evanj.). Pripravujeme sa s jasotom na privítanie svojho Kráľa (ofert.), pri premenení vidíme jeho tvár v podobe bielej Hostie a pri sv. prijímaní prosíme spolu so Spasiteľom, aby nás Otec zachránil od hriechu (kom.). -
Dňa 08.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesKristus nám posiela Ducha Svätého, - s radosťou prijímame svojho Božského Hosťa. - Táto sv. omša nám sprostredkuje Ducha Svätého. Prichádza k nám Kristus a s ním Duch Svätý. Liturgia slávi sv. omšu po deviatej hodine predpoludním („post Tertiam,“ - po tretej, lebo „o tretej hodine“ sostúpil na apoštolov). V tercii, ktorá predchádza omšu, prosí Cirkev v hymne „Veni Creator Spiritus“ tento vznešený dar. Sme shromaždení v bazilike sv. Petra. Táto bazilika, i náš kostol, je nám dnes večeradlom, kde učeníci, pohrúžení do modlitieb, očakávajú veľkú chvíľu príchodu Ducha Svätého. Duch Svätý naplní celý svet, všetky národy a kraje (intr.). V lekcii počujeme priebeh sostúpenia Ducha Svätého na prvé Turice. Vo speve aleluja prosíme aj my o tento Božský dar. Sekvencia rozvádza posledný verš dopodrobna. Hlavnými účinkami Ducha Svätého sú svetlo viery, pokoj a nebojácnosť (evanj.). Kresťan má hodnosť kráľovskú. V tomto povedomí pripravujeme sa na príchod Krista a Ducha Svätého, keď Boh utvrdí v nás, čo sa začalo sviatosťou krstu (ofert.). Pri premenení sme svedkami príchodu Ducha Svätého, lebo kde je Kristus, tam je aj Duch Svätý. I sv. prijímanie nás naplní Duchom Svätým a cítime sa, ako sa cítili apoštoli po prijatí Ducha Svätého (kom.).
Zobrazených 20 z celkového počtu 345 udalostí
Načítať viac 345 101 events3500643083e19f9110c53e19c1768a2d