Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom toto podobenstvo: Kráľovstvo nebeské je podobné hospodárovi, ktorý si hneď na úsvite vyšiel najať robotníkov do vinice. Keď sa dohodol s robotníkmi na jednom denári dennej mzdy, poslal ich do svojej vinice. A keď vyšiel okolo tretej hodiny, zazrel niekoľkých záhaľčivo postávať na námestí. Aj tým povedal: Aj vy poďte do mojej vinice, a čo bude spravodlivé, dám vám. Tu oni šli. A keď znova vyšiel okolo šiestej a okolo deviatej hodiny, podobne urobil. Ale keď potom vyšiel okolo jedenástej hodiny, našiel tam iných postávať a povedal im: Čo tu postávate a zaháľate celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Poďte aj vy do mojej vinice! Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc od posledných až po prvých. Keď teda tí, čo došli okolo jedenástej hodiny, dostali po denári, nazdávali sa tí, čo došli pred nimi, že oni viac dostanú. Ale aj oni dostali iba po jednom denári. Keď ho prevzali, šomrali na hospodára: Títo poslední pracovali iba jedinú hodinu, a predsa postavil si ich na roveň nám, čo sme niesli ťarchu a horúčosť (celého) dňa. Ale on prehovoril k jednému z nich a takto mu povedal: Priateľu, nekrivdím ti. Či si sa nezjednal so mnou na jednom denári? Vezmi teda, čo je tvoje, a iď! Chcem dať aj tomu poslednému toľko, koľko aj tebe. Alebo či nesmiem urobiť so svojím majetkom, čo chcem? Alebo azda preto máš zlé oko (na mňa), lebo som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.
Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.« A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: »Čo tu nečinne stojíte celý deň?« Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!« Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!« Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: »Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.« Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?« Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ [1]
[1] Podobenstvo učí, že spása je Božím darom. Boh ju dá tým, čo v kresťanskom povolaní vydržia až do konca, bez ohľadu na čas obrátenia.Podobné[1] je kráľovstvo nebeské človeku hospodárovi, ktorý vyšiel včas ráno najať robotníkov do svojej vinice. A keď sa zjednal s robotníkmi po desiatniku[2] na deň, poslal ich do svojej vinice. I vyšiel okolo tretej[3] hodiny, a videl iných postávať záhalčive na tržišti[4], a riekol im: Iďte i vy do mojej vinice, a čo bude spravedlivé, dám vám. A oni odišli. Tu opäť vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny, a učinil podobne. Ale i okolo jedenástej vyšiel a našiel iných postávať a riekol im: Čo tu postávate celý deň záhalčive? Riekli mu: Keď nás nikto nenajal. Riekol im: Iďte i vy do mojej vinice. A keď sa zvečerilo, riekol pán vinice svojmu dvorskému: Zavolaj robotníkov a vydaj im mzdu, počnúc od posledných až po prvých. Keď teda prišli tí, ktorí boli okolo jedenástej došli, dostali po jednom desiatniku.[5] Ale jako prišli i prví, tí domnievali sa, že dostanú viac, avšak i oni dostali po jednom desiatniku. Čo keď prijali, šomrali na hospodára, a riekli: Títo poslední robili jednu hodinu, a učinil si ich rovnými nám, čo sme znášali ťarchu dňa i horúčosti.[6] Ale on odpovedal jednému z nich a riekol: Priateľu, nerobím ti krivdy. Či si sa nezjednal so mnou za desiatnik? Vezmi si, čo je tvoje, a iď; no chcem dať i tomuto poslednému toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem[7] urobiť, čo chcem? Či tvoje oko je ničomné[8], preto, že ja som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.
[1] Gr.: Lebo podobné je. To podobenstvo má slúžiť za vysvetlenie posledného verša v predošlej hlave. „Mnohí však prví budú poslednými a poslední prvými.“
[2] Desiatnik platil asi 80-84 hal., to bol bežný plat nádenníkov v tom čase.
[3] U Židov pracovalo sa od 6. hodiny ráno až do 6. hodiny večer. Ale hodiny počitovaly sa od šiestej do šiestej, tak že ráno o 6. počala sa prvá hodina, nasledovne tretia hodina u Židov zodpovedala našej deviatej, šiesta dvanástej, deviata našej tretej popoludní; jedenásta našej piatej pred večerom.
[4] Na námestí stáli robotníci a čakali, kým ich nájmu.
[5] Gr.: A tí, ktorí prišli okolo jedenástej hodiny, dostali po desiatniku. Akiste usilovnejšie a lepšie pracovali, než tí prví.
[6] Gr.: ťarchu a horúčosť dňa.
[7] Gr.: Nesmiem so svojím urobiť, čo chcem?
[8] Závistné.
