Svätá omša

O problematike času cez rok (per annum)

Aktualizáciou 3.200.65 z 20.5.2024 sme zmenili názvy liturgických období „T03 De tempore «per annum» ante dominicam in Septuagesima“ na „T03 De tempore post Epiphaniam“, v slovenčine „Obdobie cez rok pred nedeľami Predpôstu“ na „Obdobie po Zjavení Pána“ a „T07 De tempore «per annum» post Pentecosten“ na „T07 De tempore post Pentecosten“, v slovenčine „Obdobie cez rok po Turícach“ na „Obdobie po Turícach“.

Urobili sme tak v reakcii na text českého historika a publicistu Radomíra Malého z r. 2024, ktorého upravenú, krátenú a komentovanú verziu uvádzame ako krátke zamyslenie, pričom v kurzíve a v hranatej zátvorke je uvedený náš výrazný významový vstup do autorského textu, ktorým si zároveň dovolíme oponovať tým, ktorí by chceli náš digitalizačný projekt obviniť z príklonu k modernizmu:

V liturgickom kalendári tradičného rítu sú všetky nedele nasledujúce po Slávnosti zoslania Ducha Svätého (po Nedeli Turíčnej, Dominica Pentecostes) až do konca cirkevného roka nazvané „nedeľami po Turícach“ (po zoslaní Ducha Svätého) a sú označené číslicou, napr. Nedeľa piata po Turícach (Dominica V. post Pentecosten).

V Novus ordo misae sú to však už len „nedele cez rok“ (per annum).

Čo je to za termín „cez rok“? [„De tempore «per annum»“ nachádzame vo všeobecných rubrikách (Rubricae generales) Rímskeho misála z r. 1962 (str. XVI), kde čítame v bode 77, že: „Tempus «per annum» decurrit a die 14 ianuarii usque ad Nonam sabbati ante dominicam in Septuagesima, et a I Vesperis festi Ssmae Trinitatis, id est dominicae I post Pentecosten, usque ad Nonam inclusive sabbati ante dominicam I Adventus,“ a teda „Čas „cez rok“ trvá od 14. januára do deviatej soboty pred nedeľou v Septuaginte a od 1. vešpier sviatku Najsvätejšej Trojice, teda od 1. nedele po Turícach, až do deviatej soboty vrátane pred 1. adventnou nedeľou“.

Následne na str. 43 nachádzame označenie „Tempus per annum ante Septuagesimam“, teda „Čas cez rok pred Deviatnikom“ a na str. 372 zasa označenie „Tempus per annum post Pentecosten“, teda „Čas cez rok po Turícach“.

Tradičný misál s týmto termínom pracoval už dlho, aj vo vydaní z r. 1920, kde sa termín „per annum“ vyskytuje naprieč všeobecnými rubrikami. V latinsko-slovenskom misáli z r. 1952 sa napríklad uvádza, že „Graduál (stupňová pieseň) s piesňou aleluja“ sa používa „cez rok“ (str. 508). Pri doplnkových modlitbách podľa rozličných časových úsekov liturgického roka sa zasa uvádza špecifická skupina orácií označená „III. cez rok. Po sviatku Očisťovania bl. P. Márie, od 3. februára po Popolcovú stredu a od I. nedele po Turícach po Advent.“ (str. 547)

V rôznych obmenách ho môžeme nájsť aj v Graduáli. Napríklad pri označení Kyriále XI. Orbis Factor čítame, že jeho použitie je určené „In Dominicis infra annum“, teda „v nedele cez rok“ (Graduale Romanum, Solesmes, 1961, str. 38*). Podobné označenie nachádzame aj v jeho anglickom vydaní z roku 1956 „On Sundays throughout the Year“, teda „na nedele cez rok“.  (Chants of the Church, Solesmes, 1956, str. 30). Takisto, v Radlinského Nábožných výlevoch z r. 1945 nachádzame napr. pri speve Asperges me označenie „cez rok“ naproti spevu Vidi aquam, kde stojí „vo Veľkonočnom čase“ (str. 186). Ďalej, tiež Rituál pre Slovensko z r. 1937 uvádza v bode 8 inštrukcie pri procesiách, že rozoznávame aj „bežné procesie“, v dni „cez rok“ (certis diebus per annum), pričom menuje príklady týchto dní cez rok ako sviatok Očisťovania Panny Márie, Kvetnú nedeľu, na Veľké litánie sv. Marka evanjelistu, na Malé litánie, teda prosebné dni pred Nanebovstúpením, a na sviatok Božieho Tela (str. 442).]

V tradičnom kalendáriu sú okrem sviatku Pána len očíslované adventné nedele, nedele po Zjavení Pána, nedele Veľkého pôstu, nedele po Veľkej noci a nedele po zoslaní Ducha Svätého.

[„Medzisviatkové obdobia, týždne po Zjavení Pána a týždne po Turícach, zapĺňajú medzeru medzi jednotlivými liturgickými kruhmi. Hoci ich pokladáme za obdobia neutrálne, predsa prezrádzajú akýsi reflex predošlého kruhu. Po Zjavení rozvádzame ideu Kristovho kráľovstva a po Turícach dozrievanie Cirkvi na podobnosť Kristovu.“ (Misál latinsko-slovenský, 1952)]

Vďaka tomuto dômyselnému usporiadaniu nás tradičný kalendár neustále udržiava na blahodarnej hladine oceánu Svätej Trojice – Tojjediného Boha. Označenie „cez rok“ (dominica per annum alebo tempus per annum) však už viac nemusí nevyhnutne vyvolávať dojem niečoho posvätného, ale skôr niečoho svetského, profánneho, niečoho, čo s Pánom Bohom už nemá toľko spoločného. Nahradenie celého obdobia po Turícach – po zoslaní Ducha Svätého – za obdobie „cez rok“ so „všednými dňami“ je umenšením významu Turíc, teda zoslania Ducha Svätého. Jeho útecha sa neskončila na Turíce, kedy zostúpil na apoštolov. V 4. kapitole Skutkov apoštolských nachádzame správu o ďalšom naplnení apoštolov a všetkých zhromaždených prvých kresťanov Duchom Svätým po prepustení Petra a Jána z väzenia – ktorý sa im síce už v podobe ohnivých jazykov nezjavuje – ale dal pocítiť svoju prítomnosť tým, že otriasol miestom, kde boli všetci zhromaždení.

A napriek tomu, akoby sa nám pokoncilovou zmenou tejto terminológie nahováralo, že Pána Boha nepotrebujeme v tieto takzvané „nedele cez rok“, čiže „obyčajné“ nedele a vo „všedné dni“. Akoby bolo vhodnejšie myslieť na Trojjediného Pána Boha len na veľké sviatky, ale inak ani nie. Nedele „cez rok“, tieto „obyčajné nedele“ akoby patrili do inej kategórie ako ostatné nedele, akoby nám už v prvom rade nepripomínali Boha a viedli nás skôr k tomu, aby sme sa sklonili pred týmto svetom a jeho pominuteľnými hodnotami. Tento záver – či sa to niekomu páči alebo nie – logicky vyplýva z tejto zmeny v kalendári.

[V slovenskom preklade druhého typického vydania Rímskeho misála z r. 2001 (už misála podľa Pavla VI., novus ordo misae) čítame:

„Obdobie ≪cez rok≫ má 34 alebo 33 týždňov. Začína sa pondelkom po nedeli, ktorá nasleduje po 6. januári, a trvá až po začiatok Pôstneho obdobia. Potom sa opäť začína pondelkom po Zoslaní Ducha Svätého a končí sa sobotou pred Prvou adventnou nedeľou.

Misál prináša 34 omšových formulárov na nedele a všedné dni tohto obdobia. Používajú sa takto:

a) V nedeľu sa berie omšový formulár obyčajne podľa jej číselného poradia v roku – ak na ten deň nepripadá slávnosť alebo sviatok, ktorý sa má sláviť namiesto nedele.

b) Vo všedné dni v týždni sa môže použiť hociktorý z týchto 34 omšových formulárov. Pri výbere treba mať na zreteli väčší duchovný osoh veriacich.

Nedele ≪cez rok≫ sa počítajú takto:

a) Nedeľa, v ktorú sa slávi sviatok Krstu Pánovho, je Prvá nedeľa ≪cez rok≫. Týždeň, ktorý po nej nasleduje, je prvý týždeň v období ≪cez rok≫. Nasledujúce nedele a týždne sa počítajú podľa číselného poradia až po začiatok Pôstneho obdobia.

b) Po Zoslaní Ducha Svätého, ak je 34 týždňov ≪cez rok≫, poradie nadväzuje na poslednú nedeľu a príslušný týždeň pred Pôstnym obdobím.

Pri počítaní treba pamätať, že omšové formuláre slávnosti Zoslania Ducha Svätého a Najsvätejšej Trojice nahradzujú omšové formuláre patričných nediel ≪cez rok≫. Ak obdobie ≪cez rok≫ má iba 33 týždňov, vynecháva sa prvá nedeľa a prvý týždeň, ktoré by mali podľa poradia nasledovať po slávnosti Zoslania Ducha Svätého.“]