Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“ Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« – ide; inému: »Poď sem!« – tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« – on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“^[3] A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.^[4]

^[1] „Synovia kráľovstva“ sú členovia vyvolené- ho národa, ktorí svojou zaťatosťou, nepoddajnosťou a odporom proti Ježišovi stratili prednostné právo (Lk 13,28–29). Radosti neba znázorňuje Kristus obrazom hostiny, ktorá bývala večer v osvetlenej miestnosti.
^[2] Lk 7,1–10; 13,28–29.

A keď vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník^[1], prosil ho a riekol: Pane, môj čeladník leží doma porazený a hrozne sa trápi. Riekol mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho. I odpovedal stotník a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale riekni len slovom, a uzdravený bude môj paholok. Veď i ja som človek pod mocou postavený, mám pod sebou vojakov; poviem tomuto: Iď, a ide; a inému: Poď, a prijde; a svojmu sluhovi: Sprav to, a spraví.^[2] Keď to počul Ježiš, podivil sa^[3], a riekol tým, ktorí šli za ním: Veru, povedám vám, nenašiel som toľkej viery u Izraelcov. Ale povedám vám, že mnohí prijdú od východu a od západu, a budú stolovať s Abrahámom a Izákom a Jakubom v kráľovstve nebeskom^[4]; kdežto synovia kráľovstva^[5] budú vyhodení do zovnútornej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.^[6] I riekol Ježiš stotníkovi: Iď, a jako si veril, nech sa ti stane. A uzdravený bol paholok v tú hodinu.

^[1] Vojenský dôstojník, ktorý mal pod sebou sto chlapov. Ako sv. Lukáš hovorí, bol to človek pobožný a najprv poslal Židov k Ježišovi a len potom prišiel sám.
^[2] Ako ja musím poslúchať vyšších a mňa zase moji podriadení, tak teba musia poslúchať nemoce a prírodné sily. Stotník týmto vyznal, že P. Ježiš má božskú moc.
^[3] Spasiteľ uznal, že je to mimoriadna, neobyčajná viera, lebo len tomu sa my divíme, čo je mimoriadne; ináč Spasiteľ sa tomu nedivil, to ho neprekvapilo, lebo bol vševedomý.
^[4] Spasiteľ často pripodobňuje kráľovstvo nebeské hostine.
^[5] T. j. Židia. Spasiteľ pokračuje v podobenstve. Židia budú vyhodení z hostiny, aké sa na Východe pre veľkú horúčosť obyčajne v noci pri svetle odbavovaly, von do tmy, teda do tmy vonkajšej, ktorá tma nám predstavuje: 1. ich zaslepenosť a nemilosť Božiu, 2. zatratenie večné.
^[6] Človek plače od bolesti a škrípe zubmi od zlosti. Je to tiež obraz a znamená: tam budú trpieť a zúriť.