Za onoho času Jozef a Mária, matka Ježišova, divili sa tomu, čo sa o ňom povedalo. Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: Hľa, tento je ustanovený na pád a na povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby sa zjavilo smýšlanie mnohých sŕdc. Žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z pokolenia Azerovho. Bola už veľmi pokročilého veku. So svojím mužom žila sedem rokov po svojom panenstve a vdovou bola až do osemdesiatich štyroch rokov. Nevychádzala z chrámu, ale postami a modlitbami slúžila (Bohu) vo dne v noci. V tú istú hodinu prišla aj ona, velebila Boha a rozprávala o ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia bola na ňom.
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
A jeho otec[1] i matka divili sa nad tým, čo sa o ňom hovorilo[2]. A požehnal ich Simeon, a riekol Márii, jeho matke: Hľa, položený je tento na pád a na povstanie mnohým v Izraeli,[3] a na znamenie, ktorému sa bude odporovať[4], a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby sa vyjavily myšlienky sŕdc ľudských[5]. Bola tam tiež prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z pokolenia Azerovho; táto pokročila v mnohých dňoch, a žila so svojím mužom sedem rokov od svojho panenstva. A ona bola vdovou až do štyriaosemdesiat rokov, ktorá neodchádzala z chrámu a slúžila (Bohu) pôstami a modlitbami vo dne i v noci.[6] I táto v tú istú hodinu prišla ta, chválila Pána, a mluvila o ňom[7] všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Izraela. A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, navrátili sa do Galilejska, do svojho mesta Nazaretu.[8] Chlapček však rástol a zosilnieval; plný múdrosti, a milosť Božia bola v ňom.[9]
[1] Sv. Jozef nielen preto nazýva sa otcom Ježišovým, že bol od mnohých za neho držaný, ale i preto, že bol zákonitým manželom P. Márie.
[2] Viacej nad tým sa divili, že tak mnohí uznávali v Ježišovi Spasiteľa, než nad rečou samou.
[3] Dľa toho, či v neho uverili alebo neuverili, bol Ježiš mnohým k spaseniu a mnohým k zahynutiu.
[4] T. j. bude tak učiť a žit, že mnohí povstanú proti nemu, poneváč ich smýšľanie a spôsob života nesrovnáva sa s jeho príkladom. Prevrátený svet vždycky odporuje Bohu.
[5] Staručký prorok predpovedá tu umučenie a smrf Krista Pána, ktoré, jako ostrý meč, ranily dušu bi. Panny, a sú spolu najostrejšou zkúškou pre srdcia ľudské; lebo v ukrižovaného, potupe-ného Messiáša uveriť a nasledovať ho: to sa mno-hým nechcelo a až podnes sa nechce, pyšným je to pohoršením, smyselným bláznivosťou, po-korným, však múdrosťou a silou Božou.
[6] Prináležala k ženám, ktoré čistievaly Chrám a jeho náradie, jako aj iné budovy okolo chrámu, a ktoré pravdepodobne bývalý vedľa chrámu v nejakej budove.
[7] O Spasiteľovi Ježišovi.
[8] V Nazarete vyrástol Kristus Pán.
[9] Spasiteľ náš spojoval, vo svojej jedinej božskej osobe dve prirodzenosti: božskú i ľudskú; preto sa o ňom rozprávajú veci božské i ľudské. Že rástol a nabýval sily a múdrosti, to sa týka prirodzenosti ľudskej; ako Boh je od večnosti ten istý a nemení sa v ničom.
[1] Sv. Jozef nielen preto nazýva sa otcom Ježišovým, že bol od mnohých za neho držaný, ale i preto, že bol zákonitým manželom P. Márie.
[2] Viacej nad tým sa divili, že tak mnohí uznávali v Ježišovi Spasiteľa, než nad rečou samou.
[3] Dľa toho, či v neho uverili alebo neuverili, bol Ježiš mnohým k spaseniu a mnohým k zahynutiu.
[4] T. j. bude tak učiť a žit, že mnohí povstanú proti nemu, poneváč ich smýšľanie a spôsob života nesrovnáva sa s jeho príkladom. Prevrátený svet vždycky odporuje Bohu.
[5] Staručký prorok predpovedá tu umučenie a smrf Krista Pána, ktoré, jako ostrý meč, ranily dušu bi. Panny, a sú spolu najostrejšou zkúškou pre srdcia ľudské; lebo v ukrižovaného, potupe-ného Messiáša uveriť a nasledovať ho: to sa mno-hým nechcelo a až podnes sa nechce, pyšným je to pohoršením, smyselným bláznivosťou, po-korným, však múdrosťou a silou Božou.
[6] Prináležala k ženám, ktoré čistievaly Chrám a jeho náradie, jako aj iné budovy okolo chrámu, a ktoré pravdepodobne bývalý vedľa chrámu v nejakej budove.
[7] O Spasiteľovi Ježišovi.
[8] V Nazarete vyrástol Kristus Pán.
[9] Spasiteľ náš spojoval, vo svojej jedinej božskej osobe dve prirodzenosti: božskú i ľudskú; preto sa o ňom rozprávajú veci božské i ľudské. Že rástol a nabýval sily a múdrosti, to sa týka prirodzenosti ľudskej; ako Boh je od večnosti ten istý a nemení sa v ničom.
