Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené a honosia sa svojimi sochami. Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli. Sion to počuje a teší sa a dcéry Júdove^[1] plesajú. Pán kraľuje, jasaj, zem; radujte sa, všetky ostrovy.^[2]

^[1] „Dcéry Júdove“ je hebraizmus a označuje všetky mestá a dediny júdskeho kráľovstva. A keďže Sion je stredobodom univerzálneho mesiášskeho kráľovstva, znázorňujú svetovú všeobecnosť.
^[2] Pohnútkou k tejto všeobecnej radosti je príchod Pána v mesiášskych časoch, príchod Kráľa a Sudcu všetkých národov a všetkých končín sveta (Iz 42,10; 51,5).

Nech sa hanbia všetci, ktorí sa klaňajú podobenstvám: a ktorí sa vychlubujú svojimi modlami. Klaňajte sa mu vy všetci jeho anjeli.^[1] Slyší to, a raduje sa Sion.^[2] A plesajú dcéry judské,^[3] pre rozsudky tvoje, Pane... Pán je kráľom, nech zem plesá: nech sa radujú ostrovy mnohé.^[4]

^[1] II. Mojž. 20, 4.; II. Mojž. 26, 1.; V. Mojž. 5, 8; Žid, 1, 6.
^[2] Svätá Cirkev.
^[3] Sväté duše Cirkvi.
^[4] Pohania.