Svätá omša
| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | ||
Kňaz zakončuje sekrétu: |
||
|
℣. Per omnia saecula saeculorum. |
℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. |
|
Pokračuje s roztvorenými rukami. |
||
|
℣. Sursum corda. |
℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. |
|
Præfatio de Præfatio de Apostolis |
||
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre: Te, Dómine, supplíciter exoráre, ut gregem tuum, Pastor ætérne, non déseras: sed per beátos Apóstolos tuos, contínua protectióne custódias: Ut iísdem rectóribus gubernétur, quos óperis tui vicários eídem contulísti præésse pastóres. Et ídeo cum Angelis et Archángelis, cum Thronis et Dominatiónibus, cumque omni milítia cæléstis exércitus, hymnum glóriæ tuæ cánimus, sine fine dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné: teba, Pane, ponížene prosiť, aby si svoje stádo, večný Pastier, neopúšťal, ale skrze svojich blahoslavených Apoštolov ustavičnou ochranou opatroval. Aby ho ako vodcovia spravovali tí isti, ktorých si mu dal za zástupcov v svojom diele ako vedúcich pastierov. A preto s Anjelmi a Archanjelmi, s Trónmi a Panstvami i s celým zástupom nebeského vojska spievame chválospev tvojej sláve, a ustavične voláme: | |
 |
||
| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | ||
Kňaz zakončuje sekrétu: |
||
|
℣. Per omnia saecula saeculorum. |
℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. |
|
Pokračuje s roztvorenými rukami. |
||
|
℣. Sursum corda. |
℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. |
|
Præfatio defunctorum |
||
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre, nos tibi semper et ubíque grátias ágere: Dómine, sancte Pater, omnípotens ætérne Deus: In quo nobis spes beátæ resurrectiónis effúlsit, ut quos contrístat certa moriéndi condítio, eósdem consolétur futúræ immortalitátis promíssio. Tuis enim fidélibus, Dómine, vita mutátur, non tóllitur, et, dissolúta terréstris hujus incolátus domo, ætérna in cælis habitátio comparátur. Et ídeo cum Angelis et Archángelis, cum Thronis et Dominatiónibus, cumque omni milítia cæléstis exércitus, hymnum glóriæ tuæ cánimus, sine fine dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane svätý, Otče všemohúci, večný Bože, skrze Krista, Pána nášho: V ktorom nám zažiarila nádej blaženého vzkriesenia, aby tých, ktorých zarmucuje neodvratný údel smrti, potešilo prisľúbenie budúcej nesmrteľnosti. Lebo tvojim veriacim, Pane, život sa neodníma, len mení: a keď sa rozpadne dom tohto pozemského pobudnutia, majú pripravené večné prebývanie v nebesiach. A preto s Anjelmi a Archanjelmi, s Trónmi a Panstvami i s celým zástupom nebeského vojska spievame chválospev tvojej sláve a ustavične voláme: | |
|
||
| V nedeľu pred veľkou omšou kňaz pokropí svätenou vodou oltár, seba a veriacich. Pred niektorými rímskymi bazilikami podnes je studňa, pri ktorej sa veriaci umývali, keď išli na najsv. obetu. Zaiste z tejto obyčaje vznikla dnešná svätenička a kropenie pred hlavnou nedeľnou omšou. Toto kropenie nás upomína na čistotu srdca, akou sa máme zúčastniť na najsv. obete, ale aj na sviatosť krstu. Nedeľa je totiž obnovením sviatku Veľkej noci, keďže v prvých storočiach kresťanstva Veľká noc bola dňom, keď pravidelne prisluhovali sv. krst. Na Veľkú noc a na Turíce toto kropenie deje sa práve vodou z krstiteľnice. |
||
Kňaz prichádza k oltáru v pluviáli farby, v ktorej sa bude slúžiť sv. omša. Kľačiac na najnižšom stupni oltára, intonuje antifónu. Kým sa spieva, kňaz kľačiac kropí oltár, dotkne si čelo kropáčom, potom vstane, pokropí diakona a subdiakona, klérus a konečne veriacich. |
||
Asperges me |
Pokrop ma |
|
| Aspérges me, * Dómine, hyssópo, et mundábor, lavábis me, et super nivem dealbábor. Miserere mei, Deus, * secúndum magnam misericórdiam tuam. |
Pokrop ma, * Pane, hysopom, a budem očistený; umy ma, a budem belší nad sneh. Zmiluj sa nado mnou, Bože, * dľa svojho veľkého milosrdenstva. |
|
| Glória Patri, et Fílio, et * Spirítui Sancto, Sicut erat in princípio, et nunc, et semper, et in saécula saeculórum. Amen. | Sláva Otcu i Synu i * Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. | |
Antifóna sa opakuje: |
||
| Aspérges me, * Dómine, hyssópo, et mundábor, lavábis me, et super nivem dealbábor. |
Pokrop ma, * Pane, hysopom, a budem očistený; umy ma, a budem belší nad sneh. |
|
Po dospievaní, kňaz stojac pred najnižším stupňom oltára, modlí sa: |
||
|
V. Osténde nobis, Dómine, misericórdiam tuam. |
K. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo. M. A daj nám svoje spasenie. K. Pane, vyslyš moju modlitbu. M. A moje volanie nech dôjde ku tebe. K. Pán s vami. M. I s duchom tvojím. |
|
|
Orémus. |
Modlime sa. |
|
Kým sa kňaz prezlečie na omšu, sedíme.  |
||
| Graduale Romanum | ||
 |
||
Alebo podľa ľubovôle (1): |
||
 |
||
Alebo podľa ľubovôle (2): |
||
 |
||
| V nedeľu pred veľkou omšou kňaz pokropí svätenou vodou oltár, seba a veriacich. Pred niektorými rímskymi bazilikami podnes je studňa, pri ktorej sa veriaci umývali, keď išli na najsv. obetu. Zaiste z tejto obyčaje vznikla dnešná svätenička a kropenie pred hlavnou nedeľnou omšou. Toto kropenie nás upomína na čistotu srdca, akou sa máme zúčastniť na najsv. obete, ale aj na sviatosť krstu. Nedeľa je totiž obnovením sviatku Veľkej noci, keďže v prvých storočiach kresťanstva Veľká noc bola dňom, keď pravidelne prisluhovali sv. krst. Na Veľkú noc a na Turíce toto kropenie deje sa práve vodou z krstiteľnice. Vo veľkonočnom čase, čiže od nedele veľkonočnej po nedeľu najsv. Trojice, spieva sa namiesto Asperges Vidi aquam. Obsah tejto antifóny sa čerpá z prorockej knihy Ezechiela (47, a), ktorý videl nový chrám a nové bohoslužby namiesto starozákonných. Z chrámu vychádzal oživujúci prameň, obraz krstu, ktorý Cirkev prízvukuje najmä v čase veľkonočnom. Voda, ktorá pri smrti Spasiteľovej vyšla z jeho boku, je náznakom krstu a kostol predobrazuje samého Spasiteľa. |
||
Kňaz prichádza k oltáru v pluviáli farby, v ktorej sa bude slúžiť sv. omša. Kľačiac na najnižšom stupni oltára, intonuje antifónu. Kým sa spieva, kňaz kľačiac kropí oltár, dotkne si čelo kropáčom, potom vstane, pokropí diakona a subdiakona, klérus a konečne veriacich. |
||
Vidi aquam |
Videl som vodu |
|
| Vidí aquam * egrediéntem de templo, a látere dextro, allelúja: et omnes, ad quos pervénit aqua ista, salvi facti sunt, et dicent: allelúja, allelúja. Confitémini Domino, quóniam bonus: * quóniam in saéculum misericórdia ejus. Glória Patri, et Fílio, et * Spirítui Sancto, Sicut erat in princípio, et nunc, et semper, et in saécula saeculórum. Amen. Vidí aquam * egrediéntem de templo, a látere dextro, allelúja: et omnes, ad quos pervénit aqua ista, salvi facti sunt, et dicent: allelúja, allelúja. |
Videl som vyvierať vodu z pravej strany chrámu, aleluja. A všetci, ktorých sa dotkla voda táto, sú spasení a spievajú: aleluja, aleluja. Vzdávajte vďaky Pánovi, bo dobrý je, bo jeho milosrdenstvo je naveky. Sláva Otcu i Synu i * Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Videl som vyvierať vodu z pravej strany chrámu, aleluja. A všetci, ktorých sa dotkla voda táto, sú spasení a spievajú: aleluja, aleluja. |
|
Po dospievaní, kňaz stojac pred najnižším stupňom oltára, modlí sa: |
||
|
V. Osténde nobis, Dómine, misericórdiam tuam. Allelúja. |
K. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo. Aleluja. M. A daj nám svoje spasenie. Aleluja. K. Pane, vyslyš moju modlitbu. M. A moje volanie nech dôjde ku tebe. K. Pán s vami. M. I s duchom tvojím. |
|
|
Orémus. |
Modlime sa. |
|
Kým sa kňaz prezlečie na omšu, sedíme. |
||
| Graduale Romanum | ||
 |
||
Vynecháva sa.
