Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: "Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst! Pozri, postavil som ťa dnes nad národy a nad kráľovstvá, aby si vytrhával a rúcal,
nivočil a pustošil, aby si budoval a sadil."^[1]

^[1] Treba si všimnúť, že sa štyrmi výrazmi označuje rúcanie a len dvoma budovanie. Toto je skutočný ráz knihy. Predpovedá väčšinou pohromy a len miestami preráža v nej nádej na požehnanú budúcnosť.

A vztiahol Pán ruku svoju, a dotkol sa mojich úst; a riekol mi Pán: Hľa, dal som slová moje do úst tvojich;^[1] hľa, dnes ustanovujem ťa nad národami, a nad kráľovstvami, aby si plienil a kazil a hubil, a boril, staval a sadil.^[2] (Nižšie 18, 7.)

^[1] Boh uvádza Jeremiáša do jeho úradu vo videní. Dotknúť sa úst ako nástroja reči, znamená tu, že Boh v ústach prorokových pôsobí, čo má prorok hovoriť.
^[2] Úlohou prorokovou je boriť a stavať. Najprv „boriť“; upozorňuje proroka, že jeho slovo — v tedajšom čase nevyliečiteľnej zkazenosti — bude musieť viac rúcať než stavať; len zo srúcanín má vyjsť nové, lepšie. A tak sa i stalo. (Srov. hlavy 18, 25, 28).