• Dňa 17.06.2024
    Plné meno tohto svätca bolo Gregor Ján Gašpar (tal. Gregorio Giovanni Gaspare) Barbarigo. Narodil sa v Benátkach 16. septembra 1625 v zámožnej rodine ako najstarší zo štyroch detí. Mladý Gregor bol nábožný ako jeho otec, ale nemal v úmysle byť kňazom. Podobne ako jeho otec aj on sa denne modlieval akýsi skrátený breviár - "Malé hodinky Panny Márie". Pri takejto modlitbe ho raz videl a obdivoval v kolínskom dóme pápežský nuncius Fabio Chigi (č. Kidži) a neskôr sa vďaka nemu Barbarigo stal kňazom. V r. 1655 stal Fabio Chigi pápežom s menom Alexander VII., a Barbarigo sa stal úradníkom rímskej kúrie a pápežským prelátom. Niekedy v máji alebo v júni 1657 ho pápež vymenoval za biskupa diecézy Bergamo v severnom Taliansku, neskôr v Padove. Pápež Inocent XI. si ho ponechal tri a pol roka v Ríme (od júla 1676 do februára 1680). Vymenoval ho za vizitátora mužských a ženských kláštorov, za člena rímskych kongregácií koncilu, šírenia viery a iných. Kardinál Gregor Ján Gašpar Barbarigo zomrel 18. júna 1697 vo veku 72 rokov. Pochovali ho v biskupskej krypte v Padove. Pápež Klement XIII. ho v júli 1761 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Ján XXIII. v máji 1960 za svätého. Jeho sviatok stanovil na 17. júna.
  • Dňa 18.06.2024
    Buď harfou Ducha Svätého! - Narodil sa v Nisibis (Mezopotámia) okolo r. 306. Ako učiteľ, kazateľ a básnik zanechal početné spisy. Najvýznamnejšie sú jeho náboženské hymny, za ktoré dostal titul „harfy Ducha Svätého“. Benedikt XV. r. 1920 mu priznal hodnosť učiteľa Cirkvi. Zomrel 9. júna 373 pri Edesse; tam je aj jeho hrob.
  • Dňa 18.06.2024
    Sv. Markus a Marceliánus, bratia a diakoni, boli umučení za Diokleciána asi v r. 304. Pochovaní boli najprv v Kalistových katakombách, od 9. storočia ich telá sú uložené v chráme sv. Kozmu a Damiána v Ríme.
  • Dňa 19.06.2024
    Sv. Gerváz a Protáz, synovia sv. Vitála (sviatok 4. nov.) a sv. Valérie. Umučení boli v Miláne okolo r. 170. Sv. Ambróz na vlastnú žiadosť bol pochovaný k týmto sv. mučeníkom. Ich relikvie boly znova objavené r. 1864.
  • Dňa 19.06.2024
    Blažená smrť v objatí Pána. - Pochádzala z Florencie. Z jej podnetu vznikla ženská rehoľa servitov (mantelátok), v ktorej naša svätica bola prvou predstavenou. Pred smrťou dostala tú milosť, že pre chorobu prijala hostiu nie ústami, ale priložili jej ju na prsia, a tak ju požila. Zomrela r. 1341; pochovali ju v kostole servitov vo Florencii.
  • Dňa 20.06.2024
    Obsiahol nevädnúci veniec slávy. - Ako skalopevný kormidelník Cirkvi (535-540) nechcel potvrdiť monofyzitského patriarchu Antima, preto na rozkaz cisárovnej Theodóry jej vodca Belizár vyhnal ho najprv do Malej Ázie, potom na ostrov Palmáriu (scv. Talian.). Tu zomrel a tu bol aj pochovaný r. 540.
  • Dňa 21.06.2024
    Anjel v ľudskom tele. - Narodil sa r. 1568 v Casliglione pri Mantue z grófskej rodiny. Od malička vyznačoval sa láskou k čistote, modlitbe a kajúcnosti (orácia). R. 1585 vstúpil v Ríme do Spoločnosti Ježišovej, kde v dvadsiatom treťom roku života stal sa obeťou morovej nákazy, keď opatroval chorých (1591). Tento „anjelský mladík“ je patrónom mládeže. Pochovaný je v Ríme v kostole sv. Ignáca, v krížovej lodi v kaplnke, zasvätenej jemu. Omša vychvaľuje jeho anjelskú čistotu (intr.), chránenie sa každého hriechu (lekcia) a lásku k bližnému, ktorej sa stal obeťou (ev.). Svojím svätým životom si zaslúžil, aby bol obyvateľom nebeskej svätyne (ofert.); časté požívanie anjelského pokrmu urobilo ho podobným anjelom (kom.).
  • Dňa 22.06.2024
    Zriekol sa svojej osobnej slobody, aby vykúpil blížneho. - Pochádzal z Bordeaux (Franc.) a zastával vysoké svetské úrady. R. 389 prijal krst a neskôr v Barcelone kňazskú vysviacku. Ako biskup v Nole (Kampánia, Tal.) vyznačoval sa cirkevným písomníctvom a mimoriadnym záujmom o chudobných a chorých. Keď chudobnej vdove nemohol ináč vykúpiť syna, šiel sám za neho do otroctva. Zomrel r. 431 v Nole. Pius X. nariadil jeho ostatky vrátiť nolskej katedrále. Lekcia a evanjelium omše prízvukujú štedrosť svätého Pavlína k núdznym.
  • Dňa 22.06.2024
    Ak na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší.
  • Dňa 23.06.2024
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 24.06.2024
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 25.06.2024
    Sebazapieranie a samota. - Narodil sa r. 1085 vo Vercelli, zriekol sa majetku a radostí tohto sveta. Utiahol sa do samoty v južnom Taliansku. R. 1118 v kláštore Monte Vergine založil rehoľu benediktínskych pustovníkov podľa ideí sv. Benedikta. Zomrel r. 1142; jeho telo opatruje kostol Panny Márie na Monte Vergine.
  • Dňa 26.06.2024
    Dve olivy, dva žiariace svietniky pred Bohom. - Podľa podania boli rodnými bratmi a úradníkmi Konštantíny, dcéry Konštantína Veľkého. Ako kresťania zdráhali sa slúžiť cisárovi Juliánovi Odpadlíkovi. Bezbožný cisár ich dal usmrtiť r. 362 v Ríme. Pred smrťou všetok svoj majetok rozdelili chudobným. Ich dom kresťania premenili na chrám, ktorý jestvuje v Ríme podnes, v ňom je aj teraz ich hrob. V starých časoch požívali svätí bratia veľkú úctu, čoho znakom je ich zaradenie do litánií všetkých svätých a do omšového kánona pred premenením (Communicantes). V ich chráme slávime štáciu v piatok po Popolcovej strede. Omšové texty zdôrazňujú ich činnú lásku k blížnemu (lekcia), bratskú súdržnosť (grad.) a mučenícku priamosť (evanj.).
  • Dňa 27.06.2024
    Ladislav I. Svätý (maď. I. László, lat. Ladislaus I), ( * 1040/45, Poľské kráľovstvo – † 29. júl 1095, Nitra, Uhorsko) bol knieža Biharského kniežatstva v rokoch 1064 a 1074, Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 1074 – 1077 a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095. Ladislav I. bol vyhlásený za svätého v roku 1192. Jeho kult bol rozšírený po celom Uhorsku, a je veľmi častý aj na území Slovenska. O jeho obľube v 13. a 14. storočí svedčí množstvo kostolov zasvätených sv. Ladislavovi (Liptovské Matiašovce), ako aj časté zobrazenia na gotických freskách (Žehra, Veľká Lomnica, Necpaly, Bijacovce, Bodice).
  • Dňa 28.06.2024
    „Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.
  • Dňa 29.06.2024
    Ak na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší.
  • Dňa 30.06.2024
    „Viem, komu som uveril.“ (2 Tím 1, 12). - Najprv bol horlivcom za Mojžišov zákon, prenasledoval kresťanov, pomáhal pri kameňovaní sv. Štefana, prvého mučeníka, potom zázračným zásahom Kristovým sa obrátil (sviatok 25. januára) a popri sv. Petrovi stal sa najvýznamnejším apoštolom, ktorý svojou misijnou činnosťou medzi rozličnými národmi zaslúžil si titul „apoštola národov“. Vernosť ku Kristovi spečatil krvou; pamiatku toho slávime dnes. V duchu putujeme ku hrobu sv. Pavla do jeho baziliky v Ríme; v jeho spoločenstve prežívame obetu a prítomnosť Kristovu medzi nami a s ním sa zúčastňujeme na dnešnej obetnej hostine. Omša vychvaľuje jeho vieru a dôveru v Krista (intr.), pripomína jeho zázračné povolanie za apoštola (lekcia), jeho poslanie a predpoveď mnohých utrpení (evanj.). S ním sa zapájame do obetného spoločenstva s Kristom (ofert.) a v sv. prijímaní prijímame časť odmeny za verné nasledovanie Krista (kom.).

Zobrazených 20 z celkového počtu 3679 udalostí

Načítať viac 3679 101 events7d78c8fa90a5f0c3b27a811adfb611bc

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.