Duch veje, kam chce; čuješ jeho zvuk, aleluja, aleluja, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide, aleluja, aleluja, aleluja.
Vietor[1] veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.
[1] V gréckom (i hebrejskom) jazyku ten istý výraz „pnéuma“ znamená aj vietor, aj Ducha.
Vzduch[1] duje, kade chce, a počuješ jeho hlas, ale nevieš, zkade prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.
[1] Nediv sa tomuto znovuzrodeniu, že je ono duchovné; veď i vo svete deje sa mnoho, čo nevidíme, ba ani nechápeme. Príkladom je vietor, ktorý veje, bez toho, že by si ho videl.
