A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: »Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?« On mu odvetil: »Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.«“ V sobotu učil v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“ Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohto puta hoci aj v sobotu?“ Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

A povedal i toto podobenstvo: Ktosi mal fíkový strom zasadený vo svojej vinici, a prišiel hladať ovocie na ňom, a nenašiel. Riekol teda vincúrovi: Hľa, tri roky sú, čo chodím hľadať ovocie na tomto fíku, a nenachádzam: teda vykop ho; načo zaujíma zem? [Grécky: načo planí zem?] Ten však odpovedal a riekol mu: Pane, ponechaj ho i tento rok, až ho okopem a pohnojím; a snáď ponesie ovocie, ale jestli nie, potom ho vykop. [I toto podobenstvo je napomenutím k pokániu pre vtedajších Židov. Pán vinice je Boh, strom fíkový je židovský národ. Tri časy, dľa sv. Jeronyma, sú: čas Mojžišov, doba prorokov a doba Spasiteľova. K tejto poslednej pridal P. Boh ešte 40 rokov po smrti P. Ježiša. Potom prišli Rimania, sborili mesto Jeruzalem a národ rozptýlili po celom svete. Jako s celým národom, tak zachádza Boh i s jednotlivým človekom.] A v sobotu učil Ježiš v ich synagóge. A tu, hľa, bola žena, majúca chorobného ducha [Posadlá bola zlým duchom, ktorý ju nemocou sužoval.] osemnásť rokov, a bola shrbená a nijako nemohla sa narovnať. Ktorú keď videl Ježiš, zavolal ju k sebe a riekol jej: Ženo, zbavená si svojej nemoci. I vložil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a velebila Boha. [Mar. 7, 32.] Tu prehovoril predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš v sobotu uzdravoval, a riekol zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať: v tieto teda prichádzajte a dávajte sa liečiť, a nie v deň sobotný. [Mat. 12, 10.] I odpovedal mu Ježiš a riekol: Pokrytci [Tu sa javí ich pokrytetstvo: chceli obviniť Ježiša a použili k tomu zdanlivú horlivosť za posvätenie sobotňajšieho dňa.], či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasiel a nevedie ho napájať? A táto dcéra Abrahámova, ktorú sviazal satan, hľa, už osemnásť rokov, nemala byť zbavená tej väzby v deň sobotný? A keď to hovoril, zahanbili sa všetci jeho protivníci, a všetok ľud sa radoval zo všetkého, čo sa slávneho dialo skrze neho.