Bože, keď pred svojím si ľuďom vytiahol, keď si ty kráčal s nimi, prebývajúc medzi nimi, aleluja, triasla sa zem a s nebies cedilo sa, aleluja, aleluja. Vstáva Boh, rozprašujú sa jeho nepriatelia a utekajú pred ním tí, ktorí ho nenávidia.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla. Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, pred tvárou Boha Izraela. Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
O Bože, keď si šiel na čele svojho ľudu, keď si prechádzal púšťou, zem triasla sa, ba i nebesá rosily pred tvárou Boha Sinaj, [Vzťahuje sa na chvíľu, keď dáva Pán desatoro Božích prikázaní. — Ale keď Kristus posielal na prvé Turice svoj zákon skrze Ducha sv. do sŕdc apoštolov, vtedy bolo pohnutie duší a sŕdc.] pred Bohom izraelským. Nech vstane Boh, [Tieto slová nechával hovoriť Mojžiš, keď brali archu, aby ju niesli do boja, alebo v púšti ďalej išli.] že sa rozpŕchnu jeho nepriatelia: a utečú od jeho tvári tí, ktorí ho nenávidia.
