Events
Clear-
On 15.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorS palmou utrpenia kráčame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dnešnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus, kráľ mučeníkov, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu, čím nás vysviaca za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v chráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvára svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omša, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša, je sprítomnením jeho obety na Kalvárii, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovstva nebeského. -
On 12.04.2031Z tmy smrti prechádzame do svetla zmŕtvychvstania. - Liturgia dnešného dňa je veľkou vigíliou veľkonočnou, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala cez celú noc a zakončila sa omšou vigílie v nedeľu ráno. Aleluja sa spievala len v nedeľu ráno, keď Spasiteľ slávne vstal z hrobu. Všetkých veriacich viazala povinnosť pod ťažkým hriechom sa zúčastniť na tejto vigílii, od ktorej pochádza aj náš názov „Veľká noc“. Liturgia sa začala „post Nonam“, teda večer po odbavení cirkevnej modlitby, predpísanej na deviatu hodinu (našu tretiu popoludní). Koncom stredoveku ju posunuli na popoludnie Bielej soboty, na pamiatku toho sa nám zachovaly nešpory vo sv. omši. Konečne prešla na predpoludnie, ako ju aj dnes máme. Delí sa na časť večernú (Lucernare), nočnú (Vigillia) a rannú (Baptismale), po ktorej nasleduje omša vigílie. -
On 11.04.2031Obeta Kríža je prameňom nášho spasenia. - Cirkev nás dnes vedie do kostola sv. Kríža jeruzalemského v Ríme, ktorý predstavuje vrch Kalvárie, kde pred našimi očami Spasiteľ umiera na Kríži. Chrám, do ktorého sme prišli prežiť liturgiu Veľkého piatku, zastupuje rímsku baziliku sv. Kríža. Je zahalený do smútočného rúcha: je bez ozdôb, bohostánok je prázdny, a preto otvorený, oltár obnažený, nad ním sa vypína kríž, zastretý čiernym závojom. Žlté sviece nehoria. Oltár je ozaj obrazom potupeného a trpiaceho Krista. Kňaz s asistenciou prichádza v čiernych paramentoch v hlbokej tichosti k oltáru. Liturgia obsahuje veľmi hlboké myšlienky. Hovorí najviac znakmi, ale jej symbolická reč preniká nám hlboko do duše. Veľký piatok je jediným dňom v rímskej liturgii, keď sa nekoná najsv. obeta sv. omše, lebo dnes sa obetoval na kríži Kristus sám. - Liturgia, pôvodom veľmi starobylá, mi tri časti: predomšu, poklona sv. Kríža a obrad prijímania (omšu vopred premenených darov). Liturgia obsahuje veľmi hlboké myšlienky. Hovorí najviac znakmi, ale jej symbolická reč preniká nám hlboko do duše. Veľký piatok je jediným dňom v rímskej liturgii, keď sa nekoná najsv. obeta sv. omše, lebo dnes sa obetoval na kríži Kristus sám. - Liturgia, pôvodom veľmi starobylá, mi tri časti: predomšu, poklona sv. Kríža a obrad prijímania (omšu vopred premenených darov). Prvá podstatná časť veľkopiatkovej liturgie je predomša. Až po štvrté storočie každá sv. omša začínala sa takto: Najprv sa čítaly tri lekcie, prvá zo starozákonných spisov, druhá z apoštolských listov a tretia zo sv. evanjelií. Medzi lekciami je stupňovanie i čo sa týka čítajúcej osoby, i miesta. Prvú čítal lektor pri pulpite, druhú subdiakon na nižšom ambóne, tretiu diakon na vyššom ambóne. Medzi lekciami spievali žalm (traktus). Podstatnou črtou veľkotýždňovej liturgie je akási pôvodnosť a starobylosť. Najstaršia liturgia nosila na sebe akýsi ťah vážnosti, jednoduchosti a tvrdosti. Kňaz, prijdúc k oltáru, padne na tvár, čo robia aj asistenti. Za ten čas akolyti prikryjú oltár jedinou plachtou. V 1. lekcii nám prorok Ozeáš líči obraz ľudu izraelského, ktorý Boh potrestal za neveru, ale sa spamätal a vrátil sa k Bohu. Izrael je predobrazom Ježiša Krista. Jeho karhal a poranil Boh za hriechy ľudstva, ale na tretí deň ho uzdravil a vzkriesil. Prvý traktus (pieseň Habakukova) je našou odpoveďou: Strachom dojatí uvažujeme o diele vykúpenia; vidíme Spasiteľa visieť na Kríži medzi dvoma lotrami („zvieratmi“). 2. lekcia nám rozpráva o obetovaní veľkonočného Baránka, ktorý je predobrazom obety Kristovej. 2. traktus (Žalm 139) podáva slová trpiaceho Spasiteľa. Je aj úvodom k nasledujúcim pašiám. Tieto dve lekcie sú len akýmsi úvodom pre rozprávanie umučenia podľa Jána. Jediný svedok obety Kríža zpomedzi apoštolov! Jeho slová sú stručné, objektívne historické a dojímavo vážne. Pašie spievajú traja diakoni. Po pašiách nasledujú prímluvy veriacich (orationes fidelium) za všetky potreby Cirkvi. Pôvodne boly súčiastkou každej omše a v svojej pôvodnej forme zachovaly sa nám len na Veľký piatok. Celebrant predniesol úmysel, diakon vyzval prítomných, aby si kľakli. Tu sa veriaci v hlbokom tichu modlili na vyznačený úmysel, kým im subdiakon nekázal vstať. Kňaz povedal spoločnú modlitbu. Cirkev predkladá svojmu umierajúcemu Ženíchovi všetky svoje potreby. Poklona sv. Krížu je vrcholom dnešnej liturgie. Vznikla v Jeruzaleme, kde veriaci na Veľký piatok uctievali a bozkávali pôvodný Kríž Spasiteľov. Kňaz z hlbokej úcty k sv. Krížu skladá odznak svojej hodnosti, omšové rúcho. Kríž odhaľuje v troch čiastkach, ktoré sa stupňujú miestom aj hlasom. Antifónu Ecce lignum začne sám, pokračujú s ním prisluhujúci a odpovie ľud. Keď ľud spieva Venite adorémus, kľačia všetci, okrem kňaza. Odhalený kríž leží na zemi. Prítomní sa mu klaňajú. Najprv kňaz, ktorý si z poníženosti vyzuje obuv, za ním duchovenstvo a konečne veriaci. Každý tri razy zohne koleno a pobozká rany Spasiteľove. Dojímavý úkon poklony nás upomína na Kristovu smrť na kríži. Za poklonou spievame tzv. „impropéria“ čiže výčitky umierajúceho Spasiteľa nevďačnému národu židovskému. Berieme si ich k srdcu. Nasleduje Omša vopred premenených darov. Takáto omša, Missa Praesanctificatorum, v ktorej niet premenenia, len prijímanie, bola v starých časoch aj viac ráz, najmä v dni kajúce, ktorý zvyk si východná liturgia podržala až podnes. Kňaz v slávnostnej procesii prinesie sv. Hostiu z bohostánku vedľajšieho oltára. -
Starting on 10.04.2031Kristus nám zanecháva svoj testament. - Liturgia dnešného dňa obsahovala voľakedy tri omše: 1. včas ráno v rámci omše prijímali do spoločenstva veriacich verejných hriešnikov, ktorí vo Veľkom pôste podrobili sa pokániu; 2. predpoludním v druhej omši svätil biskup sv. oleje; 3. tretia sv. omša, slúžená podvečer, predstavovala poslednú večeru na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Pri nej veriaci pristúpili k sv. prijímaniu. Dnes je dovolená v jednom kostole len jedna sv. omša. V katedrálnych chrámoch pri nej svätí biskup sv. oleje. Kňazi aj veriaci pristúpia k sv. prijímaniu. V epištole počujeme z úst sv. Pavla udalosť ustanovenia Sviatosti Oltárnej, kým v evanjeliu apoštol lásky rozpráva, ako Spasiteľ symbolickým úkonom umývania nôh pripravoval apoštolov na prvé sv. prijímanie. Pred zakončením kánona biskup svätí olej chorých a po sv. prijímaní krizmu a olej krstencov. Po sv. omši celebrant prenáša Sviatosť Oltárnu z tabernákula hlavného oltára na bočný oltár. Sv. nádoba s partikulami pre nemocných a s dvoma veľkými hostiami, z ktorých jedna je pre obrad Veľkého piatku a druhá pre Boží hrob, je predmetom osobitnej úcty Cirkvi. V tento deň biskup v katedrálnom chráme umýva nohy trinástim chudobným, potom ich pohostí a obdarí. Úkon pochádza z dôb sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanástich žobrákov. Raz sa objavil aj trinásty, v ktorého rúchu skrýval sa sám Kristus. -
Starting on 10.04.2031Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov. Omšový formulár je rekonštrukciou z roku 1967 omše zo začiatku 3. storočia zaznamenanej historikom Hippolytom. V dekréte, ktorým pápež Pavol VI. obnovil túto omšu, píše: "Omša pri svätení olejov je jedným z principiálnych výrazov plnosti kňazstva v hodnosti biskupa a zvýrazňuje blízkosť všetkých jeho kňazov s ním." -
On 09.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorKristus - muž bolestí. - Dnes bola šiesta skúška katechumenov pred krstom. Preto je liturgia v tejto veľkej bazilike a preto sa omša vyznačuje dvoma lekciami. V prvej Izaiáš podáva obraz Vykupiteľa, ako opustený vytláča hrozno v lise božieho hnevu (1. lekcia). Aby ho odvrátil od nás, sám sa podujal usmieriť hnev boží, pričom sa zakrvavil vlastnou krvou. V tomto lise umučenia zanechal nám obetu vlastného tela a krvi. Druhá lekcia, tiež z Izaiáša, maľuje obraz umučeného Krista ako „muža bolestí“. Popis umučenia podľa Lukáša podáva skutočný obraz umučeného Krista, v ktorom sa splnilo Izaiášovo proroctvo. -
On 08.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorBaránka Božieho vedú na zabitie. - Prorok Jeremiáš, ako Kristov predobraz v utrpení, pripodobňuje seba k tichému baránkovi (lekcia). Sv. Marek v popise umučenia nám líči, ako sa toto proroctvo splnilo. -
On 07.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorOpatrovaním chudobných a chorých mažeme nohy Spasiteľovi. - Sv. Praxeda je nám príkladom. Rozdala celý svoj majetok chudobným. Šesť dní pred umučením Magdaléna pomazala nohy Spasiteľovi na pohreb. Judáš sa na tom pohoršil z lakomstva. Nasledujeme kajúcnicu a podľa sv. Augustína opatrovaním chudobných a chorých, ktorí sú ako najnižšie údy tajomného tela Kristovho, mažeme ako by jeho nohy. -
On 05.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus trpiaci, ale víťazný. - Jeho obrazom je dnes sv. Ján apoštol, ktorého podľa podania na mieste tohto kostolíka hodili do vriaceho oleja, ale vyšiel z neho živý. V lekcii Jeremiáš, typ trpiaceho Krista, ponosuje sa na svojich nepriateľov, v evanjeliu vidíme už nádherný obraz víťazného vchodu Spasiteľovho do Jeruzalema. Evanjelium pokračuje v udalostiach, ktoré sme počuli v evanjeliu piatku predošlého týždňa. Po vzkriesení Lazárovom židia sa ešte viac utvrdili v svojej zlosti, ale prišli sa mu pokloniť pohania. V týchto pohanoch, verných Kristovi, liturgia vidí katechumenov, túžiacich po sv. krste. -
On 04.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliTrpiaci Kristus (ktorého predobrazom je prorok Jeremiáš) shromažďuje boží ľud do Cirkvi. - Sv. Štefan, prvomučeník, podobne ako Jeremiáš, je typom trpiaceho Spasiteľa. V živote všetkých troch sa odzrkadľuje nevera vyvoleného národa k Bohu. V lekcii hovorí prorok o hriechoch Izraela, v evanjeliu vysoká rada usnáša sa na zavraždení Bohočloveka. -
On 03.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNaša duša (ako kajúca Magdaléna) pri nohách Spasiteľových oplakáva svoje hriechy. - Štvrtok, deň venovaný kajúcnikom. O týždeň bude Zelený Štvrtok, deň znovuprijatia verejných hriešnikov do spoločenstva veriacich. Spevy omše znejú z úst kajúcich hriešnikov, ktorí sa cítia ako židia v zajatí babylonskom (intr., ofert.). Lekcia je modlitbou Azariáša, ktorý v babylonskom zajatí prosí odpustenie hriechov svojmu ľudu. V evanjeliu Spasiteľ prijíma hriešnicu na milosť a hriešnikom dáva nádej na odpustenie, ak sa obrátia. -
On 02.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus-Pastier a zákonodarca. - U starých kresťanov bola dnes skúška krstencov. Pred dvoma týždňami im prečítali desať božích prikázaní. Dnes ich museli vedieť zpamäti. Preto lekcia omše vykladá zákon boží. V evanjeliu Kristus je predstavovaný ako Pastier svojich ovečiek, za ktoré aj život položí. To je povzbudenie pre krstencov, aby aj oni vstúpili medzi ovečky Kristove. -
On 01.04.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliTrpiaci Kristus - obkľúčený nepriateľmi. - Daniel v jame levov je predobrazom Krista, prenasledovaného nepriateľmi (lekc.). Ale Kristus zvíťazil nad nepriateľmi, ako aj Daniel. Je obrazom aj bojujúceho a mocou eucharistického pokrmu víťaziaceho kresťana ako úda mystického Krista. -
On 31.03.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliViera pohanov a nevera židov. - Ninivčania sa obrátili na výzvu proroka Jonáša (lekcia), židia tvrdošijne odopierajú prijať ponúkanú milosť (evanj.). Spasiteľ sa pripravuje na blízke umučenie. Liturgia spája s myšlienkou Kristovho umučenia sviatosť sv. krstu. Z kríža pramení kúpeľ znovuzrodenia. Cirkev predkladá katechumenom príklad Ninivčanov ako dôkaz božieho milosrdenstva voči kajúcim hriešnikom. -
On 29.03.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus-vysloboditeľ zo žalára hriechu. - Žalár je pravým obrazom človeka pred krstom: je v okovách diablových, hladuje a žízni, živorí v tme. Prichádza Kristus, otvorí brány žalára, sníme putá, nakŕmi a napojí, vyvedie na svetlo božie. „Sitientes, venite ad aquas“, smädní, poďte k vodám, - volá Kristus svoje budúce ovečky. -
On 28.03.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus je pôvodcom života. - Liturgia sa zaoberá tou istou myšlienkou ako včera, ale podáva ju katechumenom. Do chrámu sv. Euzébia šlo sa cez pohanské pohrebisko. Bolo obrazom pohanstva duchovne mŕtveho. Krstenci s dôverou túžili po Kristovi, aby ich vyviedol z hrobu smrti a priviedol k svetlu života. -
On 27.03.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliPrežívame mučeníctvo pokánia za svoje hriechy. - Cirkev venuje každý štvrtok Veľkého pôstu kajúcnikom, predtým verejným hriešnikom, teraz nám všetkým. Na mieste, kde teraz stojí chrám štácie, podstúpil sv. Vavrinec mučenícku smrť pálením. Máme ho nasledovať ohňom tvrdého sebazapierania. Intr. je zo sviatku sv. Vavrinca. Aj graduál sa vzťahuje na neho. Lekcia nás povzbudzuje konať pokánie, lebo sme všetci osobne zodpovední za svoje hriechy. Cirkev prosí za svojich kajúcnikov skrze ženu kananejskú (evanj.). -
On 26.03.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliSviatosť krstu smýva hriechy a osvecuje dušu. - U hlavného patróna krstencov, v bazilike sv. Pavla, apoštola národov, tohto dňa sa slávilo hlavné skrutínium krstencov. Sv. krst sa často spomína u sv. otcov a cirk. spisovateľov prvých storočí ako „illuminatio“, osvietenie, a kandidátov krstu menovali „photizomenoi, illuminati“, t. j. osvietenci. O starobylosti tohto omšového formuláru svedčia dve lekcie, obsahujúce prorocké slová Ezechiela a Izaiáša o účinkoch vody znovuzrodenia, t. j. sv. krstu. Evanjelium rozpráva o zázraku uzdravenia slepého od narodenia. Ináč toto skrutínium sa menovalo „in aperitione aurium“; je súčiastkou aj našich krstných obradov; keď kňaz maže uši krstencovi, hovorí: „Ephetha, quod est adaperire“ (Efeta, to je otvor sa!). -
On 25.03.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus je Vykupiteľom (druhým Mojžišom) svojho ľudu. - Nielen oroduje za svoj ľud, ale aj život obetuje zaň. Chcú ho zavraždiť, ale ešte neprišla jeho hodina (evanj.). -
On 24.03.2031Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus je Kráľom svojej Cirkvi. - Dve matky závodia o živé dieťa a kráľ Šalamún ho prisúdi pravej. Synagoga a Cirkev sa uchádzajú o vedenie ľudstva, ale synagoga je macochou ľudstva; Cirkev, Nevesta Kristova, je pravou duchovnou matkou vykúpených, ktorých jej sveril Kristus. On, tŕním korunovaný Kráľ a pravý chrám boží, ktorý židia zneuctili a zborili, vykúpil ľudstvo, zborený chrám na tretí deň zasa vystavil a založil nový, novozákonnú Cirkev.
Showing 20 out of 303 events
Load more 303 1116 events76d1ec220b353c5a14561f592ace94c0