V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať. Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“ Jeho učeníci povedali: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“^[1]

^[1] Na konci Pán Ježiš robí praktický záver svojej rozlúčkovej reči: treba v neho dúfať aj uprostred prenasledovaní, ťažkostí a utrpenia, lebo on premohol svet.

A v ten deň nebudete sa ma pýtať nič. Veru, veru, povedám vám: Jestli budete niečo pýtať od svojho Otca v mojom mene^[1], dá vám. Až dosial nepýtali ste ničoho v mojom mene. Pýtajte a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovorieval v podobenstvách. Prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v podobenstvách, ale otvorene zvestujem vám o Otcovi. V ten deň budete pýtať v mojom mene, a nehovorím vám, že ja budem prosiť Otca za vás: lebo Otec sám miluje vás, preto, že vy ste milovali mňa a uverili ste, že som ja vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; zase opúšťam svet a idem k Otcovi. Riekli mu jeho učeníci: Hľa, teraz mluvíš otvorene, a žiadneho podobenstva nehovoríš; teraz vieme, že vieš všetko, a nie ti je treba, aby sa ťa kto opýtal, zato veríme, že si od Boha vyšiel.

^[1] T. j. dľa môjho úmyslu, čo slúži na česť Božiu.