Bratia! Ďakujme Bohu Otcovi, že nás urobil hodnými mať so svätými účasť na údele svetla. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme (skrze jeho krv) vykúpenie a odpustenie hriechov. On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach a čo je na zemi, viditeľné a neviditeľné, prestoly a panstvá, kniežatstvá a mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On bol predovšetkým a všetko má v ňom svoje bytie. On je hlavou tela Cirkvi, on je počiatok (všetkého), prvorodený medzi tými, ktorí vstali z mŕtvych, a vo všetkom má prvenstvo. (Boh) totiž chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť, aby skrze neho smieril so sebou všetkých a jeho krvou, na kríži vyliatou, vrátil pokoj všetkým, ktorí sú na zemi a ktorí sú na nebi, v Kristu Ježišovi, Pánovi našom.
Vzdávali vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.[1] On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia,[2] lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny[3] aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.[4] Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť[5] a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.[6]
[1] Verše 13-20: Pavol tu vložil krásny hymnus na Kristovu vznešenosť a na dielo jeho spásy; podobný kristologický hymnus je vo Flp 2, 6-11.
[2] Zrodený od večnosti, Boh z Boha, Kristus má absolútny primát v stvorení a vo vykúpení, ktoré je nové, nadprirodzené stvorenie.
[3] „Tróny…“ – v židovských náboženských predstavách a terminológii (pórov. Ef 1, 21) je celá hierarchia anjelských bytostí.
[4] Kristus sa svojím vtelením, vykupiteľskou smrťou a zmŕtvychvstaním stáva hlavou vykúpeného tajomného tela, Cirkvi (pórov. Ef 4, 14-16), bránou do nového, večného života. „Prvorodený z mŕtvych“ znamená prvý zmŕtvychvstalý.
[5] „Plnosť“ – buď ako plnosť božstva (ako v 2, 9), alebo plnosť v zmysle Ef 1, 23, alebo plnosť v zmysle celého vykúpeného vesmíru, čo je skôr v súlade s kontextom.
[6] Kristus svojou vykupiteľskou obetou vovádza do sveta poriadok, ako ho pôvodne určil Boh.
[1] Verše 13-20: Pavol tu vložil krásny hymnus na Kristovu vznešenosť a na dielo jeho spásy; podobný kristologický hymnus je vo Flp 2, 6-11.
[2] Zrodený od večnosti, Boh z Boha, Kristus má absolútny primát v stvorení a vo vykúpení, ktoré je nové, nadprirodzené stvorenie.
[3] „Tróny…“ – v židovských náboženských predstavách a terminológii (pórov. Ef 1, 21) je celá hierarchia anjelských bytostí.
[4] Kristus sa svojím vtelením, vykupiteľskou smrťou a zmŕtvychvstaním stáva hlavou vykúpeného tajomného tela, Cirkvi (pórov. Ef 4, 14-16), bránou do nového, večného života. „Prvorodený z mŕtvych“ znamená prvý zmŕtvychvstalý.
[5] „Plnosť“ – buď ako plnosť božstva (ako v 2, 9), alebo plnosť v zmysle Ef 1, 23, alebo plnosť v zmysle celého vykúpeného vesmíru, čo je skôr v súlade s kontextom.
[6] Kristus svojou vykupiteľskou obetou vovádza do sveta poriadok, ako ho pôvodne určil Boh.
...i aby ste ďakovali Bohu Otcovi, ktorý učinil nás hodnými podielu na dedictve[1] svätých vo svetle[2]; ktorý vytrhol nás z moci temnosti[3] a preniesol do kráľovstva[4] svojho najmilšieho Syna, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv[5], odpustenie hriechov; ktorý je podobizňou[6] neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia[7]; lebo skrze neho stvorené[8] je všetko v nebesách i na zemi, viditeľné i neviditeľné, či už kreslá alebo panstvá, či už kniežatstvá alebo mocnosti, všetko je skrze neho a pre neho stvorené; a on je predo všetkým a všetko pozostáva skrze neho; a on je hlavou cirkevného tela, on, ktorý je počiatok, prvorodený z mŕtvych[9], aby mal vo všetkom prednosť; lebo sa zaľúbilo[10], aby v ňom všetka plnosť prebývala; a že by skrze neho všetko so sebou smieril, keď krvou jeho kríža k pokoju priviedol či to, čo je na zemi, a či to, čo je v nebesách.[11]
[1] Dedictvo svätých je: 1. Cirkev, v ktorej ľudia sú vyvoleným národom Božím; 2. nebo, kde budú kraľovať s ním.
[2] Svetlo tu znamená blaženosť, alebo i jasné poznanie nášho nadprirodzeného určenia a mravných zásad.
[3] Moc temnosti je stav, v ktorom ľudia neznali svojho nadprirodzeného určenia, teda ohľadom neho boli jakoby vo tme. V tomto stave panoval hriech a diabol, tí mali ľudí pod mocou.
[4] Z otrokov spravil kráľov.
[5] „Skrze jeho krv“ chybí v gréckej osnove.
[6] Kristus je podobizňou neviditeľného Boha dľa svojej božskej prirodzenosti je odbleskom i obrazom bytnosti božskej.
[7] Nič nie je tak Bohu podobného, jako oslávená ľudská prirodzenosť Kristova, ktorá s božskou prirodzenosťou je v jednu osobu sjednotená. V tejto teda neviditeľný Boh sa ukazuje vo viditeľnom obraze. On je prv, nežli ktorékoľvek stvorenie, a nie stvorený, ale splodený, nie stvorenie, lež Syn Boží.
[8] On musí prv byť, nežli všetky stvorenia, lebo tieto všetky v ňom majú príčinu svojho bytia. Svätí otcovia si myslia, že týmto a nasledujúcimi slovami (kreslá, panstvá...) sú označené rady anjelské dľa ich hodnosti.
[9] Zmŕtvychvstanie je spolu i znovuzrodenie zo smrti; i medzi týmito tak narodenými je Kristus prvorodený, lebo ním sa započína rad vzkriesených.
[10] To bolo zaľúbenie Božie, t. j. vôľa Otca. Jemu, Synovi svojmu, sdelil celú úplnosť milosti, aby ňom stále zotrvávala tá plnosť, z ktorej my všetci sme prijali milosť za milosť.
[11] Keď bolo nepriateľstvo medzi Bohom a ľuďmi, muselo byť nepriateľstvo i medzi anjelmi v nebi, jako služobníkmi a priateľmi Božími, a medzi ľuďmi na zemi. Tak si stály nebo a zem nepriateľsky proti sebe. No Boh skrze Krista zase smieril nebo a zem.
[1] Dedictvo svätých je: 1. Cirkev, v ktorej ľudia sú vyvoleným národom Božím; 2. nebo, kde budú kraľovať s ním.
[2] Svetlo tu znamená blaženosť, alebo i jasné poznanie nášho nadprirodzeného určenia a mravných zásad.
[3] Moc temnosti je stav, v ktorom ľudia neznali svojho nadprirodzeného určenia, teda ohľadom neho boli jakoby vo tme. V tomto stave panoval hriech a diabol, tí mali ľudí pod mocou.
[4] Z otrokov spravil kráľov.
[5] „Skrze jeho krv“ chybí v gréckej osnove.
[6] Kristus je podobizňou neviditeľného Boha dľa svojej božskej prirodzenosti je odbleskom i obrazom bytnosti božskej.
[7] Nič nie je tak Bohu podobného, jako oslávená ľudská prirodzenosť Kristova, ktorá s božskou prirodzenosťou je v jednu osobu sjednotená. V tejto teda neviditeľný Boh sa ukazuje vo viditeľnom obraze. On je prv, nežli ktorékoľvek stvorenie, a nie stvorený, ale splodený, nie stvorenie, lež Syn Boží.
[8] On musí prv byť, nežli všetky stvorenia, lebo tieto všetky v ňom majú príčinu svojho bytia. Svätí otcovia si myslia, že týmto a nasledujúcimi slovami (kreslá, panstvá...) sú označené rady anjelské dľa ich hodnosti.
[9] Zmŕtvychvstanie je spolu i znovuzrodenie zo smrti; i medzi týmito tak narodenými je Kristus prvorodený, lebo ním sa započína rad vzkriesených.
[10] To bolo zaľúbenie Božie, t. j. vôľa Otca. Jemu, Synovi svojmu, sdelil celú úplnosť milosti, aby ňom stále zotrvávala tá plnosť, z ktorej my všetci sme prijali milosť za milosť.
[11] Keď bolo nepriateľstvo medzi Bohom a ľuďmi, muselo byť nepriateľstvo i medzi anjelmi v nebi, jako služobníkmi a priateľmi Božími, a medzi ľuďmi na zemi. Tak si stály nebo a zem nepriateľsky proti sebe. No Boh skrze Krista zase smieril nebo a zem.
