Ľud Sionu, hľa, Pán príde spasiť národy a Pán sa ozve svojím velebným hlasom a poteší vaše srdce. Čo pasieš Izraela, čuj: čo vedieš ako stádo Jozefa.
A Pán dá počuť svoj velebný hlas a zjaví rozmach svojho ramena v prchlivom hneve a v plameni žeravého ohňa, v záplave, búrke a v kameňoch ľadovca. Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa...[1]
[1] Pán sa u prorokov často menuje "Pastier Izraela", toto pomenovanie sa vyskytuje už v Jakubovom požehnaní nad Jozefom (Gn 48,15; 49,25).
A slyšať dá Pán hlas[1] velebnosti svojej, a ukáže strach ramena svojho, v hrôze svojho hnevu, a v plameni sožierajúceho ohňa; a roztrieska všetko víchrom a kameným krupobitím... Ty, ktorý riadiš Izraela, počuj; ty, ktorý vodievaš Jozefa[2], ako ovcu.
[1] Hlas Pánov je hrmenie.
[2] Jozef ako miláček Jakabov stojí za celý národ.
