Za onoho času, ktorýsi deň, keď Ježiš sedel a učil, sedeli (pri ňom) farizeji a zákonníci, ktorí boli poprichádzali zo všetkých osád Galiley, Judska a Jeruzalema. A moc Pánova bola (v ňom), aby uzdravoval. Tu mužovia priniesli na posteli porazeného človeka. Hľadeli ho dostať dovnútra a položiť pred neho. Keď však pre zástup nenašli (cestu), ktorou by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho spustili i s posteľou doprostred pred Ježiša. On videl ich vieru a povedal: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy! Zákonníci a farizeji začali uvažovať a hovorili: Kto je tento? Veď sa rúha! Či môže voľakto odpúšťať hriechy, okrem samého Boha? Len čo Ježiš zbadal ich myšlienky, povedal im: Čože si to myslíte v srdciach? Azda je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď? Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - povedal porazenému: Vravím ti, vstaň, vezmi si posteľ a choď domov! On hneď vstal pred nimi, vzal si posteľ, na ktorej bol ležal, a odišiel do svojho domu, oslavujúc Boha. Údiv strhol všetkých a oslavovali Boha. Plní boli strachu a hovorili: Neslýchané veci sme dnes videli!
Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach! Čo je ľahšie – povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“
I stalo sa jedného dňa, že sedel a učil, a sedeli (tam i) farizeji a učitelia zákona, ktorí poprichádzali zo všetkých mestečiek galilejských a judských, i z Jeruzalema; a moc Pánova bola ich tam uzdravovať. [T. j. na uzdravenie nemocných.] A tu, hľa, mužovia niesli na posteli človeka, ktorý bol porazený [Malomocný, nevládal sebou.], a hľadeli vniesť ho do vnútra a položiť pred neho. A keď nenašli, ktorou stranou by ho vniesli pre zástup, vystúpili na strechu [Vo východných krajinách sú strechy ploché, preto bolo možné vystúpiť na ne.] a cez tehly [Ktorými bol prikrytý otvor, vedúci na strechu. Porovnaj rozpravu sv. Marka 2, 3] spustili ho s posteľou do prostriedku pred Ježiša. A on, keď videl ich vieru, riekol: Človeče; odpúšťajú sa ti tvoje hriechy. Tu počali farizeji a zákonníci rozmýšľať, a riekli: Kto je tento, ktorý hovorí rúhania? Kto môže odpustiť hriechy, okrem samého Boha? A poneváč Ježiš poznal ich myšlienky, odpovedal a riekol im: Čo si to myslíte v srdciach svojich? Čo je snadnejšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy; a či povedať: Vstaň a choď? Tedy aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy, riekol porazenému: Povedám ti, vstaň, zdvihni svoju posteľ a iď domov! [Kristus Pán, aby dokázal zákonníkom a farizejom svoju moc hriechy odpúšťať, čili svoje božstvo, o ktorom oni pochybovali, činí ešte dva zázraky: vyjavuje skryté ich myšlienky a púhym slovom uzdravuje porazeného. Takto presvedčuje tých telesných ľudí skrze veci viditeľné o neviditeľných.] A naskutku vstal pred nimi, zdvihol posteľ, na ktorej bol ležal, odišiel domov a velebil Boha. I pojalo všetkých ustrnutie, a velebili Boha. A naplnení boli bázňou a hovorili: Videli sme dnes divné veci.
