Bratia! Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem vzájomnej lásky! Kto totiž miluje bližného, splnil (všetok) zákon. Lebo (prikázania) ako: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nepožiadaš! a každé iné prikázanie je shrnuté v slovách: Miluj bližného ako seba samého! Láska nerobí zlé bližnému. A láska je splnením zákona.
Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon.[1] Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho[2] ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.
[1] Porov. 8, 4; 1 Kor 13, 1; Gal 5, 14; Kol 3, 14; Jn 13, 34.
[2] Pozri Ex 20, 13–17; Dt 5, 17–21; Lv 19, 18. Blížny sa tu berie nielen ako člen toho istého národa, ako v Lv, ale ako člen ľudskej rodiny zjednotenej v Kristovi (Gal 3, 28; Mt 25, 40).
Nebuďte nikomu nič dlžni[1]: okrem aby ste sa vospolok milovali, lebo kto miluje bližného, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nepremluvíš krivého svedectva, nepožiadaš, a kdektoré iné prikázanie obsahuje sa v tomto slove: Milovať budeš svojho bližného, jako seba samého. Kto miluje bližného, nerobí mu zle. Teda láska je vyplnením zákona.
[1] T. j. 1. Nesvobodno robiť také dlhy, ktoré nemôžeme splatiť. 2. Nemáme sa zadĺžiť, aby sme neztratili svoju samostatnosť, lebo dlžník je otrokom svojho veriteľa.
