Pohania, Pane, budú sa tvojho mena báť a tvojej slávy všetci zemskí kráľovia. Keď Pán zas Sion vystaví vo svojej sláve objaví sa. Pán kráľuje, nech plesá zem, ostrovy mnohé nech sa radujú.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí králi; lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve. Pán kraľuje, jasaj, zem; radujte sa, všetky ostrovy.[1]
[1] Pohnútkou k tejto všeobecnej radosti je príchod Pána v mesiášskych časoch, príchod Kráľa a Sudcu všetkých národov a všetkých končín sveta (Iz 42,10; 51,5).
I budú sa báť národy tvojho mena, Pane, a všetci králi zeme tvojej slávy. Že vystaví Pán Sion: a objaví sa v svojej sláve.[1] Od Davida, keď bola jeho zem upravená. Pán je kráľom, nech zem plesá: nech sa radujú ostrovy mnohé.[2]
[1] Česť Boha závisí na vystavení Sionu, Jeruzalema, lebo len potom obrátia sa pohania, keď Sion bude obnovený.
[2] Pohania.
