V tých dňoch Štefan, plný milosti a sily, konal divy a veľké znamenia medzi ľudom. Niektorí zo synagógy, zvanej libertínskych, cy-rénskych a alexandrijských, a tých, čo boli z Kilikie a Ázie, začali sa hádať so Štefanom, ale nevládali odolať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Keď ho počuli, pukali (hnevom) vo svojich srdciach a zubmi škrípali proti nemu. (Štefan) plný Ducha Svätého uprene pohliadol k nebu, uzrel slávu Božiu a na pravici Božej stáť Ježiša, a povedal: Hľa, vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť na pravici Božej. Tu skríkli veľkým hlasom, zapchali si uši a jednomyseľne sa vrhli na neho. Vyhnali ho za mesto a kameňovali ho. Svedkovia si odložili rúcha k nohám mládenca, ktorý sa volal Šavol. Kameňovali Štefana, ktorý sa modlil a hovoril: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha! Klesol na kolená a veľkým hlasom vykríkol: Pane, nemaj im to za hriech. Keď to povedal, usnul v Pánu.
Štefan, plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha." Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha."
A Štefan, plný milosti a sily, činil veliké divy a zázraky v ľude. Tu povstali niektorí zo synagógy [Dľa nasledujúcich slov bolo takých synagóg päť v Jeruzaleme. Dľa rabínov bolo 480 takých synagóg.], ktorá sa menuje Libertínska a Cyrenská a Alexandrinská, a z tých, ktorí boli z Cilicie a z Azie, hádať sa so Štefanom, a nemohli odolať múdrosti a Duchu, ktorý mluvil. [Predpovedanie Pánovo sa vyplnilo. (Luk. 21, 15.) Pán mluvil z neho.] A ked to počuli, pukali sa (od hnevu) vo svojich srdciach a škrípali zubmi na neho. Ale poneváč bol plný Ducha svätého, pohliadol do neba, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Hľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Tu skríkli veľkým hlasom, zapchali si uši a oborili sa jednomyseľne na neho. A vyhodili ho von z mesta a ukameňovali (ho) [3. Mojž. 24, 14. 5. Mojž. 17, 17. 3. Kráľ. 21, 13]: a svedkovia složili si rúcha k nohám mládenca, ktorý sa volal Šavel. [Srov. 9, 4; 22, 20. Mládencami nazývali neženatých mužov až do 40. roku. Šavel mal vtedy 30 rokov, lebo verejný úrad pred tým rokom nebol udelený, a dľa 8, 3 Savel už taký úrad zastával. Ukameňovanie sv. Štefana padá do 37. roku po Kristu.] A kameňovali Štefana, modliaceho sa a hovoriaceho: Pane Ježišu, prijmi ducha môjho. A pokľakol na kolená, skríkol veľkým hlasom a riekol: Pane, nepokladaj im to za hriech. A keď to povedal, usnul v Pánovi. A Šavel privolil k jeho usmrteniu.
