„Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal^[1] Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“^[2]

^[1] Pomazaním sa tu rozumie zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša pri krste v podobe holubice.
^[2] Je to jedna z najkrajšie rozpracovaných schém prvokresťanskej katechézy (porov. 2, 22–36).

Vy viete, jaké slovo stalo sa po celom Judsku, a síce počnúc od Galilejska, po krste, ktorý ohlasoval Ján: ako Boh pomazal Ježiša z Nazaretu Duchom svätým a mocou, ktorý chodil, dobre činiac a všetkých od diabla obsadnutých uzdravujúc, poneváč Boh bol s ním.^[1] A my sme svedkami všetkého, čo činil v krajine judskej a v Jeruzaleme, ktorého zabili, obesiac ho na drevo. Toho Boh vzkriesil tretieho dňa a dal mu, aby sa zjavil, nie všetkému ľudu, lež svedkom od Boha predurčeným: nám, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho zmŕtvychvstaní. A prikázal nám kázať ľudu^[2] a svedčiť, že on je, ktorého ustanovil Boh za sudcu nad živými a mŕtvymi. Jemu všetci proroci vydávajú svedectvo, že skrze jeho meno obsiahnu odpustenie hriechov všetci, ktorí veria v neho.^[3]

^[1] Srov. u Mat. 3, 16-17. Tu sv. Peter spomína diablov, že ich P. Ježiš vyháňa, aby takto dosvedčil, že nieto viac bohov okrem jedného, a že P. Ježiš je taký Boh nad všetkými duchmi, ktorých pohani držali za bohov.
^[2] Pod ľudom má sa vo sv. Písme rozumieť židovstvo.
^[3] Jer. 31, 34. Mich. 7, 18.