Udalosti od 07.07.2019 do 13.07.2019
-
Dňa 12.07.2019Kategórie: Proprium de sanctis, JúlPriveďte slovanské národy do spoločného ovčinca Kristovho! Sv. Ján Gualbert pochádzal z florentskej šľachtickej rodiny. Vrahovi svojho brata veľkodušne odpustil, a tým získal milosť svätosti. Pri Florencii na mieste, zvanom „Vallis umbrosa“, založil r. 1013 rehoľu podľa zásad sv. Benedikta (valubrozáni). Zomrel r. 1073; pochovaný je v kláštore Passignano pri Florencii.
-
Dňa 12.07.2019Kategórie: Proprium de sanctis, JúlSpomíname si ešte pamiatku sv. mučeníkov Nabora a Félixa. Boli vojakmi vo vojsku Maximiána Herkulia; zomreli mučeníckou smrťou pre príslušnosť ku kresťanom asi r. 303. Pochovaní sú v Miláne v bazilike, ktorá je im zasvätená.
-
Dňa 11.07.2019Kategórie: Proprium de sanctis, JúlSv. Pius I., pápež a mučeník, sedel na prestole sv. Petra v rokoch 140-155; mal ťažký boj s gnostikmi a rozhodol, že Veľkú noc treba sláviť vždy v nedeľu. Po slávnom mučeníctve bol pochovaný pri sv. Petrovi vo Vatikáne.
-
Dňa 10.07.2019Kategórie: Proprium de sanctis, JúlBohatá žatva mučeníctva. - Sedem bratov, synov sv. Felicity, mučenice (spomienka 23. nov.), podstúpilo hrdinskú smrť za Krista (asi r. 162) podľa vzoru starozákonných Machabejcov. Onedlho ich nasledovala aj matka. Pochovaní boli na rozličných cimetériách: Silána s matkou uložili v 8. storočí v chráme sv. Zuzany v Ríme; tam odpočívajú aj dnes. Telo Alexandra dostalo sa do opátskeho chrámu vo Farfe. Sv. Rufína a Sekunda, popredné rímske panny, staly sa obeťou viery a panenskej čistoty r. 357. Ich telá od 12. stor. odpočívajú v lateránskej bazilike. Omšové texty oslavujú spoločne synov a matku (intr.), obdivujú jej hrdinskosť (lekcia), jej synovia stali sa bratmi Kristovými, lebo splnili vôľu Otca nebeského (evanj., kom.); zlosť nepriateľov Kristových síce zabila ich telo, ale neuškodila duši (ofert.).
-
Dňa 08.07.2019Kategórie: Proprium de sanctis, JúlMatka pokoja a svojej vlasti. - Pochádzala z rodu sv. Alžbety Durínskej a svoju veľkú príbuznú, ktorej meno nosila, verne nasledovala v živote. Ako portugalská kráľovná bola matkou chudobných a chorých. Mala nadprirodzený dar udobrovať nepriateľov (orácia). Svoj vdovský život strávila v kláštore klarisiek v Coimbre (Portug.), kde umrela 4. júla 1336; pochovaná je v kláštornom kostole.
-
Dňa 07.07.2019Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého.
