-
Dňa 06.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNáš Veľkňaz obetoval sa na oltári Kríža. - Touto nedeľou sa začína tzv. čas Umučenia (Tempus Passionis). Dosiaľ liturgia sa len výnimočne zaoberala Umučením Kristovým, ododnes sa mu venuje výlučne. Stredom liturgie je Veľkňaz a jeho obetný oltár. Kríž. Kríž je zahalený, aby sa naznačovalo jeho tajomstvo, ktoré učeníci nepochopili a svet ho ani dnes nechápe. Cirkev ešte viac ukrýva bohoslužobné ozdoby: vynecháva Žalm 42. zo stupňovej modlitby, lebo sa uvádza v introite. Táto zásada prešla aj na feriálne a zádušné omše, hoc introit je v nich iný. Vynechávame aj chváloslovie (Sláva Otcu) v Asperges a po Lavabo. -
Dňa 13.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorS palmou utrpenia kráčame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dnešnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus, kráľ mučeníkov, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu, čím nás vysviaca za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v chráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvára svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omša, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša, je sprítomnením jeho obety na Kalvárii, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovstva nebeského. -
Dňa 20.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisVeľká noc je ústredným bodom liturgického roku, je jeho slnkom, podľa ktorého sa riadia všetky pohyblivé sviatky. Každá nedeľa je odbleskom veľkonočnej nedele. Apoštolovia na pamiatku zmŕtvychvstania svojho božského Majstra preložili týždenný posvätný deň, ako „deň Pánov“ (dies dominica), so soboty, čiže s posledného dňa, na nedeľu, t. j. na prvý deň v týždni. Starozákonná Veľká noc pripomínala pamiatku vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Každoročné obetovanie a požívanie veľkonočného baránka obnovovalo v nich vedomie vyvoleného ľudu Božieho, a vtedy si uvedomili aj skutočnosť, že ruka Božia bdie nad nimi, ako keď v Egypte vraždiaci anjel obišiel krvou baránkovou pomazané domy, a neuškodil im. Preto tento sviatok sa menoval „pascha“, t. j. príchod, priechod anjela a znamená i prechod z Egypta do zasľúbenej zeme. Veľká noc Starého zákona predobrazovala našu Veľkú noc. Kristus, náš veľkonočný Baránok, nás vyslobodil vlastnou krvou z diablovho otroctva a voviedol do prisľúbenej zeme svojho kráľovstva (Cirkvi). Kristus svojím zmŕtvychvstaním korunoval dielo vykúpenia. V liturgii veľkonočného týždňa, ale aj neskôr, pozorujeme výstižné symbolické obrazy: Veľkonočný Baránok (Ježiš Kristus), Červené more (sviatosť krstu), manna (kresťanská náuka, Eucharistia), voda vyvierajúca zo skaly (milosti sv. krstu, ktoré nám pramenia z prebodnutého boka Spasiteľovho), zasľúbená zem (Cirkev, kráľovstvo nebeské) atď. Sviatok Veľkej noci pripadá na jar. V prírode sa začína nový život; to isté sa stalo s ľudstvom v smysle duchovnom po smrti Ježiša Krista. Veriaci vo veľkonočný sviatok prinášajú na mnohých miestach do chrámu svätiť jedlá: mäso, chlieb, vajcia. Cez Veľký pôst sa zdržiavali mäsitého pokrmu, teraz ho chcú prvý raz požívať posvätený, prijať ho ako by z rúk Cirkvi. Vajce je symbolom zmŕtvychvstania. Ak chceme porozumieť duchu veľkonočnej liturgie v jej podstate, musíme sa vžiť do myšlienky, že v popredí veľkopôstnej i veľkonočnej liturgie stojí starosť o mladý kresťanský dorast. Katechumenát, správnejšie fotizomenát, pretkáva zlatou niťou celú veľkolepú sieť tejto liturgie. Pri bohoslužbách veľkonočného týždňa novokrstenci stáli v popredí veriacich. Všetky slávnosti týždňa konaly sa im kvôli. Každý deň slávili v niektorej významnej bazilike Ríma, kde v prvých radoch pri eucharistickej obete stáli krstenci, oblečení v bielom rúchu. Dobu od Veľkej noci až no sobotu svätodušnú menujeme „časom veľkonočným“. V nedele pred slávnostnou svätou omšou Asperges nahrádzame antifónou „Vidi aquam“. Vo veľkonočnom čase sa v liturgii často ozýva spev aleluja. Slovo je hebrejského pôvodu a znamená: Chváľte Boha! Sv. Ján apoštol ho počul v Zjavení z úst anjelských v kráľovstve nebeskom. Kristus, náš veľkonočný Baránok. - „V tento deň, ktorý učinil Pán, je slávnosť slávností a naša Veľká noc: zmŕtvychvstanie nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, podľa tela.“ Takto zvestuje rímske martyrológium dnešný deň. Je naším najstarším sviatkom, ktorého počiatky siahajú až do Starého zákona. Židovská Veľká noc ako „priechod Pánov“ v osobe anjela-pomstiteľa, ktorý ušetril domy, poznačené krvou veľkonočného baránka, bola predobrazom Veľkej noci Nového zákona. Tam krv baránkova zachránila prvorodencov od smrti a v jej znamení ľud izraelský vyslobodil sa z egyptského otroctva, tu si Boh vyvolil nové pokolenie, vykúpil ho krvou svojho Syna, Baránka Božieho, vyslobodil ho z otroctva diablovho a ustanovil za Izraela Nového zákona. Židia slávili svoju Veľkú noc 14. nizana, čiže v prvý deň splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti (po dni 21. marca). Kresťania ustálili novozákonnú Veľkú noc ako sviatok zmŕtvychvstania Kristovho na nedeľu po 14. nizane. Veľká noc, podobne ako Vianoce, má charakter mariánsky. Dnes pozdravujeme „radostnú" Matku Ježiša Krista, ktorá prežívala umučenie svojho Syna ako Matka bolestná. Právom spieva Cirkev cez celý veľkonočný čas antifónu Regina caeli laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná). Veriaci hneď po prijatí krstu predstavili svojich nových spolubratov a odporúčali ich do ochrany Matke Ježišovej ako Matke všetkých kresťanov, ktorá je aj obrazom Matky Cirkvi. Aj my sme povstali s Kristom. Zomreli sme svojim nezriadeným žiadostiam, aby sme žili v Kristovi a s Kristom. Naša radosť je práve preto podobná radosti vzkrieseného Spasiteľa (intr.). On je naším veľkonočným Baránkom. Požívame ho obnoveným srdcom, ktoré sa dnes podobá nekvasenému chlebu Starého zákona (lekcia). Radostná ozvena „Toto je deň, ktorý učinil Pán“, vzatá zo Žalmu 117., stala sa veľkonočnou piesňou, ktorú počúvame pri každej omši a aj v každej hóre veľkonočného týždňa. Tým tento žalm stal sa veľkonočnou piesňou Cirkvi svätej. Krista oslavujeme najmä ako veľkonočného Baránka, ktorý sa obetoval za nás (verš aleluja), a vzletná veľkonočná sekvencia Victimae paschali rozvádza a interpretuje ďalej túto myšlienku. Anjel (diakon) zvestuje nábožným ženám (všetkým nám) blahozvesť zmŕtvychvstania Kristovho (evanj.). V kréde vyznávame veľkonočné tajomstvo slovami: „A na tretí deň vstal zmŕtvych podľa Písem.“ Vo veľkonočnej obete čakáme Krista Víťaza, ktorý porazil nepriateľov (ofert.), zjavuje sa nám, ako sa zjavil svojim, a ako veľkonočný Baránok obetuje sa za nás. Obetná hostina nám dáva účasť na požívaní veľkonočného Baránka, Krista (kom.). -
Dňa 27.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliSľubujeme vernosť Spasíteľovi. - Nedeľa po složení bieleho rúcha (in albis depositis). Krstenci prišli prvý deň v občianskom rúchu, ale v srdci mali aj ďalej nosiť jasnosť bielej farby (sv. Augustín). Liturgia ešte vždy má zreteľ na mladých kresťanov (intr.). Kresťan má zvíťaziť nad svetom (lekcia) a odkedy je skrze sv. krst pričlenený ku Kristovi, má sa odvrátiť od nevery a slovami obráteného Tomáša prisahať Kristovi vernosť (evanj.). S apoštolmi a nábožnými ženami očakávame návštevu osláveného Spasiteľa (ofert.), vítame ho pri premenení a pri sv. prijímaní dotýkame sa jeho sv. rán (komún.). Sv. Pankrác, pri ktorého hrobe sme shromaždení, ako štrnásťročný mladík vlastnou krvou spečatil svoju vernosť ku Kristovi. Rímskym kresťanom slúžil za vzor a strážcu vernosti prísahy. Bol aj vzorom vernosti k záväzkom sv. krstu pre mladých kresťanov. Len ľutovať treba, že jeho relikvie sa stratily r. 1798. -
Dňa 04.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliKristus je dobrý pastier, – my sme jeho ovečky. – Dobrý Pastier, ktorý dal život za svoje ovce (lekcia, evanj.). Jeho najvýraznejšou vlastnosťou je milosrdenstvo (intr.), preto túžime po jeho náručí (ofert.), radujeme sa z jeho prítomnosti a najmä preto, lebo vo sv. prijímaní žije v nás a my v ňom. Voľakedy na túto nedeľu rímski veriaci mali štáciu u sv. Petra vo Vatikáne. Sv. Peter bol prvým najvyšším pastierom Cirkvi a zástupcom božského Pastiera Krista; on nás poučuje v lekcii. -
Dňa 11.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliSpasiteľ odchádza, ale len na čas. Vracia sa k nám v každej sv. omši. Tešíme sa z jeho prítomnosti medzi nami (intr.). Na zemi sa máme aj my cítiť ako cudzinci a pútnici a podľa toho si zariaidiť život (lekcia). V každej sv. omši „nakrátko“ zavíta Kristus medzi nás (evanj.). Tomu sa radujeme (ofert.), ale sme si vedomí, že stále a navždy budeme spojení s Kristom len v nebi; sv. prijímanie je predobrazom večného požívania Krista (kom.). -
Dňa 18.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliKristus odchádza, ale nám pošle Tešiteľa, ktorého prijmeme s radosťou. - Aj dnešná liturgia zaoberá sa blízkym odchodom božského Spasiteľa. V predošlú nedeľu miernila Cirkev náš zármutok myšlienkou na druhý príchod Kristov. Dnes má pre nás druhú potechu: Spasiteľ síce odíde, ale nám pošle Tešiteľa Ducha Svätého. A takto dnes už vlastne začíname prípravu na príchod Ducha Svätého. Spevy tejto sv. omše opanúva radostná nálada, prifarbená nádejou a túžbou. Omša sa začína radostnou piesňou, v ktorej si my pokrstení uvedomujeme, čo urobil s nami Spasiteľ, keď nás začlenil medzi svoje údy (intr.). Vedomie krstu nám káže prosiť o dar pravého kresťanského ducha (orácia). Je to ozaj dar Boží shora (lekcia). Tento dar nám prinesie Duch Svätý, ktorý nás oddelí od tohto sveta, a i svet diabla, ktorému sa svet dal do služby, odsúdi a zavrhne (evanj.). Vo sv. obete už vopred prichádza Spasiteľ s Duchom Svätým, aby nás pripravil na prijatie tohto Ducha v nasledujúci turíčny sviatok. Keď sa pripravujeme na jeho privítanie, znovu sme si vedomí veľkej zmeny, ktorá nastala v nás pri sv. krste (ofert.). Pri obetnej hostine dostávame posily, aby sme sa stali živými svedkami Kristovho víťazstva nad svetom (kom.). -
Dňa 25.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliKristus, náš prostredník u Otca. - Introit je zasa víťaznou piesňou pokrstených. Sv. Jakub nám pripomína, aký má byť život pravého kresťana (lekcia). Najdôležitejším úkonom v živote kresťana je modlitba. Naša modlitba nadobúda osobitnú účinnosť tým, že sám Ježiš Kristus, prostredník medzi nami a Otcom, s nami sa modlí, preto sa modlíme v mene Pána Ježiša Krista (evanj.). Celá omša je preniknutá radostnými myšlienkami na stretnutie s Ježišom Kristom, naším prostredníkom. Takto ho čakáme (ofert.) a takto sa s ním spájame vo sv. príjimaní (kom.). -
Dňa 01.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus, sediaci na pravici Otcovej, pošle nám Ducha Svätého, - túžime po Spasiteľovi a po Duchu Svätom. - Túžime po tvári Pánovej (intr.). V očakávaní Ducha Svätého sa užšie zapájame do spoločenstva Cirkvi v duchu Matky Ježišovej a učeníkov Pána (lekcia). Duch Svätý nám dá silu, aby sme celým životom vydávali svedectvo o Ježišovi (evanj.). Pripravujeme sa s jasotom na privítanie svojho Kráľa (ofert.), pri premenení vidíme jeho tvár v podobe bielej Hostie a pri sv. prijímaní prosíme spolu so Spasiteľom, aby nás Otec zachránil od hriechu (kom.). -
Dňa 08.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesKristus nám posiela Ducha Svätého, - s radosťou prijímame svojho Božského Hosťa. - Táto sv. omša nám sprostredkuje Ducha Svätého. Prichádza k nám Kristus a s ním Duch Svätý. Liturgia slávi sv. omšu po deviatej hodine predpoludním („post Tertiam,“ - po tretej, lebo „o tretej hodine“ sostúpil na apoštolov). V tercii, ktorá predchádza omšu, prosí Cirkev v hymne „Veni Creator Spiritus“ tento vznešený dar. Sme shromaždení v bazilike sv. Petra. Táto bazilika, i náš kostol, je nám dnes večeradlom, kde učeníci, pohrúžení do modlitieb, očakávajú veľkú chvíľu príchodu Ducha Svätého. Duch Svätý naplní celý svet, všetky národy a kraje (intr.). V lekcii počujeme priebeh sostúpenia Ducha Svätého na prvé Turice. Vo speve aleluja prosíme aj my o tento Božský dar. Sekvencia rozvádza posledný verš dopodrobna. Hlavnými účinkami Ducha Svätého sú svetlo viery, pokoj a nebojácnosť (evanj.). Kresťan má hodnosť kráľovskú. V tomto povedomí pripravujeme sa na príchod Krista a Ducha Svätého, keď Boh utvrdí v nás, čo sa začalo sviatosťou krstu (ofert.). Pri premenení sme svedkami príchodu Ducha Svätého, lebo kde je Kristus, tam je aj Duch Svätý. I sv. prijímanie nás naplní Duchom Svätým a cítime sa, ako sa cítili apoštoli po prijatí Ducha Svätého (kom.). -
Dňa 15.06.2025Najsvätejšia Trojica: náš pôvod a cieľ. - Stvorenie, vykúpenie a posvätenie človeka je dielom najsv. Trojice, všetkých troch osôb, pričom stvorenie privlastňujeme Bohu Otcovi, vykúpenie Bohu Synovi a posvätenie Bohu Duchu Svätému. Primerane tomu na Vianoce obdivovali sme lásku Boha Otca, ktorý nám dal svojho jednorodeného Syna, na Veľkú noc sústreďujeme sa na oslavu vykúpenia skrze Bohočloveka, Ježiša Krista, a Turíce venujeme oslave Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje. Ako by na zakončenie tohto trojitého diela Božieho Cirkev venuje dnešný sviatok celej sv. Trojici, ďakuje jej za nekonečnú dobrotu a preukázané milosrdenstvo. Tajomstvo najsv. Trojice, že v jednom a nerozdielnom Božstve sú tri Božské osoby, z ktorých každá je podstaty Božej, - môžeme len obdivovať, a nie pochopiť. Toto tajomstvo Cirkev postavila za stred svojej liturgie. V mene najsv. Trojice vysluhuje sviatosti a požehnáva osoby a veci, prežehnáva sa, zakončuje modlitby, k nej vzdychá v kýrie, ju oslavuje v glórii, Tedeume, vyznáva v kréde, žalmy a spevy končia sa jej oslavovaním atď. Naše stvorenie, vykúpenie a posvätenie sú znakom nesmierneho milosrdenstva najsv. Trojice (intr., ofert., kom.). Kto by mohol vyčerpať bohatstvo múdrosti i vedomosti Božej (lekc.). Už naše začlenenie do mystického tela Kristovho deje sa v mene najsv. Trojice (evanj.). Najsv. obeta je naším vrcholným úkonom zvelebovania a ďakovania za obsiahnuté dobrodenia. -
Dňa 22.06.2025Kristus nás pozýva na hostinu. - Táto nedeľa je ešte úplne v myšlienkovom ovzduší sviatku Božieho Tela. Sme shromaždení v svadobnej sieni Cirkvi, v kostole, a berieme účasť na „veľkej hostine“ Tela a Krvi Kristovej. Sv. Eucharistia je nám ochranou v púšti tohto života (intr.), je sviatosťou lásky (lekcia) a nadprirodzeným pokrmom, zárukou večných radosti (evanj.). Pri ofertóriu prosíme Krista, aby prišiel k nám v tejto obete a svojim pokrmom nás zachránil (ofert.). Po účasti na veľkej hostine mu ďakujeme (kom.). -
Dňa 29.06.2025Kristus zachraňuje hriešnikov. - Ako poblúdilé ovce dobrého Pastiera, Krista, cítime svoju duchovnú biedu a voláme po záchrane (intr.). Sme vystavení osídlam diablovým (lekcia), iba dobrý Pastier nás môže zachrániť (evanj.). S dôverou ho očakávame (ofert.), prežívame jeho obetu za smierenie naše a jeho prítomnosť medzi nami. Po nájdení stratenej ovce aj on pripraví radostnú hostinu, že sme sa vrátili k Bohu (kom.). -
Dňa 06.07.2025Kristus spravuje Petrovu prácu, - na jeho loďke sme bezpeční. - Loďka Petrova nás vedie do blaženého prístavu. Na tejto loďke sme spolu s Kristom. Kostol, v ktorom sme sa dnes zišli, je obrazom Cirkvi, loďky Petrovej. Sme spolu so Spasiteľom. Sme aj rybkami, ktoré Peter chytil do svojej siete na Pánov rozkaz. Mystérium dnešnej nedele vzťahuje sa na Cirkev, ale aj na jednotlivých kresťanov. Práca za kráľovstvo nebeské musí sa konať s dôverou (intr.) a s trpezlivosťou (lekcia); nesmieme sa dať znechutiť zdanlivým neúspechom, ale máme sa spoliehať na pomoc a spoluprácu Kristovu (evanj.). Kristus prichádza nám na pomoc, kráčame mu v ústrety (ofert.), jeho nadprirodzený pokrm je nám posilou v boji o kráľovstvo nebeské. -
Dňa 13.07.2025Láska k Bohu predpokladá lásku k bližnému, - oboje čerpáme od Krista. - Kresťanstvo v podstate je náboženstvom lásky. Zákon dvojitej lásky, lásky k Bohu a lásky k bližnému, je základným pilierom kresťanskej mravouky. Zákon lásky nám ukladá sviatosť krstu. Spasiteľ prichádza k nám dnes, aby nám zdôraznil túto povinnosť. Prosíme milosť Kristovej lásky (intr.). Dobre si uvedomíme poučenie sv. Petra apoštola a aj samého Spasiteľa o pravej láske kresťanskej (lekcia, evanj.). Keď ideme v ústrety obetujúcemu sa Spasiteľovi, sľubujeme, že zachováme jeho poslednú vôľu o láske (ofert.). Spoločný stôl so Spasiteľom a jeho vyvolenými tiež nám ukladá záväzok lásky (kom.). -
Dňa 20.07.2025Kristus sa stará o náš nadprirodzený život krstom a Eucharistiou. - Krst je základom nadprirodzeného života v nás, sv. prijímanie posilňuje a rozvíja v nás tento život. Liturgia nám dnes prízvukuje tieto dva piliere duchovného života. Pri tejto sv. omši cítime väčšmi než inokedy svoju príslušnosť k ľudu Božiemu, ktorý si Božský Spasiteľ sám ochraňuje (intr.). Lekcia nás poučuje o krste, evanjelium o Sviatosti Oltárnej. Keď sa začína obeta (ofert.), v duchu kráčame aj my k oltáru. Je to obraz približovania sa ku Kristovi v tejto sv. omši. Aj sa s ním stretáme vo chvíli premenenia. So spevom chvály sadáme si k bohatému stolu Spasiteľovmu (kom.). -
Dňa 27.07.2025Ríša Božia a ríša diablova (prvý protiklad). - Odriekame sa diabla a bližšie sa primykáme ku Kristovi. Liturgia predchádzajúcich troch nedieľ nás upevňovala v základných zásadách nadprirodzeného života, a to (1) skrze Cirkev dostaneme sa do neba, (4. ned.), (2) kresťanský život spočíva na zákone lásky (5. ned.), (3) dva hlavné prostriedky spasenia sú krst a Eucharistia (6. ned.). Dnešnou nedeľou začína sa séria dvojitých obrazov, jeden z ríše Božej, druhý z ríše tohto sveta. Občania ríše Božej sú šťastní (intr.). Apoštol opisuje rozdiel medzi službou Božou a službou hriechu (lekcia), to značí aj protiklad dvoch stromov, úrodného a neúrodného (evanj.). Obeta Nového zákona, na ktorú sa pripravujeme, vysoko prevyšuje nedokonalé obety Starého zákona, ktoré sa podobajú neúrodnému stromu (ofert.). V tomto vedomí schádzame sa dnes s väčšou oddanosťou okolo obetného oltára a pohostinného stola Kristovho (kom.). -
Dňa 03.08.2025Synovia svetla a synovia tohto sveta (druhý protiklad). - Synovia tohto sveta prejavujú podivuhodnú horlivosť v nadobúdaní časných hodnôt. My, synovia svetla, budeme sa starať o hodnoty verné aspoň tak horlivo, ako sa starajú synovia sveta o hodnoty časné. V dome Otcovom, tu v kostole, máme bohatú pokladnicu milosti, prichádzame z nej čerpať (intr.). Chceme žiť podľa ducha, a nie podľa tela; túto povinnosť nám ukladá krst, ktorý sme prijali (lekcia). Ako sa starajú synovia tohto sveta o blaho časné! Nasleduj ich horlivosť vo vyhľadávaní hodnôt večných (evanj.). Boh prijíma dary ponížených, nie pyšných (ofert.). Takto očakávame svojho Spasiteľa; jeho obeta a jeho presv. Telo a Krv sú nám nesmiernymi hodnotami (kom.). -
Dňa 10.08.2025Zavrhnutie vyvoleného národa je nám výstrahou. - Predpoveď spustošenia Jeruzalema a vyhnanie kupcov z chrámu sú príznakmi zavrhnutia Izraela. Naše vyvolenie za synov Božích nás ešte neuchráni pred zavrhnutím. Kresťan, ako člen nového Izraela, má spolupracovať s milosťou, aby ostal verný Kristovi až do konca. S pomocou Božou chceme vytrvať pri Kristovi (intr.). Boh v púšti trestal neverných Židov, ale nedopusti pokušenie nad naše sily (lekc.). Spasiteľ predpovedá zánik zradného Jeruzalema a vyháňa kupcov z chrámu, čím naznačuje pozbavenie vierolomných Židov práva, aby sa stali členmi kráľovstva Božieho (evanj.). Pripravujeme obetu a čakáme v nej Spasiteľov príchod, ako voľakedy prišiel do jeruzalemského chrámu. Sľubujeme mu vernosť(ofert.). Sv. prijímanie nás spája s Kristom (kom.). -
Dňa 17.08.2025Pýcha a poníženosť (tretí protiklad). - Sv. omšu dnes slávime v duchu poníženého mýtnika. Začíname piesňou poníženého (intr.). Nadprirodzené dary nesmú byť dôvodom vyvýšenosti (lekcia). Kresťan má byť ponížený, a nesmie nasledovať spupných Židov alebo pohanov (evanj.). V duchu poníženosti blížime sa k oltáru, aby sme boli svedkami Kristovej obety a jeho príchodu (ofert.). Ponížený obetný Baránok Boží je nám vzorom, ako ho máme prijať vo sv. prijímaní (kom.).
Zobrazených 20 z celkového počtu 335 udalostí
Načítať viac 335 101 events3500643083e19f9110c53e19c1768a2d