Bol si nám útočiskom, Pane, s pokolenia na pokolenie. Prv, než sa vrchy zrodily a vznikla zem a zemekruh, a od vekov ty naveky si Boh. Keď Izrael vyšiel z Egypta, dom Jakuba z cudzozemského národa.
Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie. Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty, Bože, si od vekov až naveky. Keď Izrael vyšiel z Egypta, dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho.
O Pane, ty si býval naším útočišťom: od pokolenia do pokolenia. Prv ako by sa boly stály hory, alebo ako bola stvorená zem, a okršlek: od vekov až na veky, si ty, Bože! Keď vyšiel Izrael z Egyptu, dom Jakubov z cudzieho ľudu. [Cudzieho jazyka. II. Mojž. 13, 3.]