Svätá omša
| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | |||
Kňaz zakončuje sekrétu: |
|||
|
℣. Per omnia saecula saeculorum. |
℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. |
||
Pokračuje s roztvorenými rukami. |
|||
| ℣. Sursum corda. ℟. Habemus ad Dominum. ℣. Gratias agamus Domino Deo nostro. ℟. Dignum et justum est. |
℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. |
||
Præfatio de sancta Cruce |
|||
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre, nos tibi semper et ubíque grátias ágere: Dómine, sancte Pater, omnípotens ætérne Deus: Qui salútem humáni géneris in ligno Crucis constituísti: ut unde mors oriebátur, inde vita resúrgeret: in quo ligno vincébat, in ligno quoque vincerétur: per Christum Dóminum nostrum. Per quem majestátem tuam laudant Angeli, adórant Dominatiónes, tremunt Potestátes. Cæli cælorúmque Virtútes, ac beáta Séraphim, sócia exsultatióne concélebrant. Cum quibus et nostras voces, ut admítti júbeas deprecámur, súpplici confessióne dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane svätý, Otče všemohúci, večný Bože: Ktorý si spásu ľudského pokolenia uskutočnil na dreve kríža, aby odtiaľ, zkadiaľ vznikla smrť, povstal život, a aby ten, ktorý na dreve zvíťazil, bol aj premožený na dreve, skrze Krista, Pána nášho. Skrze neho chvália tvoju velebnosť Anjeli, klaňajú sa jej Panstvá, chvejú sa pred ňou Mocnárstva. Nebesia a nebeské Mocnosti i blahoslavení Serafovia ju oslavujú spoločným plesaním. Prosíme, ráč s nimi pripustiť aj naše hlasy, ktoré vrúcnym chválospevom volajú: | ||
Graduale Romanum |
|||
![]() |
|||
| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | |||
Kňaz zakončuje sekrétu: |
|||
|
℣. Per omnia saecula saeculorum. |
℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. |
||
Pokračuje s roztvorenými rukami. |
|||
|
℣. Sursum corda. |
℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. |
||
Præfatio Paschalis |
|||
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre: Te quidem, Dómine, omni tempore, sed in hac potíssimum die [vel nocte] [vel in hoc potíssimum] gloriósius prædicáre, cum Pascha nostrum immolátus est Christus. Ipse enim verus est Agnus, qui ábstulit peccáta mundi. Qui mortem nostram moriéndo destrúxit, et vitam resurgéndo reparávit. Et ídeo cum Angelis et Archángelis, cum Thronis et Dominatiónibus, cumque omni milítia cæléstis exércitus, hymnum glóriæ tuæ cánimus, sine fine dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné, aby sme síce v každom čase velebili teba, Pane, ale najmä slávnostnejšie v tento deň (od Bielej nedele: v tomto čase), keď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. On je totiž ten opravdivý Baránok, ktorý sňal hriechy sveta, ktorý svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. A preto s Anjelmi a Archanjelmi, s Trónmi a Panstvami a s celým zástupom nebeského vojska spievame chválospev tvojej sláve, a ustavične voláme: | ||
Graduale Romanum |
|||
![]() |
|||
| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | |||
Kňaz zakončuje sekrétu: |
|||
|
℣. Per omnia saecula saeculorum. |
℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. |
||
Pokračuje s roztvorenými rukami. |
|||
|
℣. Sursum corda. |
℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. |
||
Præfatio de de Ascensione Domini |
Prefácia na Nanebovstúpenie Pána |
||
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre, nos tibi semper et ubíque grátias ágere: Dómine, sancte Pater, omnípotens ætérne Deus: per Christum, Dóminum nostrum. Qui post resurrectiónem suam ómnibus discípulis suis maniféstus appáruit, et, ipsis cernéntibus, est elevátus in cælum, ut nos divinitátis suæ tribúeret esse partícipes. Et ídeo cum Angelis et Archángelis, cum Thronis et Dominatiónibus, cumque omni milítia cæléstis exércitus, hymnum glóriæ tuæ cánimus, sine fine dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane svätý, Otče všemohúci, večný Bože: skrze Krista, Pána nášho. Ktorý po svojom zmŕtvychvstaní viditeľne sa zjavil všetkým svojim učeníkom a pred ich zrakmi vyzdvihol sa do neba, aby nám udelil účasť na svojom Božstve. A preto s Anjelmi a Archanjelmi, s Trónmi a Panstvami i s celým zástupom nebeského vojska spievame chválospev tvojej sláve, a ustavične voláme: | ||
Graduale Romanum |
|||
![]() |
|||
| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | |||
Kňaz zakončuje sekrétu: |
|||
|
℣. Per omnia saecula saeculorum. |
℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. |
||
Pokračuje s roztvorenými rukami. |
|||
|
℣. Sursum corda. |
℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. |
||
Præfatio de Sacratissimo Corde Jesu |
Prefácia o najsvätejšom Srdci Ježišovom |
||
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre, nos tibi semper et ubíque grátias ágere: Dómine, sancte Pater, omnípotens ætérne Deus: Qui unigénitum tuum, in Cruce pendéntem, láncea mílitis transfígi voluísti, ut apértum Cor divínæ largitátis sacrárium, torréntes nobis fúnderet miseratiónis et grátiæ, et quod amóre nostri flagráre numquam déstitit, piis esset réquies et pœnítentibus patéret salútis refúgium. Et ídeo cum Angelis et Archángelis, cum Thronis et Dominatiónibus, cumque omni milítia cæléstis exércitus, hymnum glóriæ tuæ cánimus, sine fine dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane svätý, Otče všemohúci, večný Bože: Ktorý si dovolil kopijou vojaka prebodnúť svojho Jednorodeného, visiaceho na Kríži, aby otvorené Srdce, svätyňa Božej štedrosti, vylievalo nám prúdy zľutovania a milosti, a ono, ktoré nikdy neprestalo blčať láskou k nám, aby bolo odpočinkom pre zbožných a otvoreným útočišťom spasenia pre kajúcich. A preto s Anjelmi a Archanjelmi, s Trónmi a Panstvami i s celým zástupom nebeského vojska spievame chválospev tvojej sláve, a ustavičným hlasom voláme: | ||
Graduale Romanum |
|||
![]() |
|||
| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | |||
Kňaz zakončuje sekrétu: |
|||
|
℣. Per omnia saecula saeculorum. |
℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. |
||
Pokračuje s roztvorenými rukami. |
|||
|
℣. Sursum corda. |
℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. |
||
Præfatio de Dominus noster Iesus Christus Rege |
Prefácia o Ježišovi Kristovi Kráľovi |
||
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre, nos tibi semper et ubíque grátias ágere: Dómine, sancte Pater, omnípotens ætérne Deus: Qui unigénitum Fílium tuum Dóminum nostrum Jesum Christum, Sacerdótem ætérnum et universórum Regem, óleo exsultatiónis unxísti: ut, seípsum in ara crucis, hóstiam immaculátam et pacificam ófferens, redemptiónis humánæ sacrámenta perágeret: et suo subjéctis império ómnibus creatúris, æternum et universále regnum imménsæ tuæ tráderet Majestáti: regnum veritátis et vitæ, regnum sanctitátis at grátiæ: regnum justítiæ, amóris et pacis. Et ídeo cum Angelis et Archángelis, cum Thronis et Dominatiónibus, cumque omni milítia cæléstis exércitus, hymnum glóriæ tuæ cánimus, sine fine dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane svätý, Otče všemohúci, večný Bože: Ktorý Jednorodeného Syna svojho, Pána nášho, Ježiša Krista, večného Kňaza a Kráľa celého sveta pomazal si olejom plesania, aby obetujúc seba samého na oltári kríža, ako obetu nepoškvrnenú a smiernu, uskutočnil tajomstvá vykúpenia ľudského, aby podrobil svojej vláde všetko stvorenstvo, a tak odovzdal tvojej nesmiernej velebnosti večné a všeobsiahle kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja. A preto s Anjelmi a Archanjelmi, i s Trónmi a Panstvami i s celým zástupom nebeského vojska spievame chválospev tvojej sláve, a ustavične voláme: | ||
Graduale Romanum |
|||
![]() |
|||





