Raz na svoju som svätosť prisahal: Semeno jeho bude trvať naveky, jeho trón bude ako slnko predo mnou, sťa mesiac, ktorý trvá naveky, on, svedok verný na nebi.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, nesklamem Dávida. Jeho rod bude trvať naveky a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón; a navždy bude pevný sťa luna, verný svedok na oblohe.“[1]
[1] Mesiac u Hebrejov slúžil za symbol Božej nezlomnej vernosti.
Raz[1] som prisahal na moju svätosť: Dávidovi ľhať nebudem. Jeho meno zostane večne, a trón jeho ako slnce[2] predo mnou, a ako ten mesiac, ktorý založený je na veky: a ten svedok[3] na nebi je verný. (II. Kráľ. 7, 16.)
[1] Raz na vždy, neodvolateľne.
[2] Jasný ako slnce.
[3] Boh.