Súkromná omšová pobožnosť

I. Vstup

S kňazom Tvojím pristupujem aj ja k oltáru Tvojmu ó Pane, milostivý Otče môj! Uznávam svoju slabosť, svoju ničotu. Uznávam, že nie som hoden(á) postáť pred najsvätejšou tvárou Tvojou. Pokorne sa vyznávam Tebe, Bože milosrdný, Blahoslavenej Panne Márii, všetkým anjelom a svätým, že som veľmi zhrešil(a) myšlienkami, slovami a skutkami. Ľutujem z celého srdca všetky viny svoje. Moja vina, moja vina, moja najväčšia vina! Preto prosím svoju matku, Pannu Máriu, všetkých anjelov a svätých, aby orodovali za mňa, lebo chcem sa polepšiť, chcem žiť životom spravodlivým, životom kresťanskej lásky a dokonalosti. Veď stojím vlastne pred trónom Krista-Kráľa, pred trónom Boha-Spasiteľa, ktorý panuje nad srdcom mojím. Nevidím ho, ale viem, že on je tu, vo svätostánku v celej svojej velebnosti. On sa zatvára pod rúcho bielej hostie, ale tým viac otváram ja dušu svoju a srdce svoje kniežaťu pokoja a lásky, Svätému Spasiteľovi svojmu, Ponáhľam sa v duchu k trónu Najvyššieho. Padám na kolená, padám v prach pred svätým jeho zrakom. Ô milostivý Bože, osvieť ma svojim Duchom Svätým! Nech mi Duch Tvoj, Duch Syna Tvojho roznieti srdce pre opravdivú pobožnosť, aby som mal(a) z počúvania tejto svätej omše veľký duševný osoh. Príď, ó Duchu Svätý!

℣. Pane, zmiluj sa.
℟. Pane, zmiluj sa.
℣. Pane, zmiluj sa.

℣. Kriste, zmiluj sa.
℟. Kriste, zmiluj sa.
℣. Kriste, zmiluj sa.

℣. Pane, zmiluj sa.
℟. Pane, zmiluj sa.
℣. Pane, zmiluj sa.