Svätá omša
| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | |||
Kňaz zakončuje sekrétu: |
|||
|
℣. Per omnia saecula saeculorum. |
℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. |
||
Pokračuje s roztvorenými rukami. |
|||
|
℣. Sursum corda. |
℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. |
||
Præfatio ad Missam Chrismatis |
Prefácia omše pri svätení olejov |
||
| Vere dignum et iustum est, æequum et salutáre, cleméntiam tuam supplíciter obsecráre, ut spirituális lavácri baptísmo renovándis creatúram chrísmatis in sacraméntum perféctæ salútis vitǽque confírmes; ut sanctificatióne unctiónis infúsa, corruptióne primæ nativitáti absórpta, sanctum uniuscuiúsque templum acceptábilis vitæ innocéntiæ odóre redoléscat; ut secúndum constitutiónis tuæ sacraméntum, régio et sacerdotáli propheticóque honóre perfúsi, vestiménto incorrúpti múneris induántur: per Christum Dóminum nostrum. Per quem maiestátem tuam laudant Angeli, adórant Dominatiónes, tremunt Potestátes. Cæli, cælorúmque Virtútes, ac beáta Séraphim, sócia exsultatióne concélebrant. Cum quibus et nostras voces ut admítti iúbeas, deprecámur, súpplici confessióne dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne... | ||
Graduale Romanum |
|||
 |
|||
ŽENY, ZAHAĽTE SI HLAVU! |
||
| Na tridentskej sv. omši – a pri akejkoľvek verejnej modlitbe – je vhodné, aby si ženy zahaľovali svoje hlavy. Medzi slovanskými národmi bol tento ženský závoj hlavy známy ako „chustka“ či „ručník“. V rímskej cirkvi je známy pod názvom „mantilka“, resp. „mantilla“. Prečo by sa ale ženy mali zahaľovať? Odpoveď nachádzame vo sv. Písme. | ||
 |
||
| Prvý list Korinťanom 11, 3 - 13: „Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž ... Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu ... Muž si nemusí zahaľovať hlavu, lebo je obrazom a slávou Boha, no žena je slávou muža. Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom ... Posúďte sami: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu nezahalená?“ |
| Tieto modlitby sa možno modliť po kázni, resp. v prípade, že je kázeň v jazyku, ktorému nerozumiem. |
||
Vzbudenie troch Božských čností a ľútosti |
||
| Verím v svojho Boha, živého a opravdivého, ktorý je jeden Boh, ale v troch Božských osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Verím v Boha Otca Stvoriteľa, Syna Vykupiteľa a v Ducha Posvätiteľa. Verím a vyznávam tú najsvätejšiu vieru, ktorú Ježiš Kristus učil a veriť prikázal, ktorú apoštolovia ohlasovali a ktorú svätá rímsko-katolícka Cirkev učí. V tejto svätej viere žiadam si žiť i umrieť, lebo si ju ty, Bože, zjavil, a ty ako vševediaci mýliť sa nemôžeš, ani ako večná a nekonečná Pravda nikoho klamať nechceš. Dúfam v nekonečnom milosrdenstve tvojom, Bože, jediný pomocník tela môjho i duše mojej. Dúfam, že pre drahú, z toľkej lásky za mňa vyliatu krv Ježiša Krista odpustíš mi všetky hriechy života, a že mi dáš milosť svoju a život večný; lebo si to prisľúbil a ty si v plnení svojich sľubov verný a všemohúci. Milujem teba, Bože, ty najvyššia dobrota, nekonečná láska a vrchol všetkej dokonalosti, pre tvoju dobrotu, svätosť, krásu a ľúbeznosť. Hoci by som ani v odmenu dúfať nemohol, ani pokuty obávať sa nemusel, predsa by som miloval teba, lebo ty, Bože, si všetkého milovania a ctenia najhodnejší. Kiež by som mohol milovať teba takou vrelou láskou, akou teba bez prestania milujú a na veky milovať budú všetci anjeli, svätí a blahoslavení v nebi, akou teba miluje a milovať môže všetko terajšie i budúce stvorenie na zemi. K tejto ich najvrúcnejšej láske pripájam svoju skromnú lásku a detinskú oddanosť. Z tejto úprimnej a vrúcnej lásky k tebe, Bože, srdečne ľutujem, že som urazil teba. Odriekam sa všetkých hriechov celého života svojho a v ošklivosti ich mám. Ale k tomu mi daj, môj Bože, milosti svojej, aby som sa mohol všetkých hriechov chrániť a v kresťanských skutkoch až do smrti zotrvať, čo s tvojou pomocou verne sľubujem. Amen. Ó môj Bože, pevne verím všetko, čo si ty zjavil a čo nám skrze svoju Cirkev k vereniu predkladáš, lebo ty, večná Pravda, si to zjavil. Ó môj Bože, dúfam skrze zásluhy Ježiša Krista, že dosiahnem od teba odpustenie svojich hriechov, tvoju milosť a večný život, lebo ty si nekonečne milosrdný. Ó môj Bože, teba milujem z celého srdca, lebo ty si môj najlepší Otec a moje najvyššie i lásky najhodnejšie dobro; pre teba milujem i svojho bližného, priateľa i nepriateľa, ako seba samého. Teba, Bože, milujem celým srdcom, a preto nadovšetko ľutujem, že som urazil tvoju dobrotu. Odpusť mi pre krv Kristovu. Amen. |
V slávnostnej omši nasleduje incenzácia (okiadzanie) oltára. Táto pocta patrí oltáru ako obetnému miestu, ale i ako symbolu Kristovmu. Ihneď po stretnutí sa s týmto posvätným symbolom Kristovým celebrant ho bozkáva a ovenčuje posvätným voňavým dymom. Diakon prosí celebranta o požehnanie kadidla: |
||
|
D. Benedícite, pater reverénde (pater reverendissime). |
D. Požehnajte, dôstojný otče (biskupovi: najdôstojnejší otče). K. Nech teba žehná ✠ ten, na ktorého počesť zhoríš. Amen. |
|
Po incenzácii oltárneho kríža a oltára diakon incenzuje celebranta ako Kristovho zástupcu. |
||
| Ordo incensationis altaris iuxta rubricas Missalis Romani. Okiadaznie oltára podľa rubrík Rímskeho misála: | ||
 |
||
Ordo incensationis altaris quod commode circuiri potest. Okiadaznie oltára, ktorý možno obísť: |
||
 |
||
