„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.

„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.

„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.

„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.

„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.

„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.

„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.