V šiestom mesiaci[1] poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej[2] mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’[3], milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.[4] Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
[1] „V šiestom mesiaci“ - od počatia Jána Krstiteľa.
[2] Zasnúbenie u Židov bolo už pravým manželstvom. Len ešte „spolu nebývali“ a až asi po roku manžel – snúbenec „prijal manželku“ do svojho domu.
[3] „Zdravas’“ doslovne „Raduj sa“.
[4] Z týchto veršov sa dá usudzovať, že Panna Mária mala sľub trvalej čistoty a panenstva. Preto teraz nerozumie, že Boh chce, aby bola matkou. Anjel jej vysvetlí, že počatie bude dielom Svätého Ducha. Bude aj pannou, aj matkou. Tretie evanjelium dosť často uvádza činnosť Svätého Ducha (1, 15; 1, 35; 1, 41; 1, 67; 2, 25; 2, 26; 2,27; 3, 16. 22; 4, 1; 10, 21; 12, 12; 24, 49). Teda Panna Mária nežila manželsky s Jozefom, hoci bola jeho zákonitou manželkou. Jozef pravdepodobne vedel o tomto jej záväzku, a preto žili spolu ako brat a sestra.
A šiesteho mesiaca poslaný bol anjel Gabriel od Boha do mesta galilejského, ktorému meno Nazaret, k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému meno bolo Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny, Mária. A keď vstúpil k nej anjel, riekol: Zdravás', milosti plná[1], Pán s tebou[2]; požehnaná ty medzi ženami.[3] Ktorá, keď to počula[4], zarazila sa[5] nad jeho rečou, a premýšľala, čo je to za jaké pozdravenie.[6] A riekol jej anjel: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha; hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš mu meno Ježiš.[7] Ten bude veliký, a Synom Najvyššieho volať sa[8] bude; a Pán Boh dá mu prestol Dávida, jeho otca, a bude kraľovať v dome Jakubovom[9] na veky; a jeho kráľovstvu nebude konca.[10] I riekla Mária anjelovi: Jako sa to stane, keď ja muža nepoznávam?[11] Tu odpovedal anjel a riekol jej: Duch svätý sostúpi na teba a sila Najvyššieho zatieni ťa.[12] A preto i to sväté[13], čo sa z teba narodí, volať sa bude Synom Božím.[14] A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, i ona počala syna v svojej starobe, a toto je už šiesty mesiac tej, ktorá sa volá neplodnou; lebo nie je nemožná u Boha žiadna vec.[15] I riekla Mária: Ajhľa, dievka Pánova; nech sa mi stane podľa tvojho slova.[16] A odišiel od nej anjel.
[1] P. Mária od prvého okamženia svojho nepoškvrneného počatia dostala posväcujúcu milosť v prehojnej miere, nado všetkých svätých.
[2] Kde je posväcujúca milosť, tam je i Boh sám.
[3] T. j. ty si tá najšťastlivejšia medzi všetkými ženami.
[4] Grécky: videla.
[5] Príčina toho uľaknutia sa bolo podozrenie, či to nie klam; a príčina podozrenia bola jej pokora, ktorá sa vzpierala prijať toľkú chválu.
[6] Či je to od Boha, alebo snáď nejaký podvod diabolský.
[7] Ježiš znamená toľko, čo Spasiteľ.
[8] V Písme sv.: volať sa znamená často toľko, čo: byť. Tak i tu.
[9] Dom Jakubov, čili Izraelov, stojí tu miesto celého pokolenia ľudského. Zo zemského kráľovstva Dávidovho malo sa vyvinúť duchovné kráľovstvo Spasiteľovo, tak, ako človek žije najprv ako nemluvňa, životom púho telesným, a len neskoršie sa prebudí k životu rozumnému.
[10] Preto, že na konci sveta prenesené bude do neba.
[11] Bl. Panna zasľúbila P. Bohu večitú čistotu, i nevedela, jako by sa pritom mohla stať matkou.
[12] Anjel ju poučuje, že to počatie Syna Božieho stane sa zázračným, nadprirodzeným spôsobom, účinkovaním Ducha sv.
[13] Toto miesto dá sa preložiť i nasledovne: A preto i to, čo sa z teba sväto narodí, volať sa bude Synom Božím. A v tomto páde je tu vyslovené dogma, že sa Spasiteľ narodí bez úrazu panenstva prebl. Panny Márie.
[14] P. Ježiš i tak je Synom Božím, že, súc Slovom večným, od Otca pochádza, i tak, že jako človek má pôvod od Ducha sv., avšak nie v jednakom smysle, lebo Otca v pravom smysle má len jedného.
[15] Ako mohol všemohúci Boh plodnou učiniť ženu starú, tak môže i pannu neporušenú. Týmto presvedčuje anjel P. Máriu a rozptyľuje jej obavy ohľadom sľubu učineného Bohu o večnom panenstve.
[16] Mária privoľuje na dielo nášho vykúpenia. Obdivuj jej pokoru, jej poslušnosť, jej čudné chovanie sa a jej obetivú lásku, čo pri tej príležitosti dokázala.