Augustín z Brindisi (1559 - 1619) bol rímskokatolícky kňaz a člen rádu menších bratov kapucínov. Pápež Pius VI. ho v roku 1783 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Lev XIII. ho v roku 1881 kanonizoval. Pápež Ján XXIII. vyhlásil Vavrinca za učiteľa Cirkvi v roku 1959 a udelil mu titul doctor apostolicus. Vavrinec zastával mnohé cirkevné funkcie. Postupne bol kardinálom, generálnym definitorom, predstaveným kláštora, provinciálom toskánskej a benátskej provincie a ďalšími. Pápež Klement VIII. ho poveril úlohou obrátiť rímskych Židov na kresťanstvo. Začiatkom roka 1599 Vavrinec založil kapucínske kláštory na území dnešného Nemecka, Rakúska a Českej republiky (Praha). Počas rekatolizácie obhajoval katolícku vieru a mnohí protestanti sa pod jeho vplyvom vrátili ku katolicizmu. V roku 1601 sa stal cisárskym kaplánom v armáde Rudolfa II. a podarilo sa mu získať Filipa Emanuela de Mercoeur ako pomocníka v boji proti Turkom. Potom, vyzbrojený iba krížom, viedol vojsko počas dobývania hlavného mesta Osmanskej ríše Belehradu (Székesfehérvár).

Augustín z Brindisi (1559 - 1619) bol rímskokatolícky kňaz a člen rádu menších bratov kapucínov. Pápež Pius VI. ho v roku 1783 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Lev XIII. ho v roku 1881 kanonizoval. Pápež Ján XXIII. vyhlásil Vavrinca za učiteľa Cirkvi v roku 1959 a udelil mu titul doctor apostolicus. Vavrinec zastával mnohé cirkevné funkcie. Postupne bol kardinálom, generálnym definitorom, predstaveným kláštora, provinciálom toskánskej a benátskej provincie a ďalšími. Pápež Klement VIII. ho poveril úlohou obrátiť rímskych Židov na kresťanstvo. Začiatkom roka 1599 Vavrinec založil kapucínske kláštory na území dnešného Nemecka, Rakúska a Českej republiky (Praha). Počas rekatolizácie obhajoval katolícku vieru a mnohí protestanti sa pod jeho vplyvom vrátili ku katolicizmu. V roku 1601 sa stal cisárskym kaplánom v armáde Rudolfa II. a podarilo sa mu získať Filipa Emanuela de Mercoeur ako pomocníka v boji proti Turkom. Potom, vyzbrojený iba krížom, viedol vojsko počas dobývania hlavného mesta Osmanskej ríše Belehradu (Székesfehérvár).

Augustín z Brindisi (1559 - 1619) bol rímskokatolícky kňaz a člen rádu menších bratov kapucínov. Pápež Pius VI. ho v roku 1783 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Lev XIII. ho v roku 1881 kanonizoval. Pápež Ján XXIII. vyhlásil Vavrinca za učiteľa Cirkvi v roku 1959 a udelil mu titul doctor apostolicus. Vavrinec zastával mnohé cirkevné funkcie. Postupne bol kardinálom, generálnym definitorom, predstaveným kláštora, provinciálom toskánskej a benátskej provincie a ďalšími. Pápež Klement VIII. ho poveril úlohou obrátiť rímskych Židov na kresťanstvo. Začiatkom roka 1599 Vavrinec založil kapucínske kláštory na území dnešného Nemecka, Rakúska a Českej republiky (Praha). Počas rekatolizácie obhajoval katolícku vieru a mnohí protestanti sa pod jeho vplyvom vrátili ku katolicizmu. V roku 1601 sa stal cisárskym kaplánom v armáde Rudolfa II. a podarilo sa mu získať Filipa Emanuela de Mercoeur ako pomocníka v boji proti Turkom. Potom, vyzbrojený iba krížom, viedol vojsko počas dobývania hlavného mesta Osmanskej ríše Belehradu (Székesfehérvár).

Augustín z Brindisi (1559 - 1619) bol rímskokatolícky kňaz a člen rádu menších bratov kapucínov. Pápež Pius VI. ho v roku 1783 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Lev XIII. ho v roku 1881 kanonizoval. Pápež Ján XXIII. vyhlásil Vavrinca za učiteľa Cirkvi v roku 1959 a udelil mu titul doctor apostolicus. Vavrinec zastával mnohé cirkevné funkcie. Postupne bol kardinálom, generálnym definitorom, predstaveným kláštora, provinciálom toskánskej a benátskej provincie a ďalšími. Pápež Klement VIII. ho poveril úlohou obrátiť rímskych Židov na kresťanstvo. Začiatkom roka 1599 Vavrinec založil kapucínske kláštory na území dnešného Nemecka, Rakúska a Českej republiky (Praha). Počas rekatolizácie obhajoval katolícku vieru a mnohí protestanti sa pod jeho vplyvom vrátili ku katolicizmu. V roku 1601 sa stal cisárskym kaplánom v armáde Rudolfa II. a podarilo sa mu získať Filipa Emanuela de Mercoeur ako pomocníka v boji proti Turkom. Potom, vyzbrojený iba krížom, viedol vojsko počas dobývania hlavného mesta Osmanskej ríše Belehradu (Székesfehérvár).

Augustín z Brindisi (1559 - 1619) bol rímskokatolícky kňaz a člen rádu menších bratov kapucínov. Pápež Pius VI. ho v roku 1783 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Lev XIII. ho v roku 1881 kanonizoval. Pápež Ján XXIII. vyhlásil Vavrinca za učiteľa Cirkvi v roku 1959 a udelil mu titul doctor apostolicus. Vavrinec zastával mnohé cirkevné funkcie. Postupne bol kardinálom, generálnym definitorom, predstaveným kláštora, provinciálom toskánskej a benátskej provincie a ďalšími. Pápež Klement VIII. ho poveril úlohou obrátiť rímskych Židov na kresťanstvo. Začiatkom roka 1599 Vavrinec založil kapucínske kláštory na území dnešného Nemecka, Rakúska a Českej republiky (Praha). Počas rekatolizácie obhajoval katolícku vieru a mnohí protestanti sa pod jeho vplyvom vrátili ku katolicizmu. V roku 1601 sa stal cisárskym kaplánom v armáde Rudolfa II. a podarilo sa mu získať Filipa Emanuela de Mercoeur ako pomocníka v boji proti Turkom. Potom, vyzbrojený iba krížom, viedol vojsko počas dobývania hlavného mesta Osmanskej ríše Belehradu (Székesfehérvár).

Augustín z Brindisi (1559 - 1619) bol rímskokatolícky kňaz a člen rádu menších bratov kapucínov. Pápež Pius VI. ho v roku 1783 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Lev XIII. ho v roku 1881 kanonizoval. Pápež Ján XXIII. vyhlásil Vavrinca za učiteľa Cirkvi v roku 1959 a udelil mu titul doctor apostolicus. Vavrinec zastával mnohé cirkevné funkcie. Postupne bol kardinálom, generálnym definitorom, predstaveným kláštora, provinciálom toskánskej a benátskej provincie a ďalšími. Pápež Klement VIII. ho poveril úlohou obrátiť rímskych Židov na kresťanstvo. Začiatkom roka 1599 Vavrinec založil kapucínske kláštory na území dnešného Nemecka, Rakúska a Českej republiky (Praha). Počas rekatolizácie obhajoval katolícku vieru a mnohí protestanti sa pod jeho vplyvom vrátili ku katolicizmu. V roku 1601 sa stal cisárskym kaplánom v armáde Rudolfa II. a podarilo sa mu získať Filipa Emanuela de Mercoeur ako pomocníka v boji proti Turkom. Potom, vyzbrojený iba krížom, viedol vojsko počas dobývania hlavného mesta Osmanskej ríše Belehradu (Székesfehérvár).

Augustín z Brindisi (1559 - 1619) bol rímskokatolícky kňaz a člen rádu menších bratov kapucínov. Pápež Pius VI. ho v roku 1783 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Lev XIII. ho v roku 1881 kanonizoval. Pápež Ján XXIII. vyhlásil Vavrinca za učiteľa Cirkvi v roku 1959 a udelil mu titul doctor apostolicus. Vavrinec zastával mnohé cirkevné funkcie. Postupne bol kardinálom, generálnym definitorom, predstaveným kláštora, provinciálom toskánskej a benátskej provincie a ďalšími. Pápež Klement VIII. ho poveril úlohou obrátiť rímskych Židov na kresťanstvo. Začiatkom roka 1599 Vavrinec založil kapucínske kláštory na území dnešného Nemecka, Rakúska a Českej republiky (Praha). Počas rekatolizácie obhajoval katolícku vieru a mnohí protestanti sa pod jeho vplyvom vrátili ku katolicizmu. V roku 1601 sa stal cisárskym kaplánom v armáde Rudolfa II. a podarilo sa mu získať Filipa Emanuela de Mercoeur ako pomocníka v boji proti Turkom. Potom, vyzbrojený iba krížom, viedol vojsko počas dobývania hlavného mesta Osmanskej ríše Belehradu (Székesfehérvár).