Vytrhni ma z mojich tiesní, Pane, shliadni na biedu moju a na môj trud a odpusť mi všetky priestupky. Ku tebe, Pane, zdvíham svoju dušu, Bože môj, dôverujem tebe, nech ma hanba nestihne, nech nejasajú nepriatelia moji nado mnou! Isteže nikoho z tých, ktorí očakávajú teba, hanba nestihne; nech stihne hanba tých, čo lámu vernosť pre nič za nič.
Uľav mi v úzkosti srdca a vytrhni ma z mojich tiesní. Pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť mi všetky priestupky. K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery. Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.
Súženia môjho srdca rozmnožily sa: z mojich úzkostí ma vyveď. Viď uponíženie[1] moje a námahu moju: a odpusť všeliké moje hriechy... K tebe, Pane, pozdvihujem svoju dušu. Môj Bože, v tebe dúfam, nech nebudem zahanbený: Nech sa mi neposmievajú moji nepriatelia: lebo nikto (z tých), ktorí ťa očakávajú, nebude zahanbený.[2] Zahanbení nech sú všetci, ktorí páchajú neprávosť bez príčiny. Ukazuj mi svoje cesty,[3] Pane: a chodníkom svojim ma vyučuj.
[1] Pozri, ako ma ponížili.
[2] Tvojich verných neopustíš v žiadnych biedach.
[3] Tie sú nám síce ukázané v zjavení, ale potrebujeme osvietenia Božieho, aby sme ich dobre poznali, a pomoci Božej, aby sme po nich chodili.
