Hovorí Pán: Ja obmýšlam myšlienky pokoja, a nie trápenia. Budete volať ku mne a ja vás vyslyším a vyvediem zo zajatia odvšadiaľ. Milostivý si, Pane, zemi svojej bol, vyviedol si Jakuba zo zajatia.
Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. ... dám sa vám nájsť – hovorí Pán, – vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil – hovorí Pán, – a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia. Pane, svojej krajine si preukázal milosť, Jakuba si zbavil poroby.
Lebo ja znám myšlienky, ktoré ja myslím o vás, hovorí Pán, myšlienky o pokoji, a nie o súžení, aby som vám dal koniec a trpezlivosti.[1] A vzývať ma budete a pôjdete; a modliť sa mi budete, a ja vás vyslyším. A dám sa vám nájsť, hovorí Pán, a nazpäť privediem zajatých vašich a shromaždím vás zo všetkých národov, a zo všetkých miest, do ktorých som vás zahnal, hovorí Pán: a navrátim vás z miesta, do ktorého som vás dal odviesť. Ty si, o Pane, požehnal zem svoju: odvrátil si zajatie Jakubovo.
[1] Ja viem, čo vám chybí, aby ste trpezlivosťou a snášanlivosťou došli k cieľu, a aby vaše utrpenie koniec vzalo. Vám sa zdá; že toto utrpenie som dopustil na vás, aby som vás sužoval, kdežto ono vám bude k dobrému, lebo budete zachovávať moju smluvu, a tým dôjdete spásy a vykúpenia.
[1] Ja viem, čo vám chybí, aby ste trpezlivosťou a snášanlivosťou došli k cieľu, a aby vaše utrpenie koniec vzalo. Vám sa zdá; že toto utrpenie som dopustil na vás, aby som vás sužoval, kdežto ono vám bude k dobrému, lebo budete zachovávať moju smluvu, a tým dôjdete spásy a vykúpenia.
